Horizontálne a vertikálne členenie štátnej moci

Horizontálne a vertikálne členenie štátnej moci

deľba štátnej moci – cieľom deľby moci je zefektívniť jej činnosť, prináša možnosť vzájomnej kontroly zložiek moci a pomáha presúvať právomoci od štátnych orgánov k občanom
- delí sa na horizontálnu a vertikálnu

Horizontálna deľba moci
- najstaršia a najrozpracovanejšia deľba štátnej moci
- úloha – zaručiť efektívny výkon štátu
- zaručuje vzájomnú kontrolu jednotlivých zložiek moci, aby žiadna zložka nemohla uzurpovať všetku moc do svojich rúk
- 1. autorom bol John Locke, ktorý ju rozdelil na zákonodarnú, výkonnú – vojenská + súdna moc a federatívnu; Aplikoval ju vo Virgínii
- neskôr ju prepracoval Charles de Montesquieu, ktorý ju rozdelil do dnešnej podoby
- jeho koncepciu však prevzal Alexis de Tocqueville, ktorého považujeme za zakladateľa politológie ako vedy, rozlišoval zákonodarnú – legislatívnu moc, výkonnú – exekutívnu a súdnu - jurisdikčnú

zákonodarná moc - legislatíva
- úloha – vytvárať normy, ktoré regulujú správanie jednotlivých subjektov v štáte (občania, cudzinci, firmy...)
- úlohou je kontrolovať vládu (ministrov), ustanovovať a odvolávať ich
- predstaviteľ – parlament
- v každej krajine sa parlament volá inak – u nás NR SR
- mandáty poslancov vznikajú prostredníctvom všeobecných volieb
- rozlišujeme 1 a 2 – komorové parlamenty
- jednokomorové sa väčšinou vyskytujú v unitárnych štátoch – SR
- dvojkomorové sú väčšinou v zložených typoch štátoch, rozdiely medzi komorami:
1. má legislatívnu zákonodarnú moc, 2. komora kontroluje činnosť 1., aby žiadna časť štátu nebola poškodená, 2. komora sa zodpovedá konkrétnemu územiu, nie voličom vo všeobecnosti
- rozdielne funkčné obdobie komôr (3-5 rokov) v závislosti od tradície
- rozdiely sú v kompetenciách, v podobe dosadzovania do funkcií a v názve
- v USA – Snemovňa reprezentantov a Senát, vo Veľkej Británii – Dolná snemovňa, Snemovňa lordov, v Rusku – Duma a Rada Federácie, v Českej Republike – Poslanecká snemovňa a Senát, no a v Nemecku – Spolkový snem a Spolková rada
- parlament je kolektívny orgán, kde rozhoduje názor väčšiny
- funkcie parlamentu:
- prijíma, mení, doplna Ústavu, ústavné zákony a zákony
- schvaľuje programové vyhlásenie vlády
- v niektorých štátoch ratifikuje medzinárodné dohody – u nás to robí prezident
- posudzuje/kontroluje činnosť vlády
- v niektorých krajinách menuje sudcov a volí prezidenta
Národná rada Slovenskej republiky – jednokomorový zákonodarná orgán
- zloženie 150 občanov – volení občanmi na 4 roky
- na čele je predseda, ktorého volia poslanci spomedzi seba, jeho úlohou je zvolávať a riadiť schôdze parlamentu, podpisovať zákony, vyhlasovať voľby
- NR SR hlasuje o vyhlásení nedôvery vláde, disponuje právom interpelovať vládu – právo klásť otázky niektorému členovi
- Národná rada vytvára výbory, kde prerokovávajú návrhy zákonov

Výkonná moc – exekutíva
- najvyšší orgán – vláda
- je to kolektívny orgán zložená z ministrov na čele s predsedom vlády
- ministri majú pridelené kompetencie – ministerstvá, za ktoré sú zodpovední mali by byt odborníci vo svojom odbore
- ministerstvá sa zriaďujú zákonom, v niektorých krajinách ich počet určuje predseda vlády, u nás parlament
- ministri sú zodpovední predsedovi vlády, parlamentu a strane, ktorú zastupujú
- silné ministerstvá = najdôležitejšie pre chod štátu: ministerstvo vnútra, zahraničných vecí a financií
- všetky ministerstvá: Robert Kaliňák - minister vnútra SR, Lucia Žitňanská - ministerka spravodlivosti SR, Peter Kažimír - minister financií SR, Miroslav Lajčák - minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Peter Žiga - minister hospodárstva SR, Roman Brecely - minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Gabriela Matečná - ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Peter Gajdoš - minister obrany SR, Ján Richter - minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, László Sólymos - minister životného prostredia SR, Peter Plavčan - minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, Marek Maďarič - minister kultúry SR, Tomáš Drucker - minister zdravotníctva SR
- vláda je orgán nariadený orgánom miestnej verejnej správy
- rozlišujeme 3 spôsoby vzniku vlád:
1. vláda je výsledkom všeobecných parlamentných volieb – zostavením vlády je poverený predseda výhernej politickej strany; ak nie je schopný vytvoriť koalíciu, zostavením vlády je poverený predseda 2. víťaznej strany
2. vláda je výsledkom priamych volieb hlavy štátu – prezidenta, ktorý si vytvorí vlastnú vládu, na čele ktorej je exekutívny prezident – napr. USA, Chile
3. hlava štátu môže vymenovať úradnícku vládu = vláda odborníkov určená na prekonanie politických a hospodárskych kríz
- funkcie vlády – uvádza rozhodnutia parlamentu do života
- predkladá parlamentu na schválenie programové vyhlásenie vlády do 30 dní po jej vymenovaní a štátny rozpočet
- má právo zákonodarnej iniciatívy
- vytvára vhodné prostredie v štáte a stará sa o bezpečnosť občanov
- vytvára vhodné medzinárodné prostredie
- vydáva nariadenia vlády a vyhlášky ministerstiev
- ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident predsedu odvolá a musí odstúpiť celá vláda

