Analyzujte vzťah filozofie a teológie v učení T. Akvinského, učenie o dvojakej pravde, porovnať dokaz existencie Boha s Anselmom, názory T. Akvinského na štát

Analyzujte vzťah filozofie a teológie v učení T. Akvinského, učenie o dvojakej pravde, porovnať dokaz existencie Boha s Anselmom, názory T. Akvinského na štát

– umiernený realista, predstaviteľ vrcholnej scholastiky 

– učenie o dvojakej pravde, rozpracoval pod vplyvom Averroes

– rozlišoval – a) pravdy rozumu – majú byť predmetom filozofie a prírodných vied

– podľa neho rozum pri poznávaní vychádza zo zmyslovej skúsenosti a má ohraničenú možnosť poznania, má hranice

b) pravdy viery – výhradne z kompetencií teológie

– tieto pravdy sú: zjavené Bohom, o ktorom sa nepochybuje a filozofi by sa týmito pravdami nemali zaoberať
tvrdil: filozofia by mala byť len úvodom do teológie, vedy vrátane filozofie by mali byť len slúžkami teológie

– žil v období, kedy európska kultúra bola ovplyvnená a ohrozená Arabmi – cirkev zakázala zaoberať sa učením Aristotela, nakoľko Aristotelova logika ohrozovala cirkevné normy

– jeho celoživotným cieľom bolo prispôsobiť Aristotelovu logiku cirkevným potrebám

– celý život bol za to prenasledovaný

– práce: Suma teologická – súhrnný pohlaď na svet, vesmír, človeka a prírody, založenú na katolíckej viere, určená pre mladých teológov, Suma teologická bola položená na oltár sv. Petra v Ríme ako jediná v dejinách takmer na roveň Biblii, udialo sa to na Tridentskom koncile 1545 – 1563, – po jeho smrti si cirkev uvedomila, že vďaka jeho práci Suma teologická sa podarilo prispôsobiť Aristotelovu filozofiu kresťanským požiadavkám
Suma proti pohanom/ Suma filozofická – venoval sa komentárom, kritika diel antických filozofov a predstaviteľov patristiky

– bol mu udelený titul – anjelský doktor

ONTOLÓGIA:

– podáva 4 ontologické dôkazy Boha, keď tvrdí, že:

1. Boh je prvý hybateľ

2. Boh je prvá príčina

3. Boh je absolútne nutná bytosť

4. Boh je absolútne dokonalá bytosť, ktorá riadi svet

GNOZEOLÓGIA: 
– uznáva 2 druhy poznanie: 1. nadprirodzené poznanie – teológia 

2. prirodzené poznanie – rozum

– celá jeho filozofia je označovaná ako harmónia viery a osudu

SOCIÁLNE NÁZORY:

– štát považuje za najvyššie dielo umenia, pričom moc každého panovníka je odvodená z vôle Božej

– tvrdil, že moc panovníka má byť podriadená vyššej duchovnej autorite – zástupcom Krista na svete je pápež; život na Zemi je len predprípravou na posmrtný život

ETIKA:
– najvyššou cnosťou je pokora

– zatiaľ čo Aristoteles uznáva látku a formu, Akvinský nahrádza Aristotelovu formu kategóriou Boha

Vzťah filozofie a teológie:

– upravil Averrovo učenie o dvojakej pravde, pričom rozlišoval:

1. Pravdy rozumu – majú byt predmetom filozofie a prírodných vied

2. Pravdy viery – zjavené pravdy

– majú byt výhradne predmetom teológie; tvrdil, že v poznávaní máme využívať rozum, ale keďže rozum vychádza zo zmyslovej skúsenosti, má ohraničené= možnosti poznania – jedine bez hraníc sú pravdy zjavené, pomocou rozumu môžeme argumentovať v prospech existencie Boha

– usiloval sa oddeliť filozofiu a teológiu a tvrdil, že filozofia má byt slúžkou teológie, a má byt úvodom k teológii
Porovnanie dokaz existencie Boha u Akvinského a u Anselma z Canterburry:
Anselm: – podáva 2. dokaz o existencii Boha 

– „Boh je ten, nad ktorého nemožno myslieť už nič vyššie“ 

– (je úplne jasné, že existuje niečo vyššie ako sme my, a to niečo nemôže existovať v našej mysli, ale musí existovať aj v skutočnosti)

– tvrdí – ak by Boh jestvoval len v mojej mysli ako pojem a nejestvoval by v mysliach ostatných, chýbala by mu objektívna existencia a ak vychádzame z definície Boha ako niečoho najvyššieho, nevyhnutne z toho vyplýva jeho existencia – vychádzal z čistého myslenia (Boh- niečo najvyššie)
Akvinský – - svet ako taký sa nemôže vyvíjať sám od seba, na vznik akéhokoľvek bytia je nevyhnutný vonkajší zásah (vonkajšia príčina – Boh) = každý jav bol spôsobený predchádzajúcou príčinou, každá príčina bola spôsobená predchádzajúcou príčinou, ak stúpame po rebríčku príčin, nevyhnutne k dospejeme k myšlienke nutnej existencie jednej príčiny všetkých príčin, ktorou nemôže byť nič iné ako Boh