Ako chápal G.W. Leibniz monády, problematika pluralizmu; charakterizujte monády; vysvetlite koncepciu 2 druhov právd; jeho chápanie pojmu teodicea

Ako chápal G.W. Leibniz monády, problematika pluralizmu; charakterizujte monády; vysvetlite koncepciu 2 druhov právd; jeho chápanie pojmu teodicea

– považujeme ho za všestranného vedca, polyhistora

– je predstaviteľom racionalizmu, aj keď neodmieta empirické poznanie

– známa je jeho polemika s Lockom, kde dopĺňa Lockov výrok – „Nič nie je v rozume, čo predtým neprešlo zmyslami“ = Locke preferuje vplyv prostredia na vývin jedinca

– Leibnitz s tým nesúhlasí, keď dopĺňa Lockov výrok – „Nič nie je v rozume, čo predtým neprešlo zmyslami, okrem rozumu samotného“, Leibitz preferuje vplyv dedičnosti na vývin jedinca, človek sa už rodí s určitými zdedenými vlastnosťami

– rozum je mramor so žilkami, zatiaľ čo Locke tvrdil, že rozum je čistá nepopísaná doska = Tabula Rasa

GNOZEOLÓGIA
– nastáva koncepcia dvoch právd:

1. pravdy rozumu – majú apriórny pôvod (predskúsenostný) , sú to analytické vety = matematické výroky, sú východiskom deduktívnych postupov a matematiky

2. pravdy faktu – sú založené na skúsenosti, príznačné pre prírodovedné poznanie, dotýkajú sa nášho vedomia, nie bytia všeobecne a nemajú univerzálnu platnosť
- * zaoberá sa formálnou logikou

ONTOLÓGIA
* – nesúhlasí ani s Descartesovým dualizmom ani Spinozovým monizmom, sám vytvoril pluralizmus = rozlišoval nekonečné množstvo substancií bytia – označil ich Monády
– je rozpracovaná v práci Monadológia (1714)

– monada je niečo ako atóm, sú to duchovné podstaty – sú univerzálne a nedeliteľné

– sú usporiadané od najjednoduchšej po najzložitejšiu, nie sú na sebe závislé, telesá a veci sú len ich prejavom
* – „Monady nemajú okná, ktorými by sa dalo do nich vstúpiť alebo z nich vystúpiť.“
* – základnou vlastnosťou monád je schopnosť pociťovania

– každá monada má svoj vlastný účel, ktorý je daný Bohom a ktorý dobrovoľne a povinne vypĺňa

– na základe týchto schopností pociťovania monady rozdeľuje do 4 skupín:

1. temné = majú minimálnu schopnosť pociťovania, sú základom anorganického sveta

2. hmlisté = majú schopnosť spájať pocity a vnemy, sú na vyššom stupni ako temné, sú základom 
rastlinného a živočíšneho sveta 

3. jasné = sú schopné sebauvedomenia = sú typické pre ľudí

4. monada monád = úplne jasná monada = Boh

– všade vládne harmónia (kauzalita a determinizmus), to všetko je predurčené Bohom

NÁBOŽENSKÉ NÁZORY

– sú rozobraté v práci Teodicea – tento svet je výsledkom výpočtu najvyššej kombinatoriky, je najlepší zo všetkých možných svetov, Boh tento svet stvoril pri maximálnej miere dobra a minimálnej miere zla

– v tejto práci Leibnitz tvrdí (v zmysle ospravedlnenia Boha), že tento svet je najlepší zo všetkých svetov napriek tomu, že v ňom existuje zlo, lebo keby neexistovalo zlo, nemali by sme predstavu dobra, a tak by sme sa oňho neusilovali