Podstata učenia Voltaira, pojem filozofia dejín, 5 bodov (Anglické listy)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 100
Uložení: 119
Podstata učenia Voltaira, pojem filozofia dejín, 5 bodov (Anglické listy)
- narodil sa v rodine právnika a notára v Paríži – pochádzal z vyšších vrstiev
- vyštudoval na najlepších školách právo a filozofiou, venoval sa dráme, poézii a próze
- písal rôzne pamflety – 2x bol uväznený v Bastile – neustále bol v rozpore s predstaviteľmi svetskej a cirkevnej moci
- inšpiroval ho a bol veľkým priateľom pruského kráľa Fridricha II, ktorý v Prusku vládol osvietenským absolutizmom – zavádzal reformy
- bol vtipný a sarkastický – kritizoval vtedajšie pomery francúzskych kráľov
- kritizoval cirkev a pápeža
- viackrát bol vo vyhnanstve – v Holandsko, Anglicku
- bol ovplyvnený F. Baconom, T. Hobbesom, J. Lockom a mechanistickou fyzikou Isaaca Newtona
- bol ideológom francúzskej revolúcie spolu s J.J. Rousseauom, všestranný polyhistor
- práca: Candide - kritizuje Leibnizovu myšlienku, že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov
- práca: Filozofické listy = Anglické listy (bola aj napísaná v Anglicku)
- jeho cieľom v tejto práci bolo spojenie francúzskeho racionalizmu a anglického empirizmu (Anglicko bolo v danom období podstatne rozvinutejšie, preto sa preňho stalo inšpiráciou)
- v tejto práci navrhuje 5 bodov, ako zlepší situáciu vo Francúzsku:
1. filozofia - osvojiť si Lockovu empirickú filozofiu, ktorá nevedie k špekulácii ako Descartesov racionalizmus
2. veda - orientovať sa na Newtonovu mechanickú fyziku, lebo podáva najpresnejší výklad sveta
3. náboženstvo - uznávať deistické chápanie náboženstva – presadzoval deizmus lebo:
a) Boha chápal ako neosobnú 1. príčinu sveta (stvoriteľ, 1. hýbateľ)
b) Boh dal svetu zákony, ale ďalej doňho nezasahuje
c) Boh je garantom morálky – dobro bude odmenené a zlo potrestané
4. spoločnosť – riadiť sa princípmi tolerancie
5. forma vlády - optimálnou formou vlády je parlamentarizmus, pretože umožňuje širokej verejnosti sa podieľať na vláde
- je to najvýznamnejšia filozofická práca
- táto práca nie je súhrnom poučiek, dogiem, ale má byt nástrojom rozumu v boji proti všetkým predsudkom, nerozumnosti, proti starému mysleniu
- bol asystémový filozof – odmietal akékoľvek systémy vo filozofii
- v otázke náboženstva odsudzuje cirkev ako prostredníka medzi Bohom a ľuďmi = človek k svojej viere nepotrebuje chrám, lebo sa môže stretnúť s Bohom kdekoľvek
„Mojím povolaním je hovoriť to, čo si myslím“
- svojimi prácami prispel k vzniku filozofie dejín
- Filozofia dejín – dejiny filozofie chápal ako premenu dejín, kultúry a vzdelania
je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín. Filozofia dejín sa teda neuspokojuje konštatovaním toho, čo bolo, ale chce vystihnúť, ako vôbec dejiny vznikajú, pátra po ich etickej hodnote a po ich zmysle a cieľoch. V tomto zmysle ide o výklad dejín, čiže o hľadanie odpovede na otázku týkajúcu sa príčin, hybných síl a cieľov dejín; filozofie dejín sa ďalej chápe ako teória a metodológia historickej vedy. Pojem filozofie dejín pochádza od Voltaira. Zatiaľ čo slovné spojenie filozofia dejín pochádza od Voltaira, jej faktické korene siahajú do antiky.