Horizontálne a vertikálne členenie štátnej moci

Horizontálne a vertikálne členenie štátnej moci

deľba štátnej moci – cieľom deľby moci je zefektívniť jej činnosť, prináša možnosť vzájomnej kontroly zložiek moci a pomáha presúvať právomoci od štátnych orgánov k občanom

– delí sa na horizontálnu a vertikálnu

Horizontálna deľba moci
- najstaršia a najrozpracovanejšia deľba štátnej moci

– úloha – zaručiť efektívny výkon štátu

– zaručuje vzájomnú kontrolu jednotlivých zložiek moci, aby žiadna zložka nemohla uzurpovať všetku moc do svojich rúk

– 1. autorom bol John Locke, ktorý ju rozdelil na zákonodarnú, výkonnú – vojenská + súdna moc a federatívnu; Aplikoval ju vo Virgínii

– neskôr ju prepracoval Charles de Montesquieu, ktorý ju rozdelil do dnešnej podoby

– jeho koncepciu však prevzal Alexis de Tocqueville, ktorého považujeme za zakladateľa politológie ako vedy, rozlišoval zákonodarnú – legislatívnu moc, výkonnú – exekutívnu a súdnu – jurisdikčnú

zákonodarná moc – legislatíva
- úloha – vytvárať normy, ktoré regulujú správanie jednotlivých subjektov v štáte (občania, cudzinci, firmy...)

– úlohou je kontrolovať vládu (ministrov), ustanovovať a odvolávať ich

– predstaviteľ – parlament

– v každej krajine sa parlament volá inak – u nás NR SR

– mandáty poslancov vznikajú prostredníctvom všeobecných volieb

– rozlišujeme 1 a 2 – komorové parlamenty

– jednokomorové sa väčšinou vyskytujú v unitárnych štátoch – SR

– dvojkomorové sú väčšinou v zložených typoch štátoch, rozdiely medzi komorami:

1. má legislatívnu zákonodarnú moc, 2. komora kontroluje činnosť 1., aby žiadna časť štátu nebola poškodená, 2. komora sa zodpovedá konkrétnemu územiu, nie voličom vo všeobecnosti

– rozdielne funkčné obdobie komôr (3-5 rokov) v závislosti od tradície

– rozdiely sú v kompetenciách, v podobe dosadzovania do funkcií a v názve

– v USA – Snemovňa reprezentantov a Senát, vo Veľkej Británii – Dolná snemovňa, Snemovňa lordov, v Rusku – Duma a Rada Federácie, v Českej Republike – Poslanecká snemovňa a Senát, no a v Nemecku – Spolkový snem a Spolková rada

– parlament je kolektívny orgán, kde rozhoduje názor väčšiny

– funkcie parlamentu:

– prijíma, mení, doplna Ústavu, ústavné zákony a zákony

– schvaľuje programové vyhlásenie vlády

– v niektorých štátoch ratifikuje medzinárodné dohody – u nás to robí prezident

– posudzuje/kontroluje činnosť vlády

– v niektorých krajinách menuje sudcov a volí prezidenta
Národná rada Slovenskej republiky – jednokomorový zákonodarná orgán

– zloženie 150 občanov – volení občanmi na 4 roky

– na čele je predseda, ktorého volia poslanci spomedzi seba, jeho úlohou je zvolávať a riadiť schôdze parlamentu, podpisovať zákony, vyhlasovať voľby

– NR SR hlasuje o vyhlásení nedôvery vláde, disponuje právom interpelovať vládu – právo klásť otázky niektorému členovi

– Národná rada vytvára výbory, kde prerokovávajú návrhy zákonov

Výkonná moc – exekutíva

– najvyšší orgán – vláda

– je to kolektívny orgán zložená z ministrov na čele s predsedom vlády

– ministri majú pridelené kompetencie – ministerstvá, za ktoré sú zodpovední mali by byt odborníci vo svojom odbore

– ministerstvá sa zriaďujú zákonom, v niektorých krajinách ich počet určuje predseda vlády, u nás parlament

– ministri sú zodpovední predsedovi vlády, parlamentu a strane, ktorú zastupujú

– silné ministerstvá = najdôležitejšie pre chod štátu: ministerstvo vnútra, zahraničných vecí a financií

