Charakterizuj formy kultúrnych zmien, kultúrny etnocentrizmus, kultúrna difúzia

Charakterizuj formy kultúrnych zmien, kultúrny etnocentrizmus, kultúrna difúzia

Kultúra
- špecifický ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti spredmetnený v materiálnych a nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti
- je to všetko, čím sa človek odlišuje od zvierat, je to špecificky ľudská činnosť
- výsledky ľudskej činnosti sú napr. zvyky, obyčaje, tradície, kultivizácia, pokrok, humanizácia, vývoj, spoločnosť, vzory správania
- sú to nielen rôzne druhy umenia ale z hľadiska sociológie aj náboženstvá, normy, pravidlá, ktoré riadia život človeka
- človek ako jediný tvoj prežíva nie prispôsobovaním sa prírode, ale pretváraním prírodného prostredia
- kultúra je kolektívny ľudský produkt, výsledok spoločenskej činnosti ľudí
- synonymom pojmu kultúra je civilizácia

Kultúru môžeme skúmať dvoma spôsobmi:
1.ako univerzálny ľudský jav – vlastný celému ľudstvu – ľudská kultúra všeobecne
- usilujú sa nájsť základné črty spoločné pre všetky sociokultúrne systémy
2. ako konkrétnu kultúru – vytvorenú konkrétnou spoločnosťou, či sociálnou skupinou (sociokultúrny systém, kde patria aj dominantné aj subkultúry – ktoré existujú v dominantnejších aj kontrakultúry, ktoré sú v rozpore s dominantnejšou, ale aj umelecké, ľudové a masové kultúry)
- skúmajú rozmanitosti jednotlivých kultúr
Etnocentrizmus – tendencia pri hodnotení kultúr, kedy predstavitelia určitej kultúry považujú svoju kultúru za dominantnú, pričom iné kultúry ju neuznávajú, považujú ich za rôzne odchýlky od svojej kultúry, či za anomálie (nenormálnosti, úchylky) 
- etnocentrizmus môže byt umiernený, ale aj agresívny

Kultúrny relativizmus – je opačným stanoviskom, ktorý vychádza z predpokladu, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, majú vlastné hodnoty a špecifické normy
- umiernených môžeme porovnávať s ostatnými, pričom radikálni odmietajú morálny relativizmus
- rozmanitosť kultúr môžeme zaznamenať aj v rámci jednej spoločnosti
- skupiny sa zároveň v jej rámci vytvárajú vlastnú kultúru – subkultúru – špecifická kultúra určitých sociálnych skupín danej spoločnosti na základe etnickej či náboženskej príslušnosti bydliska
- kontrakultúry – niektoré sociálne skupiny si utvárajú hodnoty a normy, ktoré sú v rozpore s normami dominantnej skupiny – na okraji spoločnosti (kriminálnici, protestujú sa dosiahnutie zmeny, anarchisti, hippies, sekty
- v spoločnosti existujú aj iné typy kultúr, a to napríklad ľudové, masové či umelecké

Kultúrna zmena

 

Termín kultúrna zmena označuje proces vzniknutia, premeny (transformácie) a zániku kultúr (sociokultúrnych systémov) alebo ich častí. Často sa používa aj termín kultúrny vývoj, ktorý vyjadruje dlhodobé premeny sociokultúrnych systémov označované hodnotiacimi termínmi ako je pokrok, stagnácia (ustrnutie),retardácia (spomalenie, oneskorenie), regres (úpadok) a pod.
Pokiaľ ide o sociokultúrne systémy, existujú dva základné typy kultúrnych zmien: endogénne (vnútorné) a exogénne (vonkajšie) 
1. Endogénne zmeny sú spôsobené premenami jednotlivých prvkov kultúry a zmenou ich usporiadania v rámci príslušného sociokultúrneho systému. Vznikajú ako následok inovácií, t.j. keď sa objavia nové spôsoby dosahovania určitých spoločenských cieľov, nové riešenia problémov.
- najpodstatnejšie dovody kulturnych zmien vo vnútri – import nových technológií
2. Exogénne zmeny sú spôsobené kontaktmi a vzájomným pôsobením rôznych sociokultúrnych systémov čiže rôznych kultúr. Typickým príkladom exogénnej kultúrnej zmeny je akulturácia – proces sociokultúrnych zmien, ktoré vznikajú ako výsledok kontaktu rôznych kultúr.

Medzi základné formy akulturácie = preberanie prvkov z iných kultúr patrí popri migrácii obyvateľstva najmä kultúrna difúzia – proces šírenia a prenášania kultúrnych prvkov a ich systémov z jednej kultúry do druhej. Príkladom kultúrnej difúzie v súčasnosti je amerikanizácia alebo westernizácia života tak niektorých vyspelých ,ako aj rozvojových spoločností. Kultúrna difúzia býva často vzájomná – kultúry sa svojimi prvkami navzájom obohacujú. Napríklad v čase križiackych výprav sa navzájom obohacovali európska – kresťanská kultúra a arabská – islamská kultúra.

Zvyčajne však vplyv jednej kultúry býva silnejší. Napríklad súčasný vplyv americkej kultúry na európsku a ázijskú kultúru je silnejší ako vplyv obidvoch týchto kultúr na americkú, čo môže postupne vyústiť až do straty kultúrnej identity (svojskosti), časti členov jednej kultúry a ich postupnej kultúrnej asimilácie (splynutia inou kultúrou). Spoločnosti sa tomu zvyčajne bránia, a to najmä podporou vlastnej kultúry.