Analyzujte aké základné kmene ľudského poznania rozlišuje Kant, charakterizujte um, pojem antinómia, Diela Kanta (charakterizuj podľa tvorby), transcendentálny idealizmus, obdobia jeho tvorby = rozdelenie diel
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 308
Uložení: 111
Analyzujte aké základné kmene ľudského poznania rozlišuje Kant, charakterizujte um, pojem antinómia, Diela Kanta (charakterizuj podľa tvorby), transcendentálny idealizmus, obdobia jeho tvorby = rozdelenie diel
Transcendentálny idealizmus - termín Kantovej filozofie „od počiatku vlastný rozumu a podmieňujúci skúsenosť, nie skúsenosťou získaný“; už rozumu dané, nezískané skúsenosti; presahujúci, prekračujúci
- tvrdil že na to, aby vzniklo poznanie v aposteriórnej (skúsenostnej) forme, musí pristúpiť najprv apriórna (predskúsenostná) forma
- podmienkou a priori (predchádzajúca skúsenosť) poznania sa zaoberá transcendentálny idealizmus
- tvrdil, že východiskom poznania, ale zároveň neprekročiteľnou hranicou ľudského poznania je zmyslová skúsenosti, ale nie je jediný zdroj poznania
- pri ľudskom poznaní rozlišoval 3 stupne ľudského poznania:
a) zmyslovosť
b) um
c) čistý rozum
a) zmyslovosť – schopnosť pociťovať a vnímať a je to najvyšší kmeň ľudského poznania – aby vznikol tento kmeň, k skúsenostnému poznaniu musí pristúpiť apriórna forma (priestor a čas) , ak by neboli, mali by sme chaos pocitov a priestor a čas sú subjektívne apriórne podmienky zmyslového nazerania – sme na nich odkázaní, neprináležia vonkajšiemu svetu, sú typické pre človeka
- považujeme ho za agnostika, pretože keď poznávame svet okolo seba, nepoznávame taký, aký je v skutočnosti, ale poznávame ho len taký, ako sa nám javí
b) um – schopnosť vytvárať z obsahov zmyslového nazerania pojmy
- pojmy vnášajú do chaosu jednotu
- aj na tomto stupni vystupujú k aposteriórnemu poznaniu apriórne formy: kategórie – napríklad kategória príčinnosti
- kategória príčiny vnáša do sledu vnemov (A->B) vzťah kauzálnej (príčinnej) podmienenosti
- vnem A je príčinou vnemu B
- rozlišoval 12 takýchto kategórii
- um vytvára súvislú skúsenosti
- všetky zákony v prírode, všetko, čo je v prírode nevyhnutné vytvoril um, teda človek = človek vytvoril zákony v prírode
c) čistý rozum – človeku nestačia výsledky umu, ale chce odpovedať aj na otázky, ktoré prekračujú hranice zmyslovej skúsenosti
- chce sa dopátrať k prvotnej príčine, chce poznávať regulatívne idey: Boha, svet ako celok a dušu, teda čistý rozum
- bohužiaľ, čistý rozum nie je schopný postihnúť tieto idey a zaplieta sa do tzv. antinómie = do rozumu neriešiteľných protirečení – človek je schopný predložiť dokaz tézy Boh existuje a zároveň môže predložiť aj dokaz antitézy, že Boh neexistuje
- záver – špekulatívne používanie rozumu nevedie k poznaniu, k tomu sa uchyľuje tradičná metafyzika, takéto poznanie vedie k logicky chybným výsledkom, preto by sme sa mali zaoberať len tým, čo neprekračuje hranice zmyslovej skúsenosti
TVORBA:
dielo: Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
- snaží sa vysvetliť vznik slnečnej sústavy a vesmíru a opieral sa o Newtonovu fyziku
- prioritou sú otázky týkajúce sa vesmíru a prírody
- vytvára KOZMOGINICKÚ hypotézu o vzniku vesmíru ú tvrdí, že vesmír vznikol z hmloviny
- s podobnou hypotézou v danom období prichádza fyzik LA Place, preto sa táto hypotéza volá
Kant La Placeová kozmogonická hypotéza o vzniku vesmíru
- * „Dajte mi hmotu a ja vám ukážem, ako z nej musí vzniknúť svet“
dielo: Kritika čistého rozumu
- rieši tu filozofiu, metafyziku a poznanie a rozoberá a 2 základné otázky – Čo je dostupné nášmu poznaniu? a Čo môžeme poznať?
- Kant prišiel na to, že skúsenosť ohraničuje naše poznanie, ale nie je jediným zdrojom ľudského poznania, empirici tvrdia opak, preto s nimi nesúhlasil
dielo: Kritika praktického rozumu
– etika rozobratá v praktickej filozofii
- nie je dôležitý výsledok, ale úmysel
- vo svojej filozofii sa zameriava na mravné konanie
- odmietal tvrdenia, že konanie človeka je podmienené prírodným alebo spoločenským príčinám
- tvrdil, že človek pri praktickom používaní rozumu (keď má možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými možnosťami), nachádza v sebe požiadavku konať podľa morálneho zákona
- na to, aby človek mohol morálne konať, musí disponovať slobodnou vôľou
- ľudské konanie má smerovať k všeobecnému dobru
- morálny zákon je za každých okolností bezpodmienečná a platná požiadavka, ktorá usmerňuje našu vôľu - tuto požiadavku nazval termínom kategorický imperatív = absolútne prikázanie, nemalo by sa porušovať (napr. desatoro)
dielo: Kritika súdnosti
- chápal ju ako prístup ku krásnemu predmetu
- tvrdil, že krásny predmet človek nemôže vlastniť, má v nás vyvolávať nezainteresovanú záľubu, tým pádom nám neprináša prospech, má v nás vyvolávať stav harmónie, chápal ju teologicky
- zaoberá sa tu otázkami krásna, kde dochádza k záveru, že to, čo je krásne, vypláva z ľudskej subjektivity
(každému sa páči niečo iné, každý má iný vkus)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Kantova Kritika čistého rozumu | Referát | 1 157 slov | |
Popíšte kritické obdobie tvorby Kanta | Referát | 778 slov | |
Etika Immanuela Kanta – kategorický imperatív | Referát | 226 slov | |
Porovnajte Sokratov daimonion a Kantov kategorický imperatív | Referát | 418 slov |