Podstata učenia Voltaira, pojem filozofia dejín, 5 bodov (Anglické listy)

Podstata učenia Voltaira, pojem filozofia dejín, 5 bodov (Anglické listy)

– narodil sa v rodine právnika a notára v Paríži – pochádzal z vyšších vrstiev

– vyštudoval na najlepších školách právo a filozofiou, venoval sa dráme, poézii a próze

– písal rôzne pamflety – 2x bol uväznený v Bastile – neustále bol v rozpore s predstaviteľmi svetskej a cirkevnej moci

– inšpiroval ho a bol veľkým priateľom pruského kráľa Fridricha II, ktorý v Prusku vládol osvietenským absolutizmom – zavádzal reformy

– bol vtipný a sarkastický – kritizoval vtedajšie pomery francúzskych kráľov

– kritizoval cirkev a pápeža

– viackrát bol vo vyhnanstve – v Holandsko, Anglicku

– bol ovplyvnený F. Baconom, T. Hobbesom, J. Lockom a mechanistickou fyzikou Isaaca Newtona

– bol ideológom francúzskej revolúcie spolu s J.J. Rousseauom, všestranný polyhistor

– práca: Candide – kritizuje Leibnizovu myšlienku, že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov

– práca: Filozofické listy = Anglické listy (bola aj napísaná v Anglicku)

– jeho cieľom v tejto práci bolo spojenie francúzskeho racionalizmu a anglického empirizmu (Anglicko bolo v danom období podstatne rozvinutejšie, preto sa preňho stalo inšpiráciou)

– v tejto práci navrhuje 5 bodov, ako zlepší situáciu vo Francúzsku:

1. filozofia – osvojiť si Lockovu empirickú filozofiu, ktorá nevedie k špekulácii ako Descartesov racionalizmus

2. veda – orientovať sa na Newtonovu mechanickú fyziku, lebo podáva najpresnejší výklad sveta

3. náboženstvo – uznávať deistické chápanie náboženstva – presadzoval deizmus lebo:

a) Boha chápal ako neosobnú 1. príčinu sveta (stvoriteľ, 1. hýbateľ)

b) Boh dal svetu zákony, ale ďalej doňho nezasahuje

c) Boh je garantom morálky – dobro bude odmenené a zlo potrestané

4. spoločnosť – riadiť sa princípmi tolerancie

5. forma vlády – optimálnou formou vlády je parlamentarizmus, pretože umožňuje širokej verejnosti sa podieľať na vláde

– ďalšia práca: Filozofický slovník 

– je to najvýznamnejšia filozofická práca

– táto práca nie je súhrnom poučiek, dogiem, ale má byt nástrojom rozumu v boji proti všetkým predsudkom, nerozumnosti, proti starému mysleniu

– bol asystémový filozof – odmietal akékoľvek systémy vo filozofii

– v otázke náboženstva odsudzuje cirkev ako prostredníka medzi Bohom a ľuďmi = človek k svojej viere nepotrebuje chrám, lebo sa môže stretnúť s Bohom kdekoľvek
„Mojím povolaním je hovoriť to, čo si myslím“

– svojimi prácami prispel k vzniku filozofie dejín

– Filozofia dejín – dejiny filozofie chápal ako premenu dejín, kultúry a vzdelania
je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín. Filozofia dejín sa teda neuspokojuje konštatovaním toho, čo bolo, ale chce vystihnúť, ako vôbec dejiny vznikajú, pátra po ich etickej hodnote a po ich zmysle a cieľoch.

V tomto zmysle ide o výklad dejín, čiže o hľadanie odpovede na otázku týkajúcu sa príčin, hybných síl a cieľov dejín; filozofie dejín sa ďalej chápe ako teória a metodológia historickej vedy. Pojem filozofie dejín pochádza od Voltaira. Zatiaľ čo slovné spojenie filozofia dejín pochádza od Voltaira, jej faktické korene siahajú do antiky.