Porovnajte filozofickú koncepciu D. Huma a G. Berkeleyho; ako rozdelil obsah ľudského vedomia podľa živostiD. Hume; vysvetlite agnosticizmus a solipsizmus; dôkaz Boha u G. Berkeleyho

Porovnajte filozofickú koncepciu D. Huma a G. Berkeleyho; ako rozdelil obsah ľudského vedomia podľa živostiD. Hume; vysvetlite agnosticizmus a solipsizmus; dôkaz Boha u G. Berkeleyho

DAVID HUME –
- predstaviteľ senzualizmu – uznáva empirickú skúsenosť, ale tvrdí, že jej predchádzajú pocity a vnemy, utilitarizmu a predovšetkým predstaviteľ agnosticizmu

GNOZEOLÓGIA – obsah ľudského vedomia rozdelil podľa živosti na 2 skupiny:

1. dojmy – impresie
- získavame prostredníctvom zmyslov z bezprostrednej skúsenosti
- sú to živé momentálne zážitky, ktoré vznikajú, keď vidíme, počujeme, hmatáme, nenávidíme, ľúbime, žiadame, chceme...

2. idey – predstavy
- sú to nabodobeniny, kópie našich dojmov a vznikajú vtedy, keď sa rozpamätávame na predchádzajúci dojem
- nie sú také živé ani intenzívne ako dojmy, žiadna idea neexistuje bez predchádzajúceho dojmu

AGNOSTICIZMUS – Hume tvrdil, že jediný zdroj poznania je skúsenosť, ktorú chápe ako prúd duševných zážitkov
- tvrdil, že okolitý svet nie je poznateľný, pretože existenciu vonkajšieho sveta na základe skúseností nemôžeme dokázať ani vyvrátiť, pretože naše zmysly sú nedokonalé, môžu nás sklamať, ale v praktickom živote sa správame akoby vonkajší svet existoval

- neuznáva existenciu Boha, narozdiel od Berkeleyho 

GEORGE BERKELEY 

- predstaviteľ solipsizmu a senzualizmu, bol anglikánsky biskup
- v gnozeológii sa snažil spochybniť opodstatnenosť ateizmu (bol veriaci a kňaz)
- tvrdil, že moderný ateizmus vychádza z materializmu, a preto sa usiloval spochybniť materializmus = prvotné je hmota
- vychádza z nominalizmu, a preto sa snaží spochybniť opodstatnenosť všeobecného pojmu hmota
- tvrdil, že všeobecné pojmy v skutočnosti nejestvujú, zmyslami sa zmocňujeme jednotlivého
- všeobecné pojmy nemajú ekvivalent zmyslovej skúsenosti
- pojem trojuholník sám o sebe nejestvuje, jestvujú len konkrétne trojuholníky
- čím je abstrakcia vyššia, tým je menej spoľahlivá
- pojem hmota je natoľko abstraktný pojem, že mu skúsenosti nič nezodpovedá, a preto tento pojem nemá zmysel
- keďže nemá zmysel, tým pádom nemá zmysel ani materializmus, tým pádom stráca opodstatnenosť aj ateizmus

SOLIPSIZMUS  - tvrdil, že existuje iba obsah našej skúsenosti, obsah nášho vedomia
- tomu, čo hovoríme teleso al. vec je len komplex našich pocitov a vnemov, je to len moja subjektívna predstavaSolus – jediný; ipse – sám
- solipsizmus – jestvujem len ja, všetko ostatné vzniká a zaniká spolu so mnou
- nič iné objektívne neexistuje
- krajné stanovisko vo filozofii, kde je popieraná krajná existencia všetkého vonkajšieho a uznáva len existenciu vlastného ja 
- pre každú vec platí zásada – „Esse est percipi“ – „byť znamená byť vnímaný“
- týmto postupom dochádza k spochybneniu okolitého sveta, objektov a ľudí

- prekonáva to dôkazom existencie Boha: * - podáva 4. ontologický dokaz Boha = to, čo vníma Boh, to existuje
- aj keď prestanem vnímať ľudí a vecí okolo seba, napriek tomu existujú a vychádzame z tvrdenia Esse est percipi, preto nevyhnutne musí existovať niečo, resp. niekto, čo permanentne a univerzálne vníma okolité veci a ľudí, tým garantuje ich existenciu, a tým niekým a niečím nemôže byť nič iné ako Boh mimo priestor a čas