Teologická antropológia – pôvod človeka
Autor: anika
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 09.06.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 347 slov
Počet zobrazení: 4 172
Počet zobrazení: 4 172
Tlačení: 481
Uložení: 545
Uložení: 545
Teologická antropológia – pôvod a prirodzenosť človeka
Teologická antropológia:
Neustále porovnáva svoje závery zo zjavených slov s výsledkami prírodovedeckého a psychologického výskumu. Ak by jestvoval nejaký rozpor, potom teológ buď nesprávne vykladá Písmo alebo jeho uzávery nie sú správne. Zvláštnu dôležitosť má teologická antropológia v závislosti na kristológiu. Teológia objasňuje stav vecí zákonom postupného vývoja človeka ale aj faktorom skutočného pádu jeho prirodzenosti (dedičný hriech).
Dogma:
Prvého človeka priamo stvoril Boh.
Teda človek sa nevyvinul mechanicky z nejakého živočícha, hoci je možné pripustiť, že Boh vdýchol duchovnú dušu organickej látke (pôvodne zvieraciemu telu). Sväté písmo obsahuje dve správy o stvorení. Boh stvoril dušu prvého človeka z ničoho, ale jeho telo utvoril zo živej alebo neživej hmoty, ktorá už bola k dispozícii. Bližší spôsob sa z Písma nedozvedáme.
Z dogmy o stvorení prvých rodičov logicky vyplýva pravda o jednote ľudského pokolenia, teda že ono celé pochádza od Adama a Evy (monogenizmus). Pri viacpárovosti rodičov by bol problém uviesť to do súladu s vierou o dedičnom hriechu. Ľudský rozum bezpečne dokazuje, že všetci ľudia tvoria jeden a ten istý druh, majú v podstate tie isté duchovné a telesné vlastnosti, takže to neodporuje náuke o prarodičoch.
Ľudská prirodzenosť je zložená:
Ide o dve zložky ľudskej prirodzenosti:
- človek je bytosť pozostávajúca z ducha
- (hmotného) tela
Toto je nezlučiteľné s trichotomizmom (animálna a duchovná duša a telo, duch, duša a telo). Človek má len jednu jedinú rozumovú dušu.
Nehmotná činnosť:
Sa u človeka prejavuje: duševná činnosť nie je možná bez predmetu, je to moje ja, ktoré je samo činné; naše sebavedomie je to isté, kým telo je podrobené zmenám; rozumom poznávame aj také veci, ktoré na zmysly nepôsobia; človek chápe predmety jednotne a súčasne a poznáva ich vzájomnú súvislosť; človek chce – má vôľu. Jednotlivý človek ako kompletná, rozumná a svojprávna podstata je osobou.
Vzťah duše a tela:
Rozumná duša je sama sebou a podstatne formou ľudského tela. Každá duša je samostatná bytosť, duchovná podstata, nie len obyčajný akcident. Každý človek má individuálnu nesmrteľnú dušu.
Pôvod jednotlivých duší:
Každá jednotlivá duša je Bohom bezprostredne stvorená z ničoho (sent. Certa).
Omyly: Preexistencianizmus (duše existujú už pred spojením s telom)
Emanatizmus (duše vznikajú vyliatím, emanáciou z Božej podstaty)
Generacianizmus (duša vzniká pri ploditeľskom akte rodičov, ktorí sú jej
pôvodcami)
Teologická antropológia:
Neustále porovnáva svoje závery zo zjavených slov s výsledkami prírodovedeckého a psychologického výskumu. Ak by jestvoval nejaký rozpor, potom teológ buď nesprávne vykladá Písmo alebo jeho uzávery nie sú správne. Zvláštnu dôležitosť má teologická antropológia v závislosti na kristológiu. Teológia objasňuje stav vecí zákonom postupného vývoja človeka ale aj faktorom skutočného pádu jeho prirodzenosti (dedičný hriech).
Dogma:
Prvého človeka priamo stvoril Boh.
Teda človek sa nevyvinul mechanicky z nejakého živočícha, hoci je možné pripustiť, že Boh vdýchol duchovnú dušu organickej látke (pôvodne zvieraciemu telu). Sväté písmo obsahuje dve správy o stvorení. Boh stvoril dušu prvého človeka z ničoho, ale jeho telo utvoril zo živej alebo neživej hmoty, ktorá už bola k dispozícii. Bližší spôsob sa z Písma nedozvedáme.
Z dogmy o stvorení prvých rodičov logicky vyplýva pravda o jednote ľudského pokolenia, teda že ono celé pochádza od Adama a Evy (monogenizmus). Pri viacpárovosti rodičov by bol problém uviesť to do súladu s vierou o dedičnom hriechu. Ľudský rozum bezpečne dokazuje, že všetci ľudia tvoria jeden a ten istý druh, majú v podstate tie isté duchovné a telesné vlastnosti, takže to neodporuje náuke o prarodičoch.
Ide o dve zložky ľudskej prirodzenosti:
- človek je bytosť pozostávajúca z ducha
- (hmotného) tela
Toto je nezlučiteľné s trichotomizmom (animálna a duchovná duša a telo, duch, duša a telo). Človek má len jednu jedinú rozumovú dušu.
Nehmotná činnosť:
Sa u človeka prejavuje: duševná činnosť nie je možná bez predmetu, je to moje ja, ktoré je samo činné; naše sebavedomie je to isté, kým telo je podrobené zmenám; rozumom poznávame aj také veci, ktoré na zmysly nepôsobia; človek chápe predmety jednotne a súčasne a poznáva ich vzájomnú súvislosť; človek chce – má vôľu. Jednotlivý človek ako kompletná, rozumná a svojprávna podstata je osobou.
Vzťah duše a tela:
Rozumná duša je sama sebou a podstatne formou ľudského tela. Každá duša je samostatná bytosť, duchovná podstata, nie len obyčajný akcident. Každý človek má individuálnu nesmrteľnú dušu.
Pôvod jednotlivých duší:
Každá jednotlivá duša je Bohom bezprostredne stvorená z ničoho (sent. Certa).
Omyly: Preexistencianizmus (duše existujú už pred spojením s telom)
Emanatizmus (duše vznikajú vyliatím, emanáciou z Božej podstaty)
Generacianizmus (duša vzniká pri ploditeľskom akte rodičov, ktorí sú jej
pôvodcami)
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#antropologia #Biológia človeka (antropológia) #jeden z tela a dušeDiskusia: Teologická antropológia – pôvod človeka
Pridať nový komentárVygenerované za 0.016 s.