Porovnajte teóriu deľby moci u J. Locka a Ch. Montesquieuho; analyzujte horizontálnu deľbu moci, ktorú formu vlády preferoval Montesquieu; vysvetlite geografický determinizmus; čo je podstatou diela Perzské listy, O duchu zákonov, komparatívna metóda
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 123
Uložení: 125
Porovnajte teóriu deľby moci u J. Locka a Ch. Montesquieuho; analyzujte horizontálnu deľbu moci, ktorú formu vlády preferoval Montesquieu; vysvetlite geografický determinizmus; čo je podstatou diela Perzské listy, O duchu zákonov, komparatívna metóda
John Locke
Teória spoločenskej zmluvy – štát chápe ako jej výsledok – ľudí k jeho vytvoreniu nemotivuje pod sebazáchovy, ale snaha o vzájomnú spoluprácu a rozvíjanie prirodzených práv
- jeho učenie sa odlišovalo od T. Hobbesa – lebo Hobbes tvrdil, že vznik štátu je výsledkom egoistickej snahy o sebazáchovu
prirodzené práva – výhradne ľudské práva, s ktorými sa človek rodí
- nikto ich človeku nemôže odňať
- práva na život, slobodu, majetok
- ak panovník porušuje práva a pravidlá, stráca oprávnenie vládnuť
- za najideálnejšiu formu štátu považoval – konštitučnú monarchiu
Horizontálna deľba moci: ako prvý prišiel s touto myšlienkou, zdôrazňoval, že zákonodarná moc a výkonná nemôžu byt sústredené v rukách jedného človeka, tak sa dá vyhnúť tyranii a vytvoriť predpoklady na demokratický systém; zástupcovia občanov majú zákony prijímať a panovník alebo vláda ich má zavádzať do praxe
- štátnu moc rozdelil na 3 zložky, aby sa navzájom nemohli zneužívať
- rozlišoval – 1. zákonodarnú moc, 2. výkonnú moc (jej súčasťou bola vojenská a súdna moc), 3. federatívna moc (jej úlohou je vyhlasovať vojnu a mier a organizovať vzťahy medzi štátmi)
- táto deľba moci sa aplikovala pri ústave Virgínie
- francúzsky osvietenský politik, filozof, historik a spisovateľ, pochádzal zo šľachtickej rodiny, narodil sa v Bordeax, skúmal štátne zriadenia v Európe
- najviac naňho zapôsobilo Anglicko – obdivoval parlamentarizmus
- napísal prácu Perzské listy
- jeho práce majú sociálno – etický charakter
- vzhľadom na to, že existuje množstvo hodnotových a kultúrnych orientácii, je potrebné, aby sa navzájom rešpektovali, len vďaka tomu môžu prežiť všetky = princíp tolerancie
- 1748 – práca o Duchu zákonov – všade, tak v prírode, ako aj v spoločnosti, musia platiť určité pravidlá, ktoré nepochádzajú od Boha, ale vyplývajú z vecí samotných = sú to princípy prirodzeného práva
- paradoxné na jeho filozofii je precenenie veľkosti a kvality pôdy na formovanie človeka
- nadväzuje na Locka a ďalej rozpracováva rozdelenie štátnej moci – HORIZONTÁLNA DEĽBA MOCI =
1. zákonodarná – má byť v rukách parlamentu – úloha – prijímať zákony
2. výkonná – v rukách panovníka, tuto zložku moci uprednostňoval, panovník má mat právo veta – môže zrušiť zákona vydané parlamentom alebo aj pozastaviť činnosť parlamentu – ak by bol despotický
3. súdna moc – nahradila Lockovu federatívnu
za najlepšiu formu vlády považuje umiernenú konštitučnú monarchiu
Perzské listy- poukazuje na kultúru krajín, ktoré navštívil, na to, že každá kultúra je svojská a treba ju posudzovať z hľadiska jej vlastnej kultúry= vyzdvihuje kultúrny relativizmus, t.j. každú kultúru treba posudzovať podľa jej vlastnej kultúry. Je potrebný tolerantný prístup ku kultúram, náboženstvu a politike.
Ostro kritizoval francúzsky absolutizmus, najmä vládu Ľudovíta XIV., porovnáva ho s tureckým despotom a iránskym sultánom. Toto dielo malo veľký úspech medzi rôznymi vrstvami. Obsahovalo vtip, humor, erotické zábery, romantické zápletky, didaktické poučenia.
Duch zákonov- 31 kníh, písal to 20 rokov, dokončil to ako 60- ročný, takmer slepý. Potom o dva roky na to napísal s veľkými problémami Obrana ducha zákonov.
Prvých 10 kníh- klasifikácia, členenie a formy vlády. V ďalších knihách písal výklad o prirodzených právach, o spoločenských a politických inštitúciách, využíva komparatívnu metódu - porovnáva ich s inštitúciami Anglicka a starovekého Ríma. Prichádza k presvedčeniu, že ľudská spoločnosť je výsledkom pôsobenia objektívnych zákonov, kt. formovali históriu aj ducha každého národa. Tvrdí, že podnebie, poloha, rozloha, celé geografické podmienky, stupeň slobody, náboženstvo, mravy krajiny- to všetko určujú občianske a politické zákony, čiže tieto faktory vytvárajú ducha každého národa- nazýva ich geografické činitele, zdôrazňuje, že tieto činitele veľmi ovplyvnili povahu a charakter ľudí. Nazýva to aj tzv. geografický determinizmus. Každej krajine vyhovuje niečo iné, preto zákony jedného národa nemusia vyhovovať inému.
komparatívna metóda – je tiež využívaná tu, porovnáva Anglicko, Francúzsko a južné krajiny
Severské národy: neúrodná pôda vedie k ostražitosti, tvrdosti a rozpínavosti národa. Tieto štáty sú pracovité, pedantné, disciplinované, a preto pre ne nie je vhodná republika, uprednostňuje pre nich monarchiu.
Južné národy: citové, bojazlivé, lenivé, lepšia je tvrdá ruka, despotizmus. Úrodná pôda ľudí zamestnáva, nestarajú sa o politiku= vznik otroctva. Montesquieu ignoruje teóriu spoločenskej zmluvy pre vznik štátu, ale je to výsledok akýchsi objektívnych zákonitostí vývoja spoločnosti.
Rozoberá 3 druhy vlád:
1. republiku- najvyššia moc patrí ľudu (demokracia) alebo časti ľudu (aristokracia)
2. monarchia- vláda jedinca podľa vopred vyhlásených pravidiel
3. despotizmus- vláda jedinca bez zákonov, pravidiel- svojvôľa, vládne tu strach a nezákonnosť.