Prezidentská, parlamentná a kabinetná forma vlády

Prezidentská, parlamentná a kabinetná forma vlády

– je spôsob organizácie štátnej moci. Zahŕňa zloženie najvyšších orgánov štátu a ich vzťahy k nižším orgánom a občanom.

– formy vlády:

a) Nedemokratické

– vládne úzky okruh osôb

1. aristokracia (vláda privilegovaného stavu, šľachty)

2. plutokracia (vláda úzkej skupiny bohatých )

3. oligarchia (vláda privilegovanej vrstvy magnátov)

4. monokracia ( vláda jedinca, diktátor)

b) Demokratické

– na riadení a správe štátu sa podieľajú všetci občania

1. parlamentnú

– dominantné postavenie zákonodarnej moci voči moci výkonnej  vláda sa politicky zodpovedá parlamentu. Vládna moc potrebuje podporu zákonodarnej, inak nasleduje jej pád a nástup novej vlády. Vláda ma minimálny priestor pre činnosť.

– vznikol v Anglicku, uplatňuje sa v monarchii, republike

– deľba štátnej moci na 3 zložky, ktoré si nie sú rovnocenné

· zákonodarná – parlament – najvyšší zákonodarný orgán

– môže vysloviť nedôveru vláde a rozpustiť ju

– môže voliť prezidenta alebo občania vo voľbách

· výkonná – vláda – vytvára sa podľa výsledkov volieb do parlamentu

– zavádza zákony prijaté parlamentom

· súdna – Ústavný súd – záväzný výklad ústavy a kontrola nariadených orgánov, či sú v súlade s ústavou, ak si protirečia, môže pozastaviť rozhodnutia

2. kabinetnú

– vedúce postavenie má vláda (zbor ministrov) – kabinet

– členov vlády vymenúva parlamentom určený premiér, ktorý má právo ich vymeniť

– parlament prostredníctvom zákonov ohraničuje priestor vládnej politiky

– parlament prerokúva dôležité rozhodnutia vlády a schvaľuje program vlády

– hlavným predstaviteľom vlády sa stáva šéf exekutívy (premiér, kancelár..)

3. prezidentskú

– veľmi veľké právomoci má prezident ako hlava štátu

– forma zastupiteľskej demokracie, ktorá je založená na deľbe štátnej moci . Jednotlivé zložky sú: nezávislé, rovnocenné, kontrolujú sa. Zložky moci:

· zákonodarná (legislatíva) – parlament (horná a dolná snemovňa)

· výkonná (exekutívna) – prezident

· súdna (jurisdikcia) – najvyšší súd

Parlamentný systém SR

– NR SR (legislatíva)

– jednokomorový, najvyšší ústavodarný a zákonodarný orgán SR

– 150 poslancov, volení na 4 roky vo voľbách

– funkcie:

· uznášať sa na ústave, ústavných zákonov, ostatných zákonov a kontrolovať

· kontrolovať činnosť vlády, rokovať o vyslovení dôvere vláde

· rokovať o základných problémoch vnútornej a medzinárodnej politiky

· rokovať o základných problémoch hospodárskej a sociálnej politiky

· voliť predsedu a podpredsedov NR SR

– Vláda SR (exekutívna)

– najvyšší orgán výkonnej moci, zložená z predsedu, podpredsedu a ministrov

– po parlamentných voľbách koalícia (najsilnejšia strana) vytvára novú vládu

– ak parlament vysloví nedôveru vláde, prezident ju odvolá a vymenováva sa nová vláda

– funkcie:

· rozhodovať o programe vlády a jeho plnení

· o návrhoch zákonov

· o zásadných opatreniach hospodárskej a sociálnej politike

· o návrhoch štátneho rozpočtu

· o zásadných otázka vnútornej a zahraničnej politiky

– Prezident SR

– hlava štátu, volený na 5 rokov vo voľbách

– funkcie

· Zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy

· prijíma a poveruje vyslancov

· podpisuje zákony, môže ho vrátiť NR s pripomienkami, môže predkladať návrhy

· vymenúva a odvoláva členov vlády

· udeľuje vyznamenania a amnestiu

· ja hlavným veliteľom ozbrojených síl, vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NR

· vyhlasuje referendum

– Ústavný súd SR (jurisdikcia)

– nezávislý súdny orgán, ktorý slúži na ochranu ústavnosti

– skladá sa z 13 sudcov, ktorých vymenúva prezident na 12 rokov

– funkcia:

· rozhodnutie o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami

· o súlade nariadení vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi

· o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných ľudských práv a slobôd

Prezidentskú forma vlády v USA

– Kongres (legislatíva)

– príprava, schvaľovanie zákonov, štátny rozpočet, medzinárodné zmluvy

– kontrola prezidenta a vlády

– Prezident (exekutívna)

– na čele vlády

– poveruje podriadených členov vlády svojimi právomocami (zodpovedá za ne)

– zostavuje svoj kabinet z 10 tajomníkov – predstavitelia ministerstiev

– Najvyšší súd (jurisdikcia)

– 9 sudcov menovaných prezidentom so súhlasom dvoch tretín Senátu

– dáva záväzný výklad ústavy a kontroluje ju

Kancelársky princíp v Spolkovej republike Nemecko

– Spolkový snem – parlament (legislatíva)

– najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je jednokomorový, poslanci sú volený na 4 roky

– Spolková rada

– vyjadruje spolkovú (federatívnu) povahu štátu, pretože SRN sa skladá z 15 spolkových krajín

– každá krajina tu má zástupcov

– v niektorých prípadoch môže pozastaviť prijímanie zákonov v Spolkovom sneme

– Spolková vláda (exekutívna)

– na čele je Spolkový kancelár (predseda vlády), volený na návrh prezidenta Spolkovým snemom z radov víťaznej politickej strany

– právomoci: kancelár sám menuje vládu, zodpovedá za jej činnosť. Za určitých okolností môže navrhnúť rozpustenie Spolkového snemu. Spolkový snem môže požiadať prezidenta aby kancelára uvoľnil.

– Spolkový prezident

– hlava štátu, volí ho spolkové zhromaždenie (zvláštny orgán vytvorený na voľbu prezidenta)

– funkcie: reprezentuje krajinu navonok, zastupuje štát v medzinárodných stykoch, uzatvára v jej mene zmluvy, menuje a odvoláva spolkových ministrov

– Spolkový ústavný súd (jurisdikcia)

– kontroluje, či sú právne nariadenia v súlade s ústavou

– rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa dodržiavania ústavy