Charakterizujte vzťahy v systéme medzinárodného a vnútroštátneho práva; vysvetlite podstatu verejného a súkromného práva

Charakterizujte vzťahy v systéme medzinárodného a vnútroštátneho práva; vysvetlite podstatu verejného a súkromného práva

systém práva – je platné právo daného štátu – tzv. vnútroštátne platné právo
tvoria ho: 1. právne normy
2. právne predpisy – je to väčšia skupina právnych noriem, ktoré môžu mat podobu väčších celkov, napr. podoba zákonov, nariadení, vyhlášok
3. právne odvetvia – väčšia skupina právnych predpisov, ktoré upravujú rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov (napr. vzťahy medzi manželmi, upravuje odvetvie rodinného práva, odvetvia trestného, obchodného i pracovného práva)
- väčšie skupiny odvetví práv - odvetvia verejného a odvetvia súkromného práva = vnútroštátne platné právo

a) odvetvia verejného práva – tvoria právne normy, ktoré upravujú vzťahy medzi subjektami, čiže štátom a na druhej strane občanmi (fyzickými osobami) alebo právnickými osobami na princípe podriadenosti – subordinácie
- právne normy majú podobu príkazov alebo zákazov
- v prípade porušenia normy, iniciatíva na začatie súdneho konania vychádza zo strany štátu (štátny orgán – prokuratúra)
- patrí tu: ústavné alebo štátne právo, správne alebo administratívne právo, finančné právo, medzinárodné verejné právo a trestné právo

b) odvetvia súkromného práva – právne normy upravujú vzťahy medzi štátom, fyzickými a právnickými osobami vo všeobecnosti vo všetkých kombináciách na princípe rovnosti a nezávislosti
- právne normy majú podobu dovolení
- iniciatíva na začatie právneho konanie vychádza zo strany poškodeného subjektu
- toto právo ma zmluvný princíp – účastníci môžu slobodne meniť obsah právnych vzťahov
- štát tu zasahuje minimálne, len na stanovenie všeobecných podmienok
- nikto sa nemôže ocitnúť v určitej právnej pozícii proti svojej vôli
- zaradujeme tu: občianske právo, rodinné právo, obchodné právo
- pozn. existujú odvetvia práva, ktoré majú prvky aj verejného aj súkromného práva, napríklad pracovné právo, poľnohospodárske právo, lesné, banské právo, právo priemyselného vlastníctva, poisťovacie právo alebo autorské právo
- okrem vnútroštátneho platného práva rozlišujeme aj medzinárodné právo – uplatňuje vzťahy medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami, a to prostredníctvom medzinárodných zmlúv
- medzinárodné zmluvy musia byt ratifikované – ich platnosť musí byt potvrdená štátnym orgánom určeným ústavou, u nás to ratifikuje prezident, v iných štátoch parlament
- normy medzinárodného práva nevytvára nadštátna autorita
- v medzinárodnom práve sa štáty voči sebe správajú na základe UZANCIÍ = sú to medzinárodné obyčaje a na základe KURTOÁZIE = medzinárodná etiketa a diplomatický protokol
- napríklad v stredoveku sa spory medzi štátmi riešili pomocou morálnych a náboženských zásad najvyšších autorít – pápež
- zakladateľom medzinárodného práva v dnešnej podobe je Hugo Grotius dielom– 3 knihy o práve vojnovom a mierovom