Horizontálna deľba štátnej moci a zložky štátnej moci

Horizontálna deľba štátnej moci a zložky štátnej moc

– jej úlohou je presne definovať kompetencie, zaručiť efektívny výkon štátu a vzájomnú kontrolu.

– rozdelenie centra moci štátu na 3 zložky:

a) zákonodarnú (legislatívnu)

– orgánom je NR SR – parlament (150 poslancov, zvolených na 4 roky, nad 21 rokov)

– určuje normy správania všetkého, čo je v štáte (obyvateľstva, inštitúcií, skupín..)

– jediný zákonodarný a ústavodarný orgán

– právomoc: uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov,...

– je to kolektívny orgán štátnej moci (jednotlivec nerozhoduje)

b) výkonnú (exekutívnu)

– orgány: vláda a prezident
Vláda:

– vzniká ako výsledok všeobecných parlamentných volieb

– zbor ministrov na čele s predsedom, ktorých vymenúva a odvoláva prezident SR

– členovia majú pridelené kompetencie (ministerstvá), za ktoré zodpovedajú

– je zodpovedná NR SR, môže jej vysloviť nedôveru

– právomoc: rozhoduje o návrhoch zákonov, vydáva vládne nariadenia, rozhoduje o programe vlády a jej plnení, o medzinárodných zmluvách,..
Prezident:

– nad 40rokov, volený na 5 rokov, priamo občanmi (voliteľmi – USA, parlamentom – Tal.)

– v ústave je 19 právomocí prezidenta: zastupuje SR navonok, dojednáva a potvrdzuje medzinárodné zmluvy, prijímanie a poverovanie vyslancov, vyhlasovanie referenda,..

– hlavný veliteľ ozbrojených síl SR, rozpúšťa parlament, udeľuje milosť a amnestiu

– nemá právo veta (ako USA, Rus..) ale iba relatívneho veta = raz vrátiť zákon do parlamentu na prepracovanie

c) súdnu (justícia)

– orgány: súdy a prokuratúra

– úlohou je kontrolovať výkonnú a zákonodarnú štátnu moc, podávať výklad ústavy, riešiť konflikty

– ústavný súd či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou, ochraňuje základné práva a slobody občanov,... má 13 sudcov menovaných prezidentom na 12 rokov

Vertikálna deľba štátnej moci

– jej úlohou je určiť kompetencie štátnych orgánov (určiť kto je komu podriadený, kto môže o čom rozhodovať)

– existujú 3 modely:

1) Centralizovaný štát = Unitárny štát (Francúzsko)

– je sústredenie rozhodovacích právomocí na centrálne štátne orgány

– zákonodarná moc: všetko prerokováva výlučne parlament, prijíma k nim postoje a rozhodnutia

– výkonná moc: miestne orgány iba rozpracovávajú centrálny program, vlastnú politiku nevytvárajú

2) Federalizmus (USA)
-dva spôsoby:
a, rozdelením štátu na členské jednoty, ktoré majú vlastnú štátnu moc, zásadným obmedzením centrálnej moci, prenesením rozhodovacích právomocí až na úroveň obcí
b, rozdelenie štátu na členské jednotky, ktoré majú vlastnú štátnu moc, pričom rešpektujú spoločnú ústavu = federácia. Spoločný štát má centrum (spoločný parlament, vláda, ústava, súdnictvo) a členské jednotky, ktoré majú vlastné orgány štátnej moci (vláda, parlament..)

3) Konfederácia (Austrália)

– zväzok suverénnych štátov, ktoré vytvoria spoločné orgány štátnej moci s právomocami, na ktorých sa všetky štáty dohodli