Podstata učenia Rousseaua, porovnajte chápanie prirodzeného stavu u Rousseaua a Hobbesa; ako rozdelil problém súkromného vlastníctva, prínos encyklopedistov

Podstata učenia Rousseaua, porovnajte chápanie prirodzeného stavu u Rousseaua a Hobbesa; ako rozdelil problém súkromného vlastníctva, prínos encyklopedistov

Rousseau – narodil sa v Ženeve, nemá vzdelanie, nenavštevoval školu – sám sa naučil čítať a písať
- väčšiu časť života strávil vo Francúzsku – prenasledovaný vládou aj cirkvou
- spoluzakladateľ niektorých zväzkov Encyklopédie
- bol všestranný – prešiel mnohými zamestnaniami – operný skladateľ, učiteľ hudby, potulný muzikant, venoval sa prírodným vedám a pedagogike, písal aj divadelné hry a romány
- podporovala ho vysoká šľachta
- znám je jeho výstredným obliekaním, konfliktným správaním a množstvom mileneckých vzťahov
- nechcel sa starať o vlastné deti, umiestnil ich do sirotinca
- ostro vystupuje proti materializmu, proti ateizmu, ale aj proti oficiálnemu náboženstvu
- jeho svetonázor sa blíži skôr k deizmu – nepopieral existenciu Boha – zdôrazňoval prirodzené náboženstvo – uctievanie najvyššej bytosti
- v správaní dáva prednosť citom a pocitom pred rozumom
- podobne ako Voltaire bol ideológom Francúzskej revolúcie, rozdiel medzi nimi spočíval v tom, že zatiaľ čo Voltaire videl Francúzsku revolúciu z pozície vyšších vrstiev, Rousseau pochádzal z najnižších vrstiev
- v náboženstve uznáva deistické stanovisko, tvrdí však, že viera by mala byť bez chrámu

