Vysvetlite podstatu inflácie, opíšte typy inflácie, ako sa meria, ako vzniká a aké ma dôsledky; charakterizujte pojmy deflácia a stagflácia

Vysvetlite podstatu inflácie, opíšte typy inflácie, ako sa meria, ako vzniká a aké ma dôsledky; charakterizujte pojmy deflácia a stagflácia 

inflácia – negatívny jav ekonomiky, ktorý súvisí s ekonomickou nerovnováhou
- označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí. Inflácia v praxi je prejavom ekonomickej nerovnováhy a znamená, že napríklad za 1 euro sa pri zvýšenej inflácii dá kúpiť menej ako v minulosti, euro má menšiu hodnotu ako predtým, jeho kúpna sila sa znížila. Prispôsobovanie výšky príjmov (dôchodkov, miezd) výške inflácie sa nazýva valorizácia.

- vzniká, sa do obehu dostane viac peňazí, ako je krytých a peniaze strácajú svoju hodnotu
- príčinou môže byť príliš vysoký alebo nízky dopyt – napr. počas vojny rastie dopyt po zbraniach, prudké zmeny cien ropy, zlá úroda, pohyby v menových kurzoch, zmeny v produktivite a pod.
- vonkajším znakom je nárast cien

- dôsledky: zasahuje celu ekonomiku – komplikuje vývoj hospodárstva, život ekonomických subjektov, ich príjmy rastu pomalšie a narastajú výdavky na základné životné potreby
Kto infláciou Trpí:
- ľudia žijúci v relatívne fixných dôchodkov. V období inflácie sa životné náklady zvyšujú. Preto je potrebné zarobiť viac, aby si udržali svoj životný štandard. Je podstatné aspoň také zvýšenie ako je miera inflácie. Určité skupiny, napr. osoby žijúce z fixných dôchodkov nemôžu dostatočne zvýšiť svoje dôchodky, takže ich životná úroveň klesá.
- sporitelia – niektorí ľudia si ukladajú svoje peniaze na bankové účty, vkladné knižky. Pokiaľ nie je úrok aspoň tak vysoký ako miera inflácie, kúpi si sporiteľ za vrátené peniaze menej, než za sumu, ktorú si uložil
- podniky – sú infláciou poškodené, pretože im vytvára neistotu a sťažuje predpokladať budúce náklady.

miera inflácie – vyjadruje zmenu cenovej úrovne statkov a služieb v priebehu určitého časového obdobia v percentách, ukazovateľom miery inflácie je index spotrebiteľských cien = aritmetický priemer z cien tovarov každodennej potreby
- Všetky tovary a služby spotrebované domácnosťami počas roka predstavujú tzv. „kôš“. Každý produkt v koši má vlastnú cenu, ktorá sa môže časom meniť. Porovnaním celkovej ceny koša v určitom mesiaci s jeho cenou v rovnakom mesiaci pred rokom získame ročnú mieru inflácie.

tri formy inflácie:
1. mierna – nemá výraznejší dopad na ekonomiku, neznamená pokles HDP, tempo rastu cien neprekračuje tempo rastu výroby, ročný nárast cien – jednociferné číslo
2. cválajúca – desiatky, stovky percent nárastu cien ročne, zhoršuje sa výkonnosť ekonomiky, peniaze strácajú kúpnu silu, ľudia sa ich snažia vymeniť za statky, k hospodárskym problémom sa pričleňujú už aj sociálne
3. hyperinflácia – viac ako tisícpercentné tempo nárastu cenovej hladiny za rok, znamená rozklad ekonomiky, peniaze prestavajú plniť svoje funkcie, ceny, mzdy sú vysoko nestabilné – napr. niektoré štáty Južnej Ameriky, ktoré majú nestálu politickú situáciu; Nemecko po 1. svetovej vojne – bolo to dôsledok splácania vojnových reparácií

stagflácia - zvláštna forma inflácie sprevádzaná vysokou nezamestnanosťou
- spojenie inflácie, stagnácie hospodárskej činnosti a nezamestnanosti súčasne
- je to obdobie recesie

deflácia - Deflácia je v hospodárstve pokles všeobecnej cenovej hladiny tovaru a služieb (opak inflácie). Deflácia nastane vtedy, keď miera inflácie klesne pod 0 % (záporná miera inflácie). Nemala by sa zamieňať s dezinfláciou, spomalením miery inflácie (keď inflácia klesá na najnižšiu hladinu). Inflácia znižuje reálnu hodnotu peňazí, naopak deflácia reálnu hodnotu peňazí zvýši. Tým je možné nakupovať viac tovaru za ten istý objem peňazí. Ekonómovia veria, že deflácia je v modernej ekonomike problém, lebo zvyšuje reálnu hodnotu dlhu a môže zhoršiť recesiu.