Porovnajte filozofickú koncepciu D. Huma a G. Berkeleyho; ako rozdelil obsah ľudského vedomia podľa živostiD. Hume; vysvetlite agnosticizmus a solipsizmus; dôkaz Boha u G. Berkeleyho

Porovnajte filozofickú koncepciu D. Huma a G. Berkeleyho; ako rozdelil obsah ľudského vedomia podľa živostiD. Hume; vysvetlite agnosticizmus a solipsizmus; dôkaz Boha u G. Berkeleyho

DAVID HUME –

– predstaviteľ senzualizmu – uznáva empirickú skúsenosť, ale tvrdí, že jej predchádzajú pocity a vnemy, utilitarizmu a predovšetkým predstaviteľ agnosticizmu

GNOZEOLÓGIA – obsah ľudského vedomia rozdelil podľa živosti na 2 skupiny:

1. dojmy – impresie

– získavame prostredníctvom zmyslov z bezprostrednej skúsenosti

– sú to živé momentálne zážitky, ktoré vznikajú, keď vidíme, počujeme, hmatáme, nenávidíme, ľúbime, žiadame, chceme...

2. idey – predstavy

– sú to nabodobeniny, kópie našich dojmov a vznikajú vtedy, keď sa rozpamätávame na predchádzajúci dojem

– nie sú také živé ani intenzívne ako dojmy, žiadna idea neexistuje bez predchádzajúceho dojmu

AGNOSTICIZMUS – Hume tvrdil, že jediný zdroj poznania je skúsenosť, ktorú chápe ako prúd duševných zážitkov

– tvrdil, že okolitý svet nie je poznateľný, pretože existenciu vonkajšieho sveta na základe skúseností nemôžeme dokázať ani vyvrátiť, pretože naše zmysly sú nedokonalé, môžu nás sklamať, ale v praktickom živote sa správame akoby vonkajší svet existoval

– neuznáva existenciu Boha, narozdiel od Berkeleyho 

GEORGE BERKELEY 

– predstaviteľ solipsizmu a senzualizmu, bol anglikánsky biskup

– v gnozeológii sa snažil spochybniť opodstatnenosť ateizmu (bol veriaci a kňaz)

– tvrdil, že moderný ateizmus vychádza z materializmu, a preto sa usiloval spochybniť materializmus = prvotné je hmota

– vychádza z nominalizmu, a preto sa snaží spochybniť opodstatnenosť všeobecného pojmu hmota

– tvrdil, že všeobecné pojmy v skutočnosti nejestvujú, zmyslami sa zmocňujeme jednotlivého

– všeobecné pojmy nemajú ekvivalent zmyslovej skúsenosti

– pojem trojuholník sám o sebe nejestvuje, jestvujú len konkrétne trojuholníky

– čím je abstrakcia vyššia, tým je menej spoľahlivá

– pojem hmota je natoľko abstraktný pojem, že mu skúsenosti nič nezodpovedá, a preto tento pojem nemá zmysel

– keďže nemá zmysel, tým pádom nemá zmysel ani materializmus, tým pádom stráca opodstatnenosť aj ateizmus

SOLIPSIZMUS  – tvrdil, že existuje iba obsah našej skúsenosti, obsah nášho vedomia

– tomu, čo hovoríme teleso al. vec je len komplex našich pocitov a vnemov, je to len moja subjektívna predstavaSolus – jediný; ipse – sám

– solipsizmus – jestvujem len ja, všetko ostatné vzniká a zaniká spolu so mnou

– nič iné objektívne neexistuje

– krajné stanovisko vo filozofii, kde je popieraná krajná existencia všetkého vonkajšieho a uznáva len existenciu vlastného ja 

– pre každú vec platí zásada – „Esse est percipi“ – „byť znamená byť vnímaný“

– týmto postupom dochádza k spochybneniu okolitého sveta, objektov a ľudí

– prekonáva to dôkazom existencie Boha: * – podáva 4. ontologický dokaz Boha = to, čo vníma Boh, to existuje

– aj keď prestanem vnímať ľudí a vecí okolo seba, napriek tomu existujú a vychádzame z tvrdenia Esse est percipi, preto nevyhnutne musí existovať niečo, resp. niekto, čo permanentne a univerzálne vníma okolité veci a ľudí, tým garantuje ich existenciu, a tým niekým a niečím nemôže byť nič iné ako Boh mimo priestor a čas