Pojem kultúra, uveď jej prvky, formuluj rôzne chápania

Kultúra – pojem, prvky, druhy a rôzne chápania kultúry

Pojem kultúra

Kultúra

• špecifický ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti spredmetnený v materiálnych a nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti
• je to všetko, čím sa človek odlišuje od zvierat, je to špecificky ľudská činnosť
• výsledky ľudskej činnosti sú napr. zvyky, obyčaje, tradície, kultivizácia, pokrok, humanizácia, vývoj, spoločnosť, vzory správania
• sú to nielen rôzne druhy umenia ale z hľadiska sociológie aj náboženstvá, normy, pravidlá, ktoré riadia život človeka
• človek ako jediný tvoj prežíva nie prispôsobovaním sa prírode, ale pretváraním prírodného prostredia
• kultúra je kolektívny ľudský produkt, výsledok spoločenskej činnosti ľudí
• synonymom pojmu kultúra je civilizácia
• sociológia uvažuje o množstve špecifických kultúr, predpokladá rôzne sociokultúrne systém (je to špecifická kultúra relatívne autonómnej, historicky utvorenej skupiny ľudí, resp. konkrétnej spoločnosti – napr. kultúra slovenskej, japonskej spoločnosti

Podoby kultúry

Kultúra sa prejavuje v podobe:

1. materiálnych výtvorov ľudskej práce – artefakty
2. sociokultúrnych regulátorov ľudského správania – hodnoty, normy
3. ideí – vierovyznanie, ideológia
4. sociálnych inštitúcií – manželstvo, vzdelávanie (pozor! Nie sociálna organizácia ako rodina, škola, banka...)

Materiálna a duchovná kultúra

Kultúra sa tradične delí na materiálnu a duchovnú.

a) materiálna – ide o označenie pre hmotný typ kultúry – materiálne predmety upravené ľudskou činnosťou

b) duchovná, teda nemateriálna – napríklad systém názorov na svet, poznatky, hodnoty, normy, symboly

Hlavné prvky nemateriálnej kultúry

1. Hodnoty

sú to všeobecne prijaté predstavy a pravidlá, na základe ktorých sa dosahuje určitý ciel; čo je dobré a čo je zlé, žiaduce a nežiaduce, vhodné a nevhodné pre spoločnosť a jej členov

• v priebehu vývoja spoločnosti sa menia; rozličné spoločnosti môžu uznávať rôzne hodnoty, sú to kritériá ako posudzovať správnosť konania

2. Normy

sú sociálne očakávania, vzory, pravidlá, ktoré regulujú vzájomné pôsobenie a správanie ľudí v spoločnosti, v konkrétnych situáciách; sú konkrétnejšie ako hodnoty!

• majú podobu kódexoch, predpisov na podporu takého správania, ktoré hodnoty vymedzujú ako dobré a žiaduce (hodnota ľudského života – biblická norma – Nezabiješ
• ich dodržiavanie si spoločnosť vynucuje pozitívnymi a negatívnymi sankciami (odmeny, tresty za porušenie)

3. Symboly

materiálne aj nemateriálne skutočnosti – predmety, slová, gestá, ktoré nesú určitý význam (pohyb rukou ako pozdrav, štátna zástava)

• môžu byt teda verbálne aj neverbálne

Spôsoby skúmania kultúry

Kultúru môžeme skúmať dvoma spôsobmi:

1. Ako univerzálny ľudský jav

vlastný celému ľudstvu – ľudská kultúra všeobecne

• usilujú sa nájsť základné črty spoločné pre všetky sociokultúrne systémy

2. Ako konkrétnu kultúru

vytvorenú konkrétnou spoločnosťou, či sociálnou skupinou (sociokultúrny systém, kde patria aj dominantné aj subkultúry – ktoré existujú v dominantnejších aj kontrakultúry, ktoré sú v rozpore s dominantnejšou, ale aj umelecké, ľudové a masové kultúry)

• skúmajú rozmanitosti jednotlivých kultúr

Etnocentrizmus

Etnocentrizmus – tendencia pri hodnotení kultúr, kedy predstavitelia určitej kultúry považujú svoju kultúru za dominantnú, pričom iné kultúry ju neuznávajú, považujú ich za rôzne odchýlky od svojej kultúry, či za anomálie (nenormálnosti, úchylky)

• etnocentrizmus môže byt umiernený, ale aj agresívny

Kultúrny relativizmus

Kultúrny relativizmus – je opačným stanoviskom, ktorý vychádza z predpokladu, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, majú vlastné hodnoty a špecifické normy

• umiernených môžeme porovnávať s ostatnými, pričom radikálni odmietaju morálny relativizmus
• rozmanitosť kultúr môžeme zaznamenať aj v rámci jednej spoločnosti
• skupiny sa zároveň v jej rámci vytvárajú vlastnú kultúru – subkultúru – špecifická kultúra určitých sociálnych skupín danej spoločnosti na základe etnickej či náboženskej príslušnosti bydliska
• kontrakultúry – niektoré sociálne skupiny si utvárajú hodnoty a normy, ktoré sú v rozpore s normami dominantnej skupiny – na okraji spoločnosti (kriminálnici, protestujú sa dosiahnutie zmeny, anarchisti, hippies, sekty
• v spoločnosti existujú aj iné typy kultúr, a to napríklad ľudové, masové či umelecké