– všetky ministerstvá: Robert Kaliňák – minister vnútra SR, Lucia Žitňanská – ministerka spravodlivosti SR, Peter Kažimír – minister financií SR, Miroslav Lajčák – minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Peter Žiga – minister hospodárstva SR, Roman Brecely – minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Gabriela Matečná – ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Peter Gajdoš – minister obrany SR, Ján Richter – minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, László Sólymos – minister životného prostredia SR, Peter Plavčan – minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, Marek Maďarič – minister kultúry SR, Tomáš Drucker – minister zdravotníctva SR

– vláda je orgán nariadený orgánom miestnej verejnej správy

– rozlišujeme 3 spôsoby vzniku vlád:

1. vláda je výsledkom všeobecných parlamentných volieb – zostavením vlády je poverený predseda výhernej politickej strany; ak nie je schopný vytvoriť koalíciu, zostavením vlády je poverený predseda 2. víťaznej strany

2. vláda je výsledkom priamych volieb hlavy štátu – prezidenta, ktorý si vytvorí vlastnú vládu, na čele ktorej je exekutívny prezident – napr. USA, Chile

3. hlava štátu môže vymenovať úradnícku vládu = vláda odborníkov určená na prekonanie politických a hospodárskych kríz

– funkcie vlády – uvádza rozhodnutia parlamentu do života

– predkladá parlamentu na schválenie programové vyhlásenie vlády do 30 dní po jej vymenovaní a štátny rozpočet

– má právo zákonodarnej iniciatívy

– vytvára vhodné prostredie v štáte a stará sa o bezpečnosť občanov

– vytvára vhodné medzinárodné prostredie

– vydáva nariadenia vlády a vyhlášky ministerstiev

– ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident predsedu odvolá a musí odstúpiť celá vláda

ďalším orgánom exekutívy je prezident
- prezident je hlava štátu v republike a má osobitné postavenie

– z hľadiska kompetencií rozlišujeme silných a slabých prezidentov
slabý prezident – má obmedzené právomoci a je len formálnou hlavou štátu, má obmedzené právo veta, napríklad SR, Nemecko, Rakúsko, Taliansko;
silný prezident – má rozšírené kompetencie, v niektorých krajinách stoja na čele vlády, ktorú vytvárajú

– vo Francúzsku menuje predsedu vlády, ktorý ju vytvorí

– keď je prítomní na zasadnutí vlády, tak je predsedom

– disponuje právom veta, ktoré je ťažké prelomiť

– kompetencie vo všeobecnosti:

– uzatvára/dojednáva medzinárodné zmluvy, ratifikuje medzinárodné zmluvy

– menuje štátnych funkcionárov

– je hlavný vojenský veliteľ

– má čestné právomoci – právo používať čestnú stráž

– zapožičiava štátne vyznamenania

– udeľuje titul – profesor

– zastupuje štát navonok

– menuje generálov

– prezident má výsostné práva – udeľovať individuálnu milosť alebo kolektívnu amnestiu, vypovedať vojnu, dojednávať mier, rozpúšťa parlament, vyhlasuje výnimočný stav

– vymenováva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády

– má právo byt prítomný na schôdzach NR SR

– vymenováva ústavných sudcov, má právo zmierňovať tresty, nariadiť nezačatie alebo ukončenie trestného konania

spôsoby voľby prezidentov:

1. priamo – SR, ČR, FRA

2. prostredníctvom parlamentu – v minulosti ČR – Václav Klaus; Taliansko

3. prostredníctvom voliteľov – USA

Súdna moc – jurisdikcia

– u nás rozlišujeme tieto súdy – okresný súd, krajský súd, najvyšší súd a mimo nich stojí trestný špecializovaný súd a ústavný súd

– úloha – kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc, podávať výklad ústavy a riešiť konflikty

– politicky najvyššiu právomoc má u nás ústavný súd, v krajinách, kde ho nemajú, má tuto právomoc najvyšší súd

– ústavný súd – posudzuje rozhodnutia vlády a rôznych iných inštitúcií, či sú alebo nie sú v rozpore s ústavou, podáva aj výklad ústavy

