Charakterizujte vzťahy v systéme medzinárodného a vnútroštátneho práva; vysvetlite podstatu verejného a súkromného práva

Charakterizujte vzťahy v systéme medzinárodného a vnútroštátneho práva; vysvetlite podstatu verejného a súkromného práva

systém práva – je platné právo daného štátu – tzv. vnútroštátne platné právo

tvoria ho: 

1. právne normy

2. právne predpisy – je to väčšia skupina právnych noriem, ktoré môžu mat podobu väčších celkov, napr. podoba zákonov, nariadení, vyhlášok

3. právne odvetvia – väčšia skupina právnych predpisov, ktoré upravujú rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov (napr. vzťahy medzi manželmi, upravuje odvetvie rodinného práva, odvetvia trestného, obchodného i pracovného práva)

– väčšie skupiny odvetví práv – odvetvia verejného a odvetvia súkromného práva = vnútroštátne platné právo

a) odvetvia verejného práva – tvoria právne normy, ktoré upravujú vzťahy medzi subjektami, čiže štátom a na druhej strane občanmi (fyzickými osobami) alebo právnickými osobami na princípe podriadenosti – subordinácie

– právne normy majú podobu príkazov alebo zákazov

– v prípade porušenia normy, iniciatíva na začatie súdneho konania vychádza zo strany štátu (štátny orgán – prokuratúra)

– patrí tu: ústavné alebo štátne právo, správne alebo administratívne právo, finančné právo, medzinárodné verejné právo a trestné právo

b) odvetvia súkromného práva – právne normy upravujú vzťahy medzi štátom, fyzickými a právnickými osobami vo všeobecnosti vo všetkých kombináciách na princípe rovnosti a nezávislosti

– právne normy majú podobu dovolení

– iniciatíva na začatie právneho konanie vychádza zo strany poškodeného subjektu

– toto právo ma zmluvný princíp – účastníci môžu slobodne meniť obsah právnych vzťahov

– štát tu zasahuje minimálne, len na stanovenie všeobecných podmienok

– nikto sa nemôže ocitnúť v určitej právnej pozícii proti svojej vôli

– zaradujeme tu: občianske právo, rodinné právo, obchodné právo

– pozn. existujú odvetvia práva, ktoré majú prvky aj verejného aj súkromného práva, napríklad pracovné právo, poľnohospodárske právo, lesné, banské právo, právo priemyselného vlastníctva, poisťovacie právo alebo autorské právo

– okrem vnútroštátneho platného práva rozlišujeme aj medzinárodné právo 

– uplatňuje vzťahy medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami, a to prostredníctvom medzinárodných zmlúv

– medzinárodné zmluvy musia byt ratifikované – ich platnosť musí byt potvrdená štátnym orgánom určeným ústavou, u nás to ratifikuje prezident, v iných štátoch parlament

– normy medzinárodného práva nevytvára nadštátna autorita

– v medzinárodnom práve sa štáty voči sebe správajú na základe UZANCIÍ = sú to medzinárodné obyčaje a na základe KURTOÁZIE = medzinárodná etiketa a diplomatický protokol

– napríklad v stredoveku sa spory medzi štátmi riešili pomocou morálnych a náboženských zásad najvyšších autorít – pápež

– zakladateľom medzinárodného práva v dnešnej podobe je Hugo Grotius dielom– 3 knihy o práve vojnovom a mierovom