Porovnajte fyziokratizmus, merkantilizmus a klasickú ekonómiu
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 316
Uložení: 149
Porovnajte fyziokratizmus, merkantilizmus a klasickú ekonómiu
- charakter hospodárskej činnosti sa časom menil, prvopočiatky ekonomického myslenia siahajú až do obdobia antického Grécka a starovekého Ríma, však vtedy ešte netvorili ešte ucelený systém
- v novoveku od 15. storočia sa rozširovali trhy a rozvíjala sa výroba narušením feudálnych vzťahov, v tomto období vznikajú samostatné ekonomické teórie:
merkantilizmus
- za zdroj bohatstva krajiny považovali drahé kovy, preto tu vstupuje štát, ktorý reguluje ich množstvo v štáte, rozvíjal sa hlavne v Anglicku a vo Francúzsku, vo Francúzsku je jeho predstaviteľom J. B. Colbert, ktorý bol ministrom financií Ľudovíta XIV., Mária Terézia spolu s jej synom Jozefom II. sa stali prívržencami politiku merkantilizmu v Rakúsko – Uhorsku
- ciel tejto politiky – sú dôležité záujmy panovníka, štát má kontrolovať hospodárstvo, snažiť sa dosiahnuť ekonomickú vyspelosť krajiny, to, aby bola bohatá, je nutné zaistiť prílev peňazí do krajiny
- zdroj bohatstva: zahraničný obchod, zabezpečoval prílev drahých kovov, naopak, ich vývoz bol obmedzený vysokými clami
- štát podporoval manufaktúry
fyziokratizmus
- rozvoj v 18. storočí vo Francúzsku
- za zdroj bohatstva krajiny považovali poľnohospodársku pôdu, pôda podľa nich jediná prináša zisk
- podstatou je vplyv prírody na ľudskú spoločnosť
- predstaviteľom je osobný lekár Ľudovíta XV. Quesnay, ktorý rozdelil ľudí do 3 tried:
a) produktívna trieda – poľnohospodári
b) trieda vlastníkov – vlastníci pôdy
c) sterilná trieda – obchodníci a remeselníci
- vznik ekonómie ako vedy
Adam Smith – zástanca hospodárskeho liberalizmu, slobody človeka a podnikania
- tvorca trhovej ekonomiky, ktorá trvala krátko, do objavenia monopolov (princíp dokonalej konkurencie) – firmy vystupujú v pozícii price takers – cenový príjemca – polovica 18. st. do konca 19. st., dokedy sa neobjavili monopoly, v dnešnej dobe je to ideálny nedosiahnuteľný stav, boli ideálne podmienky pre všetkých, v dokonalej konkurencii nikto nebol zvýhodnený ani znevýhodnený, na trhu bolo veľké množstvo firiem s rovnakými podmienkami, na trh môže vstúpiť a ktokoľvek a vystúpiť kedykoľvek, trh je riadený neviditeľnou rukou trhu – vzťah dopytu a ponuky – equilibrium, platí tu voľná konkurencia a slobodné podnikanie
- akonáhle začal zasahovať štát, objavili sa monopoly a táto konkurencia prestala existovať
- platí tu zásada voľnej súťaže
- všetko je riadené trhovým mechanizmom, a to teda vzťahom dopytu a ponuky, opakom rovnovážnej ceny je trhová cena – momentálna aktuálna cena na trhu
- zdôrazňoval minimálne zásahy štátu do ekonomiky – štát má len stanoviť pravidlá, ochraňovať krajinu a starať sa o záležitosti, o ktoré nemajú záujem jednotlivci, ale sú dôležité
- o tom, kto sa presadí rozhoduje cena a kvalita, výrobca nezíska výhodu, že by ovládol trh a diktoval cenu
- hodnotu tovaru určuje množstvo práce vynaloženej na jeho výrobu