Porovnajte indukciu a dedukciu; charakterizujte chápanie idolov u Bacona; vysvetlite metodickú skepsu

Porovnajte indukciu a dedukciu; charakterizujte chápanie idolov u Bacona; vysvetlite metodickú skepsu

indukcia – logický postup, ktorý postupuje od jednotlivého k všeobecnému, Francis Bacon sa ňou zaoberal v práci Nove Organon 

– najvýznamnejší predstaviteľ empirizmu

– jeho filozofia je reakciu na Aristotelovu filozofiu, zatiaľ čo Aristoteles napísal prácu Organon = nástroj (práca založená na dedukcii), F. Bacon napísal prácu Noveoreganon = nový nástroj = práca založená na indukcii

– snaží sa vytvoriť taký nástroj, vďaka ktorému by bolo možné ovládnuť prírodu

GNOZEOLÓGIA

* „Poznanie je sila“ 
- na základe tohoto výroku zisťuje, že ľudské poznanie je zatiaľ nedokonalé, nakoľko je v ňom veľmi veľa omylov = idolov 

– podľa neho, ak chceme pravdivo poznávať, musíme z procesu poznania vylúčiť všetky predsudky, omyly, prekážky, ktoré nám bránia v pravdivom poznávaní = idoly

– jeho induktívna metóda pozostáva z 2 fáz:

– navrhuje postup, ako by človek mohol v 1. fáze odstrániť omyly zo svojho poznania a následne v 2. fáze pravdivo poznávať = indukcia

1. negatívna fáza
1. IDOL KMEŇA – je vlastný ľudstvu ako celku, vyplýva z toho, že sme ľudia (nedokonalosť ľudských zmyslov) – človek často do svojho poznania vnáša antropomorfné predstavy (účelovosť, príčinnosť), naše zmysly nie sú dokonalé

2. IDOL JASKYNE – vyplýva z ľudskej subjektivity, každý má inú výchovu, vzdelanie, prostredie, v ktorom žije (myslím ako Patrícia Voľanská)

3. IDOL DIVADLA – každý z nás má nejakú masku, každý z nás sa na niekoho alebo niečo hrá, a pritom vo vnútri môže cítiť niečo iné (sedím v škole na hodine, ale pritom tam nechcem byť =divadlo)

– tieto prekážky vznikajú pri nekritickom preberaní názorov autorít

4. IDOL TRHU – kým sa určitá informácia dostane od 1. človeka napríklad k piatemu, stáva sa dezinformáciu (napr. hra telefón) – sú to prekážky, ktoré vznikajú pri komunikácii

– až keď sa človek zbaví týchto idolov = omylov, môže pravdivo poznávať, začína proces samotnej indukcie = INDUKCIA – postup od jednotlivých zmyslovo vnímateľných faktov a javov k teórii a zákonu

dedukcia – logický postup od všeobecného k jednotlivému

René Descartes

– jeho filozofia je poznačená tak nástupom rekatolizácie, ako aj 30 – ročnou vojnou, v ktorej sám bojoval ako žoldnier

– okrem filozofie sa zaoberal aj matematikou – bol tvorcom analytickej geometrie (karteziánske súradnice)

– vo fyzike bol autorom 1. zákonu zachovania (impulzu)
- používal mená Kartezian aj Cartesius

– zakladateľ a najvýznamnejší predstaviteľ racionalizmu

– základom jeho filozofie je deduktívna metóda
- táto deduktívna metóda je rozobratá v práci Rozprava o metóde – napísaná v roku 1637

GNOZEOLÓGIA:

– zachytená v 4 pravidlách:

1. najvyšším kritériom pravdivého poznania je rozum, pričom všetky poznatky v ňom obsiahnuté musia byť zreteľné a nepochybné

2. každý skúmaný celok musí byť rozložený na čo najmenšie časti

3. je potrebné postupovať vždy od tých najjednoduchších k najzložitejším

4. o všetkom si musíme robiť presný prehľad, aby sme na nič nezabudli

– na základe tejto deduktívnej metódy dochádza k záveru, že ak chceme pravdivo poznávať, o všetkom musíme najprv pochybovať = metodická skepsa = je aplikáciou prvého pravidla dedukcie, keď všetky poznatky preosejem cez sito pochybovačnosti a odhodím všetko, o čom sa dá pochybovať, dospejem k záveru, že nemôžem pochybovať o tom, že pochybujem, a teda keď pochybujem, nevyhnutne musím myslieť, a teda keď myslím, nevyhnutne musím existovať – Cogito ergo sum
„De omnibus dubitandum“ – „O všetkom pochybuj!“

– na princípe pochybovania založil podstatu svojej filozofie
- začína pochybovať o pravdivosti celého sveta a prichádza k jedinému pravému poznaniu, najprv sa objavuje výrok „Pochybujem, teda som“, neskôr výrok
„Cogito ergo sum“ – „Myslím, teda som“

– na základe týchto výrokov môžeme konštatovať, že Descartes vnáša subjektivistické stanovisko do filozofie

ONTOLÓGIA:

– jeho ontológia je dualistická – uznáva 2 druh podstát = hmotné a nehmotné = telo a duša

1. Myslenie = nehmotná podstata (duša)

2. Bytie = hmotná podstata (telo)
=> z čoho tiež vyplýva „Myslím, teda som“

– existuje teda bytosť, ktorá je mysliac a zároveň telesná = človek