Porovnajte predstavy usporiadania spoločnosti a štátu u: Machiavelli, T. More, T. Campanella, J. Bodin, H. Grotius; vysvetlite geografický determinizmus, mechiavellizmus, utópia, prirodzené právo, kto je pokladaný za spoluzakladateľa medzinár. Práva?
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 3 648
Uložení: 211
Porovnajte predstavy usporiadania spoločnosti a štátu u: Machiavelli, T. More, T. Campanella, J. Bodin, H. Grotius; vysvetlite geografický determinizmus, mechiavellizmus, utópia, prirodzené právo, kto je pokladaný za spoluzakladateľa medzinár. Práva?
NICCOLO MACHIAVELLI
– celý jeho život je spojený s Florenciou, v oboch dielach, ktoré napísal – Vladár, Dejiny Florencia – sa snaží zjednotiť Apeninský polostrov
– jeho cieľom bolo vybudovať silný štát, na čele ktorého by bol silný panovník (v diele Vladár)
– vytvoril postavu ideálneho vladára, ktorý by mal byť aj levom aj líškou
lev = sila, líška = prešibanosť
– ideálny panovník má zjednotiť Apeninský polostrov, má vzbudzovať lásku aj strach, má byt skôr súcitný ako krutý
– má sa riadiť prírodnými, ale aj ľudskými zákonmi
– na získanie štátnej moci a jej udržanie sú vhodné všetky prostriedky vrátane mocenského násilia
– štátny záujem stojí nad záujmom jednotlivca
– ideálny panovník by mal byť taký, ktorého majú všetci ľudia radi, ale zároveň majú pred ním rešpekt
„Politika nemá žiaden vzťah k morálke.“
„Lepšie s v živote darí bezohľadným, ako opatrným“
„Šťastie je ako žena, kto ju chce mať, musí za ňu dovážať, žena skôr podľahne ohnivým ako opatrným“
– zavádza pojem MACHIAVELIZMUS = účel svätí prostriedky, pri jeho presadzovaní netreba brat ohľad na nikoho a na nič
– tzn. Treba dosiahnuť cieľ za akýchkoľvek okolností
JEAN BODIN
– žil vo Francúzsku v období náboženských vojen (Hugenoti)
– jeho filozofia sa nazýva filozofiou štátnej suverenity ( ako prvý rieši suverenitu a zvrchovanosť)
predstaviteľ PRIRODZENÉHO PRÁVA = oddelil ho od božského, tvrdil, že vychádza z ľudskej podstaty a je vlastné každému bez ohľadu na pôvod a majetok (život, sloboda, majetok)
– práca: Šesť dní po republike
– cieľom jeho filozofie bolo zabezpečiť stabilitu vo Francúzsku
– stabilita môže existovať iba vďaka silnej, centrálnej moci panovníka
– základom štátu je podľa neho rodina
– v závislosti od typu podnebia vyčlenil 2 druhy štátov: GEOGRAFICKÝ DETERMINIZMUS
– tvrdil, že forma štátu závisí od geografických a klimatických podmienok štátu
1. v miernom pásme sú štáty rozumu, sú charakteristické láskou k práci, štáty severu – demokracia, republika
2. južné štáty = náboženská forma štátu (okolo Stredozemného mora), ľudia v nich majú negatívny postoj k práci, je tu ideálna absolutistická monarchia
(Ak je príliš teplo, človeku sa nechce pracovať, preto sa bude radšej modliť)
HUGO GROTIUS
– Holanďan, jeden z najvýznamnejších právnych teoretikov, bol predstaviteľ prirodzeno – právnej teórie
* práca – 3 knihy O Práve vojny a mieru
- napísaná v r. 1625
- touto prácou boli položené základy medzinárodného práva spolu so Suarezom
- ľudia sú predurčení k spoločnému životu
- štát je výsledkom budúcej túžby po spolužití = výsledkom spoločenskej zmluvy
THOMAS MORE
– obhajoval katolícku cirkev, odmietal reformáciu
– odmietol prisahať na supremačný akt – odmietol uznať Hernicha VIII ako hlavu cirkvi
– katolícka cirkev ho kanonizovala – vyhlásila za svätého
– kritizoval hospodárske a politické pomery v Anglicku, kedy bola násilím odobratá pôda drobným roľníkom = je to príčina existencie súkromného vlastníctva
napísal prácu Utópia = symbol pre krajinu, ktorá neexistuje
– snaží sa vytvoriť ideálny model spoločnosti, kde by bolo zrušené súkromné vlastníctvo
– práca je rozdelená do 2 častí:
1. – v prvej časti opisuje situáciu v Anglicku v období ohradzovania = drobní roľníci sú vyháňaní z pôdy, kt. ich dovtedy živila, následne musia odísť za obživou do miest, kde však prácu nenachádzajú, preto sa z nich stáva spodina
2. – v druhej časti navrhuje odstránenie súkromného vlastníctva, vytvorenie ideálnej spoločnosti, kde by si všetci boli rovní a bola by sloboda náboženstva
– kriminalitu by riešil otroctvom
Charakteristika ideálnej spoločnosti:
– nejestvuje súkromne vlastníctvo, majetok je spoločný, výsledky práce sú spoločne prerozdeľované
– platila by všeobecná pracovná povinnosť – spočiatku 6 hodín, potom 2 hodiny odpočinok a následne 3 hodiny práce, neskôr by sa mohol venovať vedám a umeniam
. štát by zabezpečoval vzdelanie, spoločné vyznávanie náboženstva
– v štáte by mal byť trvalý mier
TOMMASO CAMPANELLA
– tiež sa pokúsil o utópiu
– usiloval sa oslobodiť juh Apeninského polostrova spod nadvlády Španiela, za čo strávil väčšinu života vo väzení, kde napísal najvýznamnejšie dielo a zomiera
– práca – Slnečný štát
– spoločnosť založená na spoločnom majetku, spoločnej práci, každý by mal mať dom, ženu a deti
– nejestvuje tu súkromné vlastníctvo, výsledky práce sú rovnomerne prerozdeľované
– spoločnosť musí odstrániť v každom jednotlivcovi pocit závisti a egoizmu – zabezpečiť dom a manželky pre muža
– najvyšším kňazom je kňaz Slnko, ktorému pomáhajú 3 nižší kňazi –
1. kňaz – moc (vojenské záležitosti a obrana štátu)
2. kňaz – múdrosť (umenie, vzdelanie)
3. kňaz – láska – má na starosti plodenie, výber žien pre mužov
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Štátoprávna teória – Thomas More a Tommaso Campanella | Ostatné | 839 slov |
|
|
Štátoprávna teória – Thomas More, Thomasso Kampanela | Maturita | 265 slov |