- práca: Rozprava o vedách a umeniach
- kritizuje ľudskú civilizáciu a tvrdil, že pokrok vied a umení neviedol k zušľachteniu mravov, ale k degenerácii ľudstva a jeho morálnemu úpadku – rozvoj vedy vriedok k úpadku človeka, neurobil ľudí šťastnejšími, ale vzdialil ich od prirodzeného stavu – kedy neexistovali štáty, považoval to za najideálnejší stav – ľudia žili bez civilizačných vymožeností; vtedajší človek nebol ani dobrý ani zlý – zlými a dobrými sme sa stali spoločenským vývojom
- človeka chápe ako ušľachtilého divocha
- opätovne už prirodzený stav nikdy nedosiahneme – neveril v opätovný návrat k prírode, ale môžeme sa mu priblížiť pri výchove detí
- v tejto práci tiež odsudzuje tak vedu ako aj umenie, lebo tvrdí, že čím viac toho človek vie, tým je nešťastnejší, preto odporúča návrat k prírode, pretože vtedy bude človek šťastný
- práca: Emil lebo o výchove
- týmto dielom je považovaný za jedného zo spoluzakladateľov pedagogiky
- v nej navrhuje, aby deti boli vychovávané v súlade s prírodou, pri ich výchove by sa malo prihliadať na ich prirodzené sklony a rešpektovať individualitu každého dieťaťa
- prioritou jeho filozofie sú sociálne názory, ktoré sa najvýraznejšie prejavili:
v práci Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi
- v tejto práci opisuje prirodzený stav - vysvetľuje kde vznikli počiatky nerovnosti medzi ľuďmi, resp. počiatky súkromného vlastníctva
- bol to stav, kde si boli všetci rovní, žili v súlade s prírodou, až do okamihu, kedy sa objavil jedinec, ktorý zatĺkol dva kolík na dve rôzne miesta, privlastnil si územie medzi nimi a našiel dosť nevinných jedincov, ktorí mu to uverili - takto vzniklo súkromné vlastníctvo, ktoré sa stalo príčinou všetkých nerovností v spoločnosti – dôsledkom bol vznik štátu, ktorý mal garantovať daný stav
- otázkami vzniku štátu a problémom súkromného vlastníctva sa zaoberá v práci Spoločenská zmluva (1762) 
táto práca sa stala základom Francúzskej revolúcie a neskorších revolúcií vôbec,
- v tomto diele vyzýva k uzavretiu úplne novej spoločenskej zmluvy, ktorú by všetci občania štátu uzavreli dobrovoľne
- táto zmluva by bola rovnoprávnym vzťahom všetkých občanov aj panovníka – takto by vznikol štát, ktorý má garantovať práva a slobody a každý občan by sa podriaďoval všeobecnému prospechu 
- v štáte by nerozhodovala vola jednotlivca, ale všeobecná vola – volonte generale – chápaná aj ako hlas ľudu
- všeobecná vola neskôr viedla k tyranii a vraždeniu (jakobínska diktatúra)
prvýkrát v dejinách sú ľudia vyzvaní k revolúcii v prípade, že panovník nedodrží spoločenskú zmluvu, ktorú s ľudom uzavrel
T. HOBBES
- v histórii vývinu ľudstva rozlišoval 2 obdobia:
1. prirodzený stav – človek žije v súlade s prírodou, stav, keď ešte nejestvoval štát, človek disponuje absolútnou slobodou – má právo na všetko
- základom ľudského správania sú 2 princípy: egoistická snaha o sebazáchovu a hľadanie vlastného prospechu
2. občiansky stav – ak chce človek prežiť, vzdá sa časti svojej slobody v prospech zvrchovaného vládcu, človek s týmto vládcom uzavrie spoločenskú zmluvu, tým sa vytvorí štát – umelý svet kvôli garancii mieru, bezpečnosti a mravnosti
- štát chápe ako umelé teleso (rieši to v ďalšej práci Levithan – 1651, Levithan bola biblická príšera – požierala všetko – symbol zla), toto umelé teleso požiera
(obmedzuje) slobodu, všetkých ľudí, lebo ak by všetci ľudia boli slobodní a každý by presadzoval svoje záujmy, nastala by vojna„Všetkých proti všetkým“, nakoľko „Človek je človeku vlkom“ – „Homo homini lupus est“ 
- Hobbes je zástancom absolutistickej monarchie = ak chce človek prežiť, vzdá sa časti svojej slobody v prospech jedného vládcu (tvrdil, že osvietený panovník je najlepšou prekážkou odstredivých tendencií v štáte)
- rozlišoval 3 typy štátov: demokracia, aristokracia, monarchia
- ideálna forma štátu – absolutistická monarchia

Prínos encyklopedistov - 
Významnú skupinu prívržencov osvietenstva tvorili encyklopedisti (D. Diderot, J. J. Rousseau, La Mettrie, Paul H. D. von Holbach...). Ich významným dielom bolo dielo „Encyklopédia“. Bolo to všeobecnovzdelávacie dielo, ktoré malo zabezpečiť všeobecné vzdelanie masy. Obsahovalo nielen informácie z rôznych spoločensko–vedných oblastí (filozofia, geografia, história, matematika, prírodoveda a pod.), ale aj praktické rady pre poľnohospodárov či podnikateľov a obsahovalo aj kritické sociálno-politické články. V rokoch 1751 – 1772 vyšlo dokopy 28 zväzkov Encyklopédie. Niektoré zväzky sa zdali predovšetkým šľachte moc revolučné a nebezpečné aj preto zastavili ich vychádzanie. Encyklopédia bola veľmi rozsiahla. Nepísal ju len jeden autor, bolo to dielo všetkých encyklopedistov, ktoré mohlo byť doplnené kýmkoľvek a akoukoľvek informáciou. Encyklopédie priťahovali aj jednoduchých občanov, poľnohospodárov, podnikateľov... písalo do nej takmer 180 ľudí