– súdnictvo musí mat zabezpečenú nezávislosť od ostatných zložiek moci

– súdnictvo nesmie byt závislé od výsledkov všeobecných volieb

– sudca nesmie byť členom politickej strany

– sudcovia sú buď menovaní alebo volení na určité obdobie – závisí od krajiny

– v niektorých krajinách je funkcia sudcov doživotná – USA

– u nás sú sudcovia menovaní bez uvedenia obdobia do dovŕšenia dôchodku

– sudcov možno výnimočne odvolať, a to z dôvodu duševnej choroby, ťažkého zločinu alebo protiústavnej aktivity

– disciplinárny senát môže pozbaviť funkcie sudcu

– za bežného sudcu môže byť vymenovaný občan SR voliteľný do NR SR, ktorý má vek aspoň 30 rokov a má vysokoškolské právnická vzdelanie; vymenováva ich prezident

Vertikálna deľba moci
- historicky mladšia deľba moci

– je to rozdelenie moci medzi štátmi v zloženom type štátu

– je to rozdelenie moci medzi ústrednými orgánmi štátu a orgánmi miestnej samospráv – určenie kompetencií, nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi navzájom

– charakterizujú ju tri pojmy: unitárny štát, federácia a konfederácia

1. unitárny štát
- štát, na území ktorého neexistujú územne celky, ktoré by mali znaky štátnej suverenity a zvrchovanosti
znaky: 

– jediná a jednotná ustáva najvyšších štátnych orgánov

– jediný a jednotný právny poriadok na vrchole s ústavou, ktorá ma najvyššiu právnu silu v štáte

– jeden systém štátnych symbolov

– z hľadiska nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi poznáme:

a) decentralizované unitárne štáty – kompetencie sú sústredene v rukách centrálnych štátnych orgánov na úkor občanov a samospráv

b) decentralizovaný model – kompetencie sa prenášajú smerom k občanovi a samosprávam, napr. autonómia = forma štátoprávneho usporiadania, v ktorom určitá časť štátu má právne zabezpečenú relatívnu samostatnosť a samosprávu v oblastiach regionálnych a čiastočne politických, ide o oblasti, v ktorých je prevaha národnostnej menšiny (Španielsko – Katalánsko, Ukrajina, Vojvodina v Srbsku, Grónsko – Dánsko, Izrael a Palestína)

2. Federácia

– najrozšírenejšia forma s najtesnejším spojením štátov v zloženom type štátu

– znaky:

– zloženie z 2 alebo viacerých štátnych útvarov

– existencia federálnych, zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov členských štátov – ich rozhodnutia nesmú byt v rozpore s rozhodnutiami federálnych orgánov

– existencia federálnej ústavy a ústav členských štátov

– existencia právneho poriadku federácie a zároveň existencia právnych poriadkov členských štátov

– existencia federálnej komory v parlamente

– dualizmus štátnych symbolov

– sú určené spoločné právomoci federácie – financie, zahraničná politika, obrana, federálne zákony základné ľudské práva a slobody

– v kompetencii členských štátov majú byt hospodárske, sociálne a kultúrne právomoci

– členské štáty môžu mat rôzne pomenovanie, napríklad republiky, zväzové republiky, spolkové krajiny, kantóny, mestá v pozícii krajiny (Hamburg, Brémy, Berlín)

– medzi najznámejšie federácie patria – Rakúsko – Horné a Dolné Rakúsko, Spolková republika Nemecko – Dolné Sasko, Porýnie; Brazília, Argentína, Venezuela, Mexico, Austrália, Kanada, Belgicko, Nigéria, Malajzia, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika a Papua Nová Guinea

3. Konfederácie

– zväz suverénnych štátov, najvoľnejšia forma zloženého štátu

– členské štáty – majú medzinárodnú subjektivitu – vystupujú navonok samostatne

– majú spoločné orgány pre spoločné záležitosti – rozhodnutia spoločných orgánov nezaväzujú občana členských štátov, tieto rozhodnutia musia byt prijaté a schválené orgánmi členských štátov

– napr. v minulosti Juhoslávia, v rokoch 1777 – 1788 USA, Európska Únia, aj keď má Švajčiarsko v názve konfederácia, už ňou nie je, ale v minulosti bolo, teraz je republikou