MYSLIEŤ, CHCIEŤ, MILOVAŤ. Všetky naše hriechy krúžia okolo týchto troch schopností (Úvaha)

MYSLIEŤ, CHCIEŤ, MILOVAŤ. Všetky naše hriechy krúžia okolo týchto troch schopností (Úvaha)

Na minulom stretnutí sme hovorili o zlách našej psyché, ktoré môžu byť liečené pravou modlitbou.

Dnes prejdeme k najintimnejšej sfére človeka: Sféra ktorú voláme sféra Ducha. V tejto sfére ducha má modlitba veľkú silu. Po zlách ktoré atakujú psychickú sféru človeka, existujú zlá ktoré priamo napádajú svet Ducha. Možno povedať, že život Ducha sa u človeka odohráva, v týchto troch funkciách – MYSLIEŤ, CHCIEŤ, MILOVAŤ. Všetky naše hriechy krúžia okolo týchto troch schopností. Všetky naše najhlbšie problémy sa krútia okolo týchto našich troch schopností myslieť, chcieť, milovať.

Všetky naše slabosti a všetky naše kvality sú priamo spojené s týmito schopnosťami, ktoré vlastníme. Sú to schopnosti Ducha, ktoré v hovorovej reči konkretizujeme takto: Myseľ, Vôľa, Srdce.

Vnútro človeka sa skladá z týchto troch navzájom popretkávaných schopností. Myseľ, Vôľa, Srdce. Tieto tri obdivuhodné fakulty človeka sú najväčšou veľkosťou človeka, ale človek musí platiť túto veľkosť. Aj v týchto nedostupných zónach má človek svoje boje. Boh nás urobil takýmito. Ale Boh nám dal zároveň aj prostriedky k boju. Spomedzi týchto prostriedkov je najmocnejším modlitba.

Modlitba je najhlbšia energia Ducha s ktorou môže človek ZOSILNIŤ myseľ, vôľu, srdce, preto aby sa stal tým, čo Boh od neho očakáva. Zdá sa, že tieto tri fakulty Ducha – temer vždy prekážajú v týchto nasledujúcich scopnostiach. Myseľ prekáža v nedostatku koncentrácie, alebo nemožnosti reflexie, zastavení sa. Vôľa prekáža v jednej takmer vrodenej slabosti v slabej vôli. Srdce je prekážkou nedostatku lásky.

Nekoncentrovanosť, slabá vôľa, nedostatok lásky sú tri oblasti ľudského ducha. Sú to tri zlá, ktoré sú veľmi ťažké, ohrozujú človeka v jeho najväčších pokladoch. Takmer môžeme povedať, že ak by tieto tri zlá ktoré ohrozujú myseľ, vôľu a srdce mohli byť eliminované – odstránime temer úplne všetky zlá, ktoré ohrozujú našu psyché, pretože Duch vo veľkej miere ovplyvňuje ľudskú psyché. Ba aj psychické zlá ako strach, komplex menejcennosti, nenávisť, ktoré sme si priblížili minule. Zlá našej psyché, pretože sú posilnené našou nedostatočnou vôľou, neschopnosťou reflexie a nedostatkom lásky, ktorý nesieme v našom vnútri majú tendenciu mocnieť, stávať sa silnejšími.

Aká je teda úloha modlitby?

Úlohou modlitby je liečiť našu neschopnosť reflexie, posilniť našu slabú vôľu a uzdraviť málo štedrú lásku.

Kto nespozoruje že z defektu našej slabej koncentrácie, že z nášho defektu sebakontroly, z našej povrchnosti v láske sú zasiahnuté temer všetky každodenné situácie? Kto má v rukách myseľ, vôľu, srdce, má v rukách volant a ide kam chce.

Myseľ, vôľa, srdce sú kormidlom loďky. A ak sme pri kormidle, sme pánmi smeru loďky. Kto nevie, že takmer celý náš život závisí od sily nášho myslenia, od energie našej vôle a od úsilia našej lásky. Kto nevie, že svätec je človek so silnými schopnosťami reflexie, silnými vôľovými vlastnosťami, rozvinutou schopnosťou dávať sa. Zamyslime sa teda nad dôležitosťou modlitby ktorú má vtedy, keď sa môže priamo dotknúť týchto troch vitálnych – životných centier človeka.

Modlitba, povedali sme si už nie raz, je Božou silou, ktorá nám je komunikovaná a tiež sme povedali, že modlitba je v podstate konverzia k Bohu – obrátenie sa k Bohu, prispôsobenie sa jeho vôli.

Teraz táto Božia sila, ktorá je v našom intelekte – v našej hlave, zvyčajne nám je komunikovaná – dostane sa ku nám práve prostredníctvom modlitby. Sú však potrebné dve dôležité základné presvedčenia pre to, aby mohla byť účinná táto intímna sféra človeka – Myseľ, Vôľa, Srdce.

Prvé presvedčenie je toto: Boh vypočuje modlitbu. Je to základna pravda. Ak toto presvedčenie nie je dobre zakorenené v nás, ťažko urobíme rozhodné kroky v našom obrátení sa k Bohu. Ježiš nadiktoval jasné normy správania sa v modlitbe. Rozpamätáte sa na evanjeliový príbeh o nevhodnom priateľovi? Ak jeden z Vás má priateľa ktorý príde o polnoci požičiavať chlieb …

Ježiš hovorí: Pokúste sa predstaviť si absurdnejšiu situáciu…

V takejto absurdnej situácii čo sa stane medzi Vami ľuďmi, hovorí Ježiš a vysvetľuje: Ak, hoc aj s nevôľou, vstane a pôjde, nie pretože je Váš priateľ, ale pre jeho neodbytnosť – nástojčivosť. Ak budete nástojčivo prosiť, oplatí sa vám to – učí ježiš.

