Eucharistia

Spoločenské vedy » Náboženstvo

Autor: anika
Typ práce: Referát
Dátum: 09.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 716 slov
Počet zobrazení: 5 303
Tlačení: 555
Uložení: 583
Eucharistia
 
Význam slova:
Je to spomienkové slávenie a súčasne slávenie anticipované. Oslavujeme ním pamiatku vtelenia, smrti, oslávenia a druhého príchodu Krista. Spomienkové slávenie sa stáva vzdávaním vďaky, pretože je prítomný sám Pán. Výraz lámanie chleba – označuje slávnostný úkon, stal sa odborným výrazom, ktorý nemal označovať iba úkon lámania chleba, ale charakterizoval celú slávnosť ako slávnostnú hostinu, v poapoštolských spisoch tiež označuje celé slávenie Eucharistie.
 
Definícia Eucharistie:
Eucharistia je sviatostné, na spôsob hostiny sa konajúce slávenie vykupiteľskej smrti osláveného Pána, skutočne prítomného pod spôsobmi chleba a vína, aby prítomní mali účasť na jeho vykupiteľskej smrti a na novej zmluve.
 
Matéria:
Pšeničný (nekvasený) chlieb a čisté hroznové víno. Chorí na celiakiu môžu prijímať Eucharistiu len pod spôsobom vína, lebo hostia môže byť iba z pšeničnej múky. Môže to povoliť miestny ordinár. Víno pre eucharistickú bohoslužbu má byť z viničného plodu, prirodzené a čisté, bez primiešania cudzích prvkov (okrem síry). Dodávatelia omšového vína skladajú pred ordinárom prísahu, že víno bude spĺňať požadované kritéria. Primiešanie vody do vína dosvedčujú už Justín, Irenej aj Cyprián. Dôvod je v tom, že Ježiš pri ustanovení Eucharistie podľa miestneho zvyku primiešal do vína vodu.
 
Forma:
Slová, ktorými Kristus pri poslednej večeri dal apoštolom svoje telo a krv sú formou eucharistickej obetnej sviatosti. Presnú pôvodnú formu Ježišových slov nepoznáme ani ich nemôžeme rekonštruovať. Dnešné konsekračné slová predstavujú syntézu, ktorá vznikla z niekdajšieho kultového a teologického vypracovania novozákonných textov.
 
Vysluhovateľ:
Iba kňaz resp. biskupská vysviacka dáva plnú duchovnú moc konsekrovať a tým aj moc viesť slávenie Eucharistie. Účinné vyslovenie konsekračných slov je nevyhnutne podmienené kňazskou vysviackou. Účinok majú iba vtedy, keď ich vysloví kňaz. Odpadnutý kňaz na základe učenia o vysluhovaní sviatostí ex opere operato – platne konsekruje.
 
Prijímateľ:
Vyžaduje sa živé spojenie s Kristom, ktoré sa vytvára krstom a živou vierou. Kto spáchal smrteľný hriech smie až vtedy prijímať, keď bol sviatosťou pokánia oslobodený od hriechu. Prijímanie je ovocie obety. Bez skutočného požívania eucharistického pokrmu by eucharistická obeta zostala neúplná, preto aspoň kňaz musí požívať eucharistický pokrm (pre platnosť obety).
Sväté písmo:
Predobrazy – Salemský kráľ Melchizedech (chlieb a víno), veľkonočný baránok, manna ako pokrm pre židov počas ich putovania do zasľúbenej zeme, starozákonné obety (Lv 1-7), krv, ktorá vytiekla z Ježišovho prepodnutého boku. V Sk – dve správy: Petrova kázeň, kde sa 3000 ľudí stalo veriacimi, vytrvalo sa zúčastňovalo na učení apoštolov, na spoločnom živote, na lámaní chleba a na modlitbách; sv. Pavol v Troade mal k zhromaždeným na lámaní chleba reč, ktorá sa pretiahla až do svitania. Pavol –  1Kor 10-11 – nie sú to systematické výroky o Eucharistii, ale boli to vyjadrenia, ktoré reagovali na neprístojnosti pri slávení Eucharistie v Korinte. Je tu vzor a norma viery a slávenia Eucharistie.
 
Tradícia:
Východní a západní otcovia – Didaché: označuje slávenie Eucharistie výslovne ako obetu, nie však ako pamiatku Ježišovej smrti.
Kostnický koncil – vyjadril sa o totalite Kristovej prítomnosti v Eucharistii.
Tridentský koncil – definoval skutočnosť, úplnosť, trvalú prítomnosť a opodstatnenie adorácie Krista v Eucharistii, ďalej oprávnenosť svätého prijímania pod jedným spôsobom a obetný charakter Eucharistie. Koncil vyhlásil, že po premenení chleba a vína vo sviatostnej Eucharistii je prítomné telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista a to opravdivo, skutočne a podstatne, pod spôsobmi viditeľných vecí.
Prvé tisícročie – Cirkev zdôrazňovala viac prítomnosť spasiteľného činu, dynamický charakter Eucharistie.
Druhé tisícročie – Cirkev zdôrazňovala vecný prvok, teda realitu tela a krvi Ježiša Krista.
 
Špecifické prvky:
Trvanie Kristovej prítomnosti v Eucharistii – Kristova reálna prítomnosť trvá dovtedy, pokým trvajú spôsoby chleba a vína. Aj v odpadnutých čiastkach chleba a v kvapkách vína, keďže tieto objektívne existujú, je trvalá reálna prítomnosť Ježiša Krista. Okolnosť, že my ich pre malé rozmery nevidíme má za následok, že nemôžeme vzdať Eucharistii v tejto podobe patričnú úctu.
Pojem transsubstancia – prepodstatnenie. Nový význam a nový zmysel dostávajú po transsubstanciácii podoby chleba a vína preto, lebo obsahujú novú skutočnosť alebo realitu, ktorú právom nazývame ontologická.
Golgota a Eucharistia – Eucharistia ako ohlasovanie Pánovej smrti je sprítomnenie spasiteľnej udalosti na Golgote. Obetný charakter Eucharistie – opisy ustanovenia Eucharistie vo Svätom písme potvrdzujú jej obetný charakter. Ježiš nepriniesol inú obetu ako obetu kríža. Tridentský koncil tvrdí, že Ježiš Kristus zanechal Eucharistiu svojej Cirkvi ako viditeľnú obetu, v nej sa znova sprítomňuje krvavá obeta, ktorá bola raz prinesená na kríži.
Jednorazovosť obety – jeden a ten istý dar sa obetuje na Golgote i v Eucharistii. Je jeden a ten istý obetujúci, ktorý účinkoval vtedy a účinkuje pri každom slávení Eucharistie, Ježiš Kristus. Rozdiel medzi obetou na Golgote a Eucharistickou obetou – Ježiš sa na Golgote obetoval dobrovoľnou krvavou smrťou, v Eucharistii sa obetuje nekrvavým spôsobom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#vinše ku knazskej vysviacke #eucharistia #ďakovná reč knazovi #kňaz #nabozenstvo v usa


Odporúčame

Spoločenské vedy » Náboženstvo

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu