„Mierou všetkých vecí je človek...“ Analyzujte výrok, uveďte autora; objasnite prínos danej filozofickej školy; vysvetlite antropologický obrat; tézy, ktorými Gorgias vyjadril skepticizmus

„Mierou všetkých vecí je človek...“ Analyzujte výrok, uveďte autora; objasnite prínos danej filozofickej školy; vysvetlite antropologický obrat; tézy, ktorými Gorgias vyjadril skepticizmus

– autorom je Protagoras – ktorý bol sofista, patrili už ku klasickému obdobiu gréckej filozofie, je to obdobie prechodu, výrok – podľa neho poznanie je subjektívne, naše zmysly sú klamlivé, teda nikdy neodhalíme skutočnú podstatu = agnosticizmus
Sofisti – učitelia múdrosti, pozornosť upriamili na človeka, skúmali poznávacie schopnosti človeka, prax a úlohu jazyka

– zaoberali sa rétorikou, presadzovali tzv. sofizmy, pomocou ktorých človek môže prekrúcať argumenty podľa potreby, boli majstrami v eristike – umenie viest rozhovor

– tvrdili, že zákony nepochádzajú od Boha, ale sú vytvorené ľuďmi na základe vzájomných dohôd

– Protagoras považoval za kritérium pravdy demokratické rozhodnutie väčšiny

– prvýkrát v dejinách filozofie dochádza k prechodu od kozmogonicko – kozmologických otázok (od otázok týkajúcich sa prírodu a vesmíru) k otázkam týkajúcim sa človeka=ANTROPOLOGICKÝ PREVRAT

– jedinou nevýhodou sofistov bolo, že si za svoje učenie nechávali platiť

– boli agnostici tým, že tvrdili, že objektívna pravda neexistuje, pravdu má ten, kto vie o svojej pravde presvedčiť ostatných a vie si obhájiť svoje stanovisko

– šírili skepticizmus – naše zmysly sú nespoľahlivé, využívali to najmä v súdnej praxi

PREDSTAVITELIA: zakladateľ – Protagoras, Gorgias, Kritias, Antifon, Prodikos

– ich význam bol taký, že sa postarali o rozvoj logiky, rétoriky, lingvistiky; učenie preniesli na trhoviská, námestia a priamo medzi ľudí; kritizovali režim v Aténach, napomohli šíreniu poznatkov aj z oblasti medicíny

– Gorgias vyjadril skepticizmus 3 tézami:

– sú to tri nihilistické vety (nihilizmus – popiera čokoľvek, hodnoty)

1. Nič nie je. – ontologická veta

2. Aj keby niečo bolo, nemôžeme to poznať, myslieť. –gnozeologická veta (Protagorov agnosticizmus)

3. Aj keby sme niečo mohli poznať, nedokážeme to povedať druhému. – komunikačná veta – človek je odkázaný na používanie svojho jazyka, ktorý v skutočnosti nič nevyjadruje