Analyzujte podstatu filozofie Aristotela; rozdelenie jeho tvorby (+ základné diela); chápanie pohybu; entelecheia; aké formy duše rozlišoval

Analyzujte podstatu filozofie Aristotela; rozdelenie jeho tvorby (+ základné diela); chápanie pohybu; entelecheia; aké formy duše rozlišoval

Zaujímalo ho všetko, čo sa dalo skúmať, hlavne prírodné procesy, bol veľkým systematikom – urobil poriadok v pojmoch, podľa neho sa podstata vecí nachádza vo veciach samotných, základ vedeckého poznania tvorí zmyslové poznanie

– Aristotelova koncepcia je vedecká, založená na pozorovaní a skúmaní

– je predstaviteľom systémovej filozofie objektívneho idealizmu

– svojím učením obsiahol všetko poznanie

– napísal dielo: 7 druhov spisov (z ktorého vytvoril systém)

1. Spisy logické – pod označením Organon (nástroj), diela: Kategorie, O vyjadrovaní

2. Spisy fyzické – diela: Fyzika, O nebi, o duši

3. Spisy metafyzické = filozofické, dielo: Metafyzika (niečo, čo nasleduje po fyzike)

4. Spisy etické, diela: Etika Nikomachova, Etika Eudemova

5. Spisy politické, diela: Politika, Ústava Aténska

6. Spisy rétorické, diela: Rétorika

7. Spisy umenovedné, diela: Poetika

Klasifikácia vied

1. teoretické vedy – najpodstatnejšie, členia sa na:

a) prvá filozofia – skúma príčin a počiatky vecí, teda božské podstát, kt. sú nemenné, je teologická

b) druhá filozofia – Prírodoveda – v prírode sú všetky veci v procese pohybu a zmeny, zahrnul tu botaniku, zoológiu, psychológiu, fyziku...)

c) matematická filozofia – skúma kvantitatívne stránky vecí

2. praktické vedy – zaoberajú sa konaním a správaním človeka (etika, politika, ekonomika)

3. poetické/ produktívne vedy – zaoberajú sa výrobnou činnosťou človeka ( rétorika, poetika)

V ontológii sa zaoberal súcnom – všetko to, čo existuje

– rozlišoval 4 druhy príčin:

a) látková – všetko to, z čoho vec vzniká (dom = tehla)

b) formálna – určuje formu/tvar danej veci (plán domu)

c) pôsobiaca – aktívny činiteľ, ktorý vykonáva zmenu (robotník)

c) účelová – konečný cieľ danej veci
– nadväzuje na pluralistov a ich 4 živly (Zem, oheň, voda, vzduch)
- ÉTER – látka nadmesačných sfér, preto je jeho predstava teologická

– uznáva 2 druhy podstát

1. prvé podstaty = látka (konkrétna vec)

2. druhé podstaty = forma alebo tvar (všeobecná podstata)

– všetko okolo nás je jednotou látky a tvaru

– napr. železná ohnutá tyč (látka je železo, tvar je ohnutá, železné + ohnuté = tyč)

– pohyb chápe ako premenu energie

– odlišuje sa od Platónovho konania, pretože Platón tvrdil že poznávať môžeme len to, čo je nemenné = idey, podstaty a pohyb nie

– Aristoteles sa snažil odhaliť príčiny pohybu
pohyb = schopnosť premiestňovať sa a meniť sa pri telesách
- nadobúdanie tvaru, kedy sa z látky (možnosti) stáva forma, čiže skutočnosť
- pohyb chápal teologicky = účelovo – pohyb je realizácia podstaty veci, podstata má vopred stanovený cieľ

– v procese pohybu (vývinu) pôsobí vo vnútri veci vnútorný princíp = ENTELECHEIA = tento vnútorný princíp ženie vývin vecí k naplneniu účelu

Boha chápal ako prvého hybateľa – je nehybný, nemenný, svet nestvoril, lebo je večný, je oddelený od všetkých vecí a všetkému dal prvý impulz

Chápanie duše – považoval ju za nadradenú telu

– rozlišoval 3 formy duše (podľa úrovní prírody)

1. vegetatívna – riadi vyživovacie procesy v organizme, je to najnižšia forma a je u rastlín, živočíchov a u človeka

2. zmyslová duša – vyššia forma, zabezpečuje pociťovanie, vnímanie a premiestňovanie, maju ju živočíchy a človek, rastliny už nie

3. rozumová duša – len u človeka, je nesmrteľná, najvyššia forma

– dušu človeka spája s rozumom

– prvé dve formy duše zabezpečujú látku pre rozumovú dušu
Etika – „človeku nestačí len dobro poznať, musí dobro aj konať“

LOGIKA: 

– je považovaný za zakladateľa logiky 

– založil subjekt – predikátovú klasifikačnú výrokovú logiku – SILOGISTIKU

a) „Sokrates je človek“

b) „Človek je smrteľný“

c) „Sokrates je smrteľný“

– sociálne názory (ústavy sú spomenuté pri Platónovi)