Porovnajte teóriu deľby moci u J. Locka a Ch. Montesquieuho; analyzujte horizontálnu deľbu moci, ktorú formu vlády preferoval Montesquieu; vysvetlite geografický determinizmus; čo je podstatou diela Perzské listy, O duchu zákonov, komparatívna metóda

Porovnajte teóriu deľby moci u J. Locka a Ch. Montesquieuho; analyzujte horizontálnu deľbu moci, ktorú formu vlády preferoval Montesquieu; vysvetlite geografický determinizmus; čo je podstatou diela Perzské listy, O duchu zákonov, komparatívna metóda

John Locke
Teória spoločenskej zmluvy – štát chápe ako jej výsledok – ľudí k jeho vytvoreniu nemotivuje pod sebazáchovy, ale snaha o vzájomnú spoluprácu a rozvíjanie prirodzených práv

– jeho učenie sa odlišovalo od T. Hobbesa – lebo Hobbes tvrdil, že vznik štátu je výsledkom egoistickej snahy o sebazáchovu
prirodzené práva – výhradne ľudské práva, s ktorými sa človek rodí

– nikto ich človeku nemôže odňať

– práva na život, slobodu, majetok

– ak panovník porušuje práva a pravidlá, stráca oprávnenie vládnuť

– za najideálnejšiu formu štátu považoval – konštitučnú monarchiu
Horizontálna deľba moci: ako prvý prišiel s touto myšlienkou, zdôrazňoval, že zákonodarná moc a výkonná nemôžu byt sústredené v rukách jedného človeka, tak sa dá vyhnúť tyranii a vytvoriť predpoklady na demokratický systém; zástupcovia občanov majú zákony prijímať a panovník alebo vláda ich má zavádzať do praxe

– štátnu moc rozdelil na 3 zložky, aby sa navzájom nemohli zneužívať

– rozlišoval – 1. zákonodarnú moc, 2. výkonnú moc (jej súčasťou bola vojenská a súdna moc), 3. federatívna moc (jej úlohou je vyhlasovať vojnu a mier a organizovať vzťahy medzi štátmi)

– táto deľba moci sa aplikovala pri ústave Virgínie

Montesquieu

– francúzsky osvietenský politik, filozof, historik a spisovateľ, pochádzal zo šľachtickej rodiny, narodil sa v Bordeax, skúmal štátne zriadenia v Európe

– najviac naňho zapôsobilo Anglicko – obdivoval parlamentarizmus

– napísal prácu Perzské listy

– jeho práce majú sociálno – etický charakter

– vzhľadom na to, že existuje množstvo hodnotových a kultúrnych orientácii, je potrebné, aby sa navzájom rešpektovali, len vďaka tomu môžu prežiť všetky = princíp tolerancie
- 1748 – práca o Duchu zákonov – všade, tak v prírode, ako aj v spoločnosti, musia platiť určité pravidlá, ktoré nepochádzajú od Boha, ale vyplývajú z vecí samotných = sú to princípy prirodzeného práva

– paradoxné na jeho filozofii je precenenie veľkosti a kvality pôdy na formovanie človeka

– nadväzuje na Locka a ďalej rozpracováva rozdelenie štátnej moci –

HORIZONTÁLNA DEĽBA MOCI = 

1. zákonodarná – má byť v rukách parlamentu – úloha – prijímať zákony

2. výkonná – v rukách panovníka, tuto zložku moci uprednostňoval, panovník má mat právo veta – môže zrušiť zákona vydané parlamentom alebo aj pozastaviť činnosť parlamentu – ak by bol despotický

3. súdna moc – nahradila Lockovu federatívnu

za najlepšiu formu vlády považuje umiernenú konštitučnú monarchiu
Perzské listy– poukazuje na kultúru krajín, ktoré navštívil, na to, že každá kultúra je svojská a treba ju posudzovať z hľadiska jej vlastnej kultúry= vyzdvihuje kultúrny relativizmus, t.j. každú kultúru treba posudzovať podľa jej vlastnej kultúry. Je potrebný tolerantný prístup ku kultúram, náboženstvu a politike. 

Ostro kritizoval francúzsky absolutizmus, najmä vládu Ľudovíta XIV., porovnáva ho s tureckým despotom a iránskym sultánom. Toto dielo malo veľký úspech medzi rôznymi vrstvami. Obsahovalo vtip, humor, erotické zábery, romantické zápletky, didaktické poučenia.

Duch zákonov– 31 kníh, písal to 20 rokov, dokončil to ako 60- ročný, takmer slepý. Potom o dva roky na to napísal s veľkými problémami Obrana ducha zákonov.

Prvých 10 kníh- klasifikácia, členenie a formy vlády. V ďalších knihách písal výklad o prirodzených právach, o spoločenských a politických inštitúciách, využíva komparatívnu metódu – porovnáva ich s inštitúciami Anglicka a starovekého Ríma. Prichádza k presvedčeniu, že ľudská spoločnosť je výsledkom pôsobenia objektívnych zákonov, kt. formovali históriu aj ducha každého národa.

Tvrdí, že podnebie, poloha, rozloha, celé geografické podmienky, stupeň slobody, náboženstvo, mravy krajiny- to všetko určujú občianske a politické zákony, čiže tieto faktory vytvárajú ducha každého národa– nazýva ich geografické činitele, zdôrazňuje, že tieto činitele veľmi ovplyvnili povahu a charakter ľudí. Nazýva to aj tzv. geografický determinizmus. Každej krajine vyhovuje niečo iné, preto zákony jedného národa nemusia vyhovovať inému. 

komparatívna metóda – je tiež využívaná tu, porovnáva Anglicko, Francúzsko a južné krajiny

Severské národy: neúrodná pôda vedie k ostražitosti, tvrdosti a rozpínavosti národa. Tieto štáty sú pracovité, pedantné, disciplinované, a preto pre ne nie je vhodná republika, uprednostňuje pre nich monarchiu.
Južné národy: citové, bojazlivé, lenivé, lepšia je tvrdá ruka, despotizmus. Úrodná pôda ľudí zamestnáva, nestarajú sa o politiku= vznik otroctva. Montesquieu ignoruje teóriu spoločenskej zmluvy pre vznik štátu, ale je to výsledok akýchsi objektívnych zákonitostí vývoja spoločnosti.

Rozoberá 3 druhy vlád:

1. republiku- najvyššia moc patrí ľudu (demokracia) alebo časti ľudu (aristokracia)

2. monarchia- vláda jedinca podľa vopred vyhlásených pravidiel

3. despotizmus- vláda jedinca bez zákonov, pravidiel- svojvôľa, vládne tu strach a nezákonnosť.