Prvé presvedčenie: v modlitbe je potrebná NÁSTOJČIVOSŤ V PROSENÍ. Žiadať s istotou, dostane to. Žiadať s vierou povieme my delikátnejšie a Ježiš uzatvára Žiadjte a dostanete, klopte a otvoria vám, hľadajte a nájdete, pretože medzi vami ľuďmi dobré srdce zvíťazí vždy. Ježiš, aby nenechal nepochopiteľnou túto situáciu, ide ďalej: Boh nie len že je sused alebo priateľ, Boh je OTEC. Ježiš predstavuje takto absurdný prípad Otca.

Ktorý Otec medzi vami (Lk, 11) dá synovi, ktorý ho žiada o chlieb, kameň, alebo ktorý ho žiada o vajce, mu dá škorpióna?

Ak vy, hoci ste zlí, dávate dobré dary svojim deťom, o čo skôr Váš nebeský Otec dá vám o čo ho prosíte. Ak je Boh Vašim Otcom, dá vám všetko o čo ho prosíte s vierou. Ak ho prosíte o silu dá vám silu samého Boha, ba každú vašu žiadosť splní nad mieru. O čo skôr nebeský Otec dá Ducha svätého tým, čo ho prosia?! Ak to člověk robí celou svojou silou, takáto modlitba je vždy vypočutá.

Je podstatné aby táto pravda vošla do nášho myslenia, do našej hlavy, ak vojde do nej my zakúsime účinnosť modlitby. Účinnosť na myseľ, srdce, vôľu.

Druhé presvedčenie ktoré je potrebné aby mohla byť myseľ vôľa i srdce účinné je: veriť a spolupracovať. Najskôr veriť a potom spolupracovať, ale veriť skutočne v silu modlitby, veriť nielen na slová, ale v skutky. Veriť ZNAMENÁ MAŤ PRESVEDČENIE vysvetľoval Wiliam Parker svojim pacientom, keď ich cvičil liečiť si ťažkosti a problémy práve cez modlitbu. Mať presvedčenie ako keď zasejem mak, vyrastie mi makovica a nie karfiol. To znamená, že keď sa modlím za týchto podmienok, znamená to, že už som dostal. To je učenie Kristovo. Ak sa žiada s presvedčením, už to človek aj má v rukách, čo žiada. Je jasné, že od chvíle, keď zasejeme mak pokiaľ vyrastú makovice, prejde čas, ale musíme si byť istí, že ak je vhodná pôda, vhodný terén, vyrastie mak a nie karfiol. Je zrejme, že medzi žiadosťou k Bohu a milosťou je potrebný moment čakania, ale naše čakanie musí byť absolútna istota vypočutia našej žiadosti. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme nepochybovali (Mk 11,22). Majte vieru v Boha. Veru hovorím vám, kto povie tejto hore vstaň a hoď sa do mora bez toho, že bude v srdci pochybovať, ale vo viere, že sa to stane, bude vypočutý. Preto vám hovorím, všetko o čo budete prosiť v modlitbe majte vieru že už ste dostali. Ježiš verejne prehlasuje, že po modlitbe k Bohu treba mať neotrasiteľnú istotu v ňom.

Ja však k tomu potrebujem aj druhý krok – spolupracovať. Prvý je veriť v silu Božiu. Druhý – znamená vyhrnúť si rukávy zjednotiť sa silou Božou a spolupracovať v úplnej odovzdanosti.

Pán nikdy neponechá bokom túto spoluprácu. Bolo by to absurdné. Boh zvyčajne nekoná bez nás. Ak by to nerobil, nebol by dobrým Otcom. Pretože by nás podporil v nečinnosti a ľahostajnosti.

Žiaden pozemský otec nechce zle svojim vlastným ďeťom a o to menej náš nebeský Otec. V tomto spočíva akýkoľvek problém našich nevypočutých modlitieb. Keď nejaká naša modlitba nemá efekt – účinnok – vždy chýba jeden z týchto dvoch vecí – alebo viera, alebo spolupráca. Skúste sa zamyslieť nad tým, keď nejaká vaša modlitba nie je vypočutá, stále narážate na tieto dva body, alebo na vieru, alebo spoluprácu, alebo ste nežiadali s vierou, alebo ste prekrížili ramená, ale nespolupracovali ste. Ako môže Boh vypočuť žiadosť niekoho, kto neverí v to čo žiada alebo si odťahuje ruky odmietajúc prispieť svojím dielom spolupráce? Boh žiada našu spoluprácu celou silou v celom evanjeliu.

Napríklad slovami – BDEJTE A MODLITE SA ABY STE NEPRIŠLI DO POKUŠENIA. Bdejte a modlite sa znamenalo pre apoštolov veľa vecí, nielen pozvanie byť bdelým, ale bolo to pozvanie posilniť sa v dobrej vôli a potom prirodzene prosiť o silu samého Boha. Nie ten, kto hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, alebo kto robí nábožné gestá, kto zbožne reční, ale ten, kto plní vôľu Božiu, tj. kto koná, kto spolupracuje.

Pán nás očakáva na týchto dvoch bodoch. Keď táto druhá idea Veriť a spolupracovať sa dostatočne zakorení v nás v našom vnútri môže modlitba naozaj účinkovať do hĺbky, na našu myseľ, vôľu, i srdce.