Porovnajte predstavy usporiadania spoločnosti a štátu u: Machiavelli, T. More, T. Campanella, J. Bodin, H. Grotius; vysvetlite geografický determinizmus, mechiavellizmus, utópia, prirodzené právo, kto je pokladaný za spoluzakladateľa medzinár. Práva?

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 19.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 662 slov
Počet zobrazení: 2 126
Tlačení: 114
Uložení: 140

Porovnajte predstavy usporiadania spoločnosti a štátu u: Machiavelli, T. More, T. Campanella, J. Bodin, H. Grotius; vysvetlite geografický determinizmus, mechiavellizmus, utópia, prirodzené právo, kto je pokladaný za spoluzakladateľa medzinár. Práva?

NICCOLO MACHIAVELLI 

- celý jeho život je spojený s Florenciou, v oboch dielach, ktoré napísal – Vladár, Dejiny Florencia – sa snaží zjednotiť Apeninský polostrov
- jeho cieľom bolo vybudovať silný štát, na čele ktorého by bol silný panovník (v diele Vladár)
- vytvoril postavu ideálneho vladára, ktorý by mal byť aj levom aj líškou
lev = sila, líška = prešibanosť
- ideálny panovník má zjednotiť Apeninský polostrov, má vzbudzovať lásku aj strach, má byt skôr súcitný ako krutý
- má sa riadiť prírodnými, ale aj ľudskými zákonmi
- na získanie štátnej moci a jej udržanie sú vhodné všetky prostriedky vrátane mocenského násilia
- štátny záujem stojí nad záujmom jednotlivca
- ideálny panovník by mal byť taký, ktorého majú všetci ľudia radi, ale zároveň majú pred ním rešpekt
„Politika nemá žiaden vzťah k morálke.“
„Lepšie s v živote darí bezohľadným, ako opatrným“
„Šťastie je ako žena, kto ju chce mať, musí za ňu dovážať, žena skôr podľahne ohnivým ako opatrným“
zavádza pojem MACHIAVELIZMUS = účel svätí prostriedky, pri jeho presadzovaní netreba brat ohľad na nikoho a na nič
- tzn. Treba dosiahnuť cieľ za akýchkoľvek okolností

JEAN BODIN 

- žil vo Francúzsku v období náboženských vojen (Hugenoti)
- jeho filozofia sa nazýva filozofiou štátnej suverenity ( ako prvý rieši suverenitu a zvrchovanosť)
predstaviteľ PRIRODZENÉHO PRÁVA = oddelil ho od božského, tvrdil, že vychádza z ľudskej podstaty a je vlastné každému bez ohľadu na pôvod a majetok (život, sloboda, majetok)
- práca: Šesť dní po republike
- cieľom jeho filozofie bolo zabezpečiť stabilitu vo Francúzsku
- stabilita môže existovať iba vďaka silnej, centrálnej moci panovníka
- základom štátu je podľa neho rodina
v závislosti od typu podnebia vyčlenil 2 druhy štátov: GEOGRAFICKÝ DETERMINIZMUS
- tvrdil, že forma štátu závisí od geografických a klimatických podmienok štátu
1. v miernom pásme sú štáty rozumu, sú charakteristické láskou k práci, štáty severu – demokracia, republika
2. južné štáty = náboženská forma štátu (okolo Stredozemného mora), ľudia v nich majú negatívny postoj k práci, je tu ideálna absolutistická monarchia
(Ak je príliš teplo, človeku sa nechce pracovať, preto sa bude radšej modliť)

HUGO GROTIUS 

- Holanďan, jeden z najvýznamnejších právnych teoretikov, bol predstaviteľ prirodzeno – právnej teórie
* práca – 3 knihy O Práve vojny a mieru
- napísaná v r. 1625
- touto prácou boli položené základy medzinárodného práva spolu so Suarezom
- ľudia sú predurčení k spoločnému životu
- štát je výsledkom budúcej túžby po spolužití = výsledkom spoločenskej zmluvy

THOMAS MORE  

- obhajoval katolícku cirkev, odmietal reformáciu
- odmietol prisahať na supremačný akt – odmietol uznať Hernicha VIII ako hlavu cirkvi
- katolícka cirkev ho kanonizovala – vyhlásila za svätého
- kritizoval hospodárske a politické pomery v Anglicku, kedy bola násilím odobratá pôda drobným roľníkom = je to príčina existencie súkromného vlastníctva
napísal prácu Utópia = symbol pre krajinu, ktorá neexistuje
- snaží sa vytvoriť ideálny model spoločnosti, kde by bolo zrušené súkromné vlastníctvo
- práca je rozdelená do 2 častí:
1. – v prvej časti opisuje situáciu v Anglicku v období ohradzovania = drobní roľníci sú vyháňaní z pôdy, kt. ich dovtedy živila, následne musia odísť za obživou do miest, kde však prácu nenachádzajú, preto sa z nich stáva spodina
2. – v druhej časti navrhuje odstránenie súkromného vlastníctva, vytvorenie ideálnej spoločnosti, kde by si všetci boli rovní a bola by sloboda náboženstva
- kriminalitu by riešil otroctvom
Charakteristika ideálnej spoločnosti:
- nejestvuje súkromne vlastníctvo, majetok je spoločný, výsledky práce sú spoločne prerozdeľované
- platila by všeobecná pracovná povinnosť – spočiatku 6 hodín, potom 2 hodiny odpočinok a následne 3 hodiny práce, neskôr by sa mohol venovať vedám a umeniam
. štát by zabezpečoval vzdelanie, spoločné vyznávanie náboženstva
- v štáte by mal byť trvalý mier

TOMMASO CAMPANELLA 

- tiež sa pokúsil o utópiu
- usiloval sa oslobodiť juh Apeninského polostrova spod nadvlády Španiela, za čo strávil väčšinu života vo väzení, kde napísal najvýznamnejšie dielo a zomiera
- práca – Slnečný štát
- spoločnosť založená na spoločnom majetku, spoločnej práci, každý by mal mať dom, ženu a deti
- nejestvuje tu súkromné vlastníctvo, výsledky práce sú rovnomerne prerozdeľované
- spoločnosť musí odstrániť v každom jednotlivcovi pocit závisti a egoizmu – zabezpečiť dom a manželky pre muža
- najvyšším kňazom je kňaz Slnko, ktorému pomáhajú 3 nižší kňazi – 
1. kňaz – moc (vojenské záležitosti a obrana štátu)
2. kňaz – múdrosť (umenie, vzdelanie)
3. kňaz – láska – má na starosti plodenie, výber žien pre mužov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované zadania z Náuky o spoločnosti (Filozofia, Politológia, Právo, Ekonómia, Sociológia a Psychológia)

Diskusia: Porovnajte predstavy usporiadania spoločnosti a štátu u: Machiavelli, T. More, T. Campanella, J. Bodin, H. Grotius; vysvetlite geografický determinizmus, mechiavellizmus, utópia, prirodzené právo, kto je pokladaný za spoluzakladateľa medzinár. Práva?

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu