Analyzujte podstatu filozofie Aristotela; rozdelenie jeho tvorby (+ základné diela); chápanie pohybu; entelecheia; aké formy duše rozlišoval

Analyzujte podstatu filozofie Aristotela; rozdelenie jeho tvorby (+ základné diela); chápanie pohybu; entelecheia; aké formy duše rozlišoval

Zaujímalo ho všetko, čo sa dalo skúmať, hlavne prírodné procesy, bol veľkým systematikom – urobil poriadok v pojmoch, podľa neho sa podstata vecí nachádza vo veciach samotných, základ vedeckého poznania tvorí zmyslové poznanie
- Aristotelova koncepcia je vedecká, založená na pozorovaní a skúmaní
- je predstaviteľom systémovej filozofie objektívneho idealizmu
- svojím učením obsiahol všetko poznanie
- napísal dielo: 7 druhov spisov (z ktorého vytvoril systém)
1. Spisy logické – pod označením Organon (nástroj), diela: Kategorie, O vyjadrovaní
2. Spisy fyzické – diela: Fyzika, O nebi, o duši
3. Spisy metafyzické = filozofické, dielo: Metafyzika (niečo, čo nasleduje po fyzike)
4. Spisy etické, diela: Etika Nikomachova, Etika Eudemova
5. Spisy politické, diela: Politika, Ústava Aténska
6. Spisy rétorické, diela: Rétorika
7. Spisy umenovedné, diela: Poetika

Klasifikácia vied
1. teoretické vedy – najpodstatnejšie, členia sa na:
a) prvá filozofia – skúma príčin a počiatky vecí, teda božské podstát, kt. sú nemenné, je teologická
b) druhá filozofia – Prírodoveda – v prírode sú všetky veci v procese pohybu a zmeny, zahrnul tu botaniku, zoológiu, psychológiu, fyziku...)
c) matematická filozofia – skúma kvantitatívne stránky vecí
2. praktické vedy – zaoberajú sa konaním a správaním človeka (etika, politika, ekonomika)
3. poetické/ produktívne vedy – zaoberajú sa výrobnou činnosťou človeka ( rétorika, poetika)

V ontológii sa zaoberal súcnom – všetko to, čo existuje
- rozlišoval 4 druhy príčin:
a) látková – všetko to, z čoho vec vzniká (dom = tehla)
b) formálna – určuje formu/tvar danej veci (plán domu)
c) pôsobiaca – aktívny činiteľ, ktorý vykonáva zmenu (robotník)
c) účelová – konečný cieľ danej veci
- nadväzuje na pluralistov a ich 4 živly (Zem, oheň, voda, vzduch)
- ÉTER – látka nadmesačných sfér, preto je jeho predstava teologická
- uznáva 2 druhy podstát
1. prvé podstaty = látka (konkrétna vec)
2. druhé podstaty = forma alebo tvar (všeobecná podstata)
- všetko okolo nás je jednotou látky a tvaru
- napr. železná ohnutá tyč (látka je železo, tvar je ohnutá, železné + ohnuté = tyč)

- pohyb chápe ako premenu energie
- odlišuje sa od Platónovho konania, pretože Platón tvrdil že poznávať môžeme len to, čo je nemenné = idey, podstaty a pohyb nie
- Aristoteles sa snažil odhaliť príčiny pohybu
pohyb = schopnosť premiestňovať sa a meniť sa pri telesách
- nadobúdanie tvaru, kedy sa z látky (možnosti) stáva forma, čiže skutočnosť
- pohyb chápal teologicky = účelovo - pohyb je realizácia podstaty veci, podstata má vopred stanovený cieľ
- v procese pohybu (vývinu) pôsobí vo vnútri veci vnútorný princíp = ENTELECHEIA = tento vnútorný princíp ženie vývin vecí k naplneniu účelu

Boha chápal ako prvého hybateľa – je nehybný, nemenný, svet nestvoril, lebo je večný, je oddelený od všetkých vecí a všetkému dal prvý impulz

Chápanie duše – považoval ju za nadradenú telu
- rozlišoval 3 formy duše (podľa úrovní prírody)
1. vegetatívna – riadi vyživovacie procesy v organizme, je to najnižšia forma a je u rastlín, živočíchov a u človeka
2. zmyslová duša – vyššia forma, zabezpečuje pociťovanie, vnímanie a premiestňovanie, maju ju živočíchy a človek, rastliny už nie
3. rozumová duša – len u človeka, je nesmrteľná, najvyššia forma
- dušu človeka spája s rozumom
- prvé dve formy duše zabezpečujú látku pre rozumovú dušu
Etika – „človeku nestačí len dobro poznať, musí dobro aj konať“

LOGIKA: 
- je považovaný za zakladateľa logiky 
- založil subjekt – predikátovú klasifikačnú výrokovú logiku – SILOGISTIKU
a) „Sokrates je človek“
b) „Človek je smrteľný“
c) „Sokrates je smrteľný“
- sociálne názory (ústavy sú spomenuté pri Platónovi)