Vysvetlite podstatu a význam volieb pre štát a spoločnosť; charakterizujte demokratické voľby; opíšte volebné systémy, zhodnoťte ich výhody a nevýhody

Vysvetlite podstatu a význam volieb pre štát a spoločnosť; charakterizujte demokratické voľby; opíšte volebné systémy, zhodnoťte ich výhody a nevýhody

Voľby sú proces, ktorým sa obsadzujú verejné funkcie zvolenými politickými zástupcami, majú veľký význam najmä v demokratických krajinách – zvolení zástupcovia v mene občanov rozhodujú o verejných veciach, sú zodpovední za svoje rozhodnutia 

volebné právo je súčasne aj aktívnym volebným právom, teda od 18 rokov
- volebné právo súvisí s aktívnym prístupom občanov k záležitostiam verejného života, volebné právo charakterizuje: všeobecnosť – právo voliť má každý občan bez rozdielu, jediná prekážka je dolná hranica veku (rozlišujeme aktívne právo voliť – od 18 rokov, pasívne – právo byt zvolený – do NR SR 21 rokov), (prekážky, ktoré bránia vo výkone volebného výberu – cenzy – v minulosti – majetkový – mohol voliť len ten, kto mal majetok v určitej výške; daňový - len ten kto odvádzal dane; podľa pohlavia – ženy nemali právo voliť, Nový Zéland to prvý zrušil; rasový – černosi nemohli napr. v USA; vzdelanostný – skrytý rasový – len ten, kto má dosiahnutý požadovaný typ vzdelania), rovnosť – každý občan má jeden hlas, všetky hlasy majú rovnakú váhu, priamosť – volič priamo rozhoduje bez sprostredkovateľa, tajnosť – vo volebnej miestnosti je na to vyhradený priestor
funkcie volieb: ukazujú rozloženie politických síl v krajine, prostriedok na zmenu vlády, spôsob na pridelenie legitimity parlamentu, vplyv na posilňovanie občianskeho povedomia
voľbám predchádza volebná kampaň – začína 30 dní pred voľbami, moratórium sa začína 48 hodín pred voľbami – slúži na to, aby politické strany informovali o svojich programoch
voľby na Slovensku: vyhlasuje predseda NR SR 90 dní pred začiatkom volieb
a) prezidentské – kandidát musí byt občanom SR navrhnutý 15 poslancami alebo občanmi s petíciou 15.000 podpisov – kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, ak ju nezíska, tak predseda parlamentu vyhlási druhé kolo volieb; prezident je volený maximálne 2x po sebe na 5 rokov
b) komunálne – voľby do orgánov samosprávnych krajov (VÚC), = v SR ich je osem, kandidát na župana – musí mat 25 rokov a trvalý pobyt v príslušnom kraji – na 4 roky volený
c) parlamentné – od 21 rokov môžeme kandidovať, konajú sa každé 4 roky
d) do európskeho parlamentu – Slovensko ma 13 zástupcov volených pomerným volebným systémom, kandidát musí mat aspoň 21 rokov

volebné systémy 
a) väčšinový – historicky najstarší – väčšinou v anglosaských krajinách
- väčšinou ide o štáty so systémom dvoch alebo troch silných politických strán
- vo VB: konzervatívna strana a strana práce, USA – republikáni a demokrati
znaky: územie štátu rozdelené na väčší počet volebných obvodov
- počet volebných obvodov je rovnaký ako počet poslaneckých miest v poslaneckom zbore, do ktorého sa konajú voľby
- volebné obvody sú jednomandátové – v každom volebnom obvode sa zvolí len jediný kandidát, jediný poslanec
- voliči volia konkrétneho poslanca, nie politickú stranu
- volebný zákon v krajine stanovuje, či v krajine je nutná absolútna väčšina (50% + 1 hlas) alebo relatívna väčšina – najväčší počet hlasov
nevýhoda: na území celého štátu pôsobí menší počet politických strán, malé politické strany nemajú šancu sa presadiť
výhoda: silné politické strany môžu vytvoriť dostatočne pevnú a stabilnú vládu (celu vládu tvorí 1 politická strana), nedochádza k vládnym krízam a častému striedaniu vlád
b) proporcionálny – momentálne v EU prevláda, historicky mladší, prvé náznaky – počas Veľkej francúzskej revolúcie – prvýkrát použitý vo volvách v Dánsku – 1855, používa sa aj u nás
znaky: územie rozdelene na menší počet volebných obvodov – u nás je len 1, volebné obvody sú viacmandátové, volič volí politickú strany alebo hnutie, nie konkrétneho kandidáta, volič môže preferenčnými hlasmi ovplyvniť poradia kandidátov na kandidátnej listine
- každá strana zostavuje kandidátnu listinu, mandáty vo volebných obvodoch sa rozdeľujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov
- mandáty získavajú kandidáti v takom poradí, v akom boli uvedení na kandidátnej listine, akoby sa nevyužila možnosť preferencie hlasov
- pri tomto systéme existuje povinné kvórum – počet percent, ktorý musí strana získať, aby sa dostala do parlamentu – v SR 5% strany, 7% hnutia
nevýhoda: veľký počet politický strán, vlády sú nestabilné – často sa striedajú
- ktokoľvek, kto chce získať mandát, musí byt na kandidátke nejakej strany
výhoda: politického života sa môžu zúčastniť aj menšie politické strany
c) kombinovaný – kombinácia prvých dvoch – do jednej komory parlamentu sa volí prostredníctvom proporcionálneho a do druhej prostredníctvom väčšinového (napr. Maďarsko, Francúzsko)