ďalším orgánom exekutívy je prezident
- prezident je hlava štátu v republike a má osobitné postavenie
- z hľadiska kompetencií rozlišujeme silných a slabých prezidentov
slabý prezident – má obmedzené právomoci a je len formálnou hlavou štátu, má obmedzené právo veta, napríklad SR, Nemecko, Rakúsko, Taliansko;
silný prezident – má rozšírené kompetencie, v niektorých krajinách stoja na čele vlády, ktorú vytvárajú
- vo Francúzsku menuje predsedu vlády, ktorý ju vytvorí
- keď je prítomní na zasadnutí vlády, tak je predsedom
- disponuje právom veta, ktoré je ťažké prelomiť

- kompetencie vo všeobecnosti:
- uzatvára/dojednáva medzinárodné zmluvy, ratifikuje medzinárodné zmluvy
- menuje štátnych funkcionárov
- je hlavný vojenský veliteľ
- má čestné právomoci – právo používať čestnú stráž
- zapožičiava štátne vyznamenania
- udeľuje titul – profesor
- zastupuje štát navonok
- menuje generálov
- prezident má výsostné práva – udeľovať individuálnu milosť alebo kolektívnu amnestiu, vypovedať vojnu, dojednávať mier, rozpúšťa parlament, vyhlasuje výnimočný stav
- vymenováva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády
- má právo byt prítomný na schôdzach NR SR
- vymenováva ústavných sudcov, má právo zmierňovať tresty, nariadiť nezačatie alebo ukončenie trestného konania

spôsoby voľby prezidentov:
1. priamo – SR, ČR, FRA
2. prostredníctvom parlamentu – v minulosti ČR – Václav Klaus; Taliansko
3. prostredníctvom voliteľov – USA

Súdna moc – jurisdikcia
- u nás rozlišujeme tieto súdy – okresný súd, krajský súd, najvyšší súd a mimo nich stojí trestný špecializovaný súd a ústavný súd
- úloha – kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc, podávať výklad ústavy a riešiť konflikty
- politicky najvyššiu právomoc má u nás ústavný súd, v krajinách, kde ho nemajú, má tuto právomoc najvyšší súd
- ústavný súd – posudzuje rozhodnutia vlády a rôznych iných inštitúcií, či sú alebo nie sú v rozpore s ústavou, podáva aj výklad ústavy
- súdnictvo musí mat zabezpečenú nezávislosť od ostatných zložiek moci
- súdnictvo nesmie byt závislé od výsledkov všeobecných volieb
- sudca nesmie byť členom politickej strany
- sudcovia sú buď menovaní alebo volení na určité obdobie – závisí od krajiny
- v niektorých krajinách je funkcia sudcov doživotná – USA
- u nás sú sudcovia menovaní bez uvedenia obdobia do dovŕšenia dôchodku
- sudcov možno výnimočne odvolať, a to z dôvodu duševnej choroby, ťažkého zločinu alebo protiústavnej aktivity
- disciplinárny senát môže pozbaviť funkcie sudcu
- za bežného sudcu môže byť vymenovaný občan SR voliteľný do NR SR, ktorý má vek aspoň 30 rokov a má vysokoškolské právnická vzdelanie; vymenováva ich prezident

Vertikálna deľba moci
- historicky mladšia deľba moci
- je to rozdelenie moci medzi štátmi v zloženom type štátu
- je to rozdelenie moci medzi ústrednými orgánmi štátu a orgánmi miestnej samospráv – určenie kompetencií, nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi navzájom
- charakterizujú ju tri pojmy: unitárny štát, federácia a konfederácia

1. unitárny štát
- štát, na území ktorého neexistujú územne celky, ktoré by mali znaky štátnej suverenity a zvrchovanosti
znaky: 
- jediná a jednotná ustáva najvyšších štátnych orgánov
- jediný a jednotný právny poriadok na vrchole s ústavou, ktorá ma najvyššiu právnu silu v štáte
- jeden systém štátnych symbolov
- z hľadiska nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi poznáme:
a) decentralizované unitárne štáty – kompetencie sú sústredene v rukách centrálnych štátnych orgánov na úkor občanov a samospráv
b) decentralizovaný model – kompetencie sa prenášajú smerom k občanovi a samosprávam, napr. autonómia = forma štátoprávneho usporiadania, v ktorom určitá časť štátu má právne zabezpečenú relatívnu samostatnosť a samosprávu v oblastiach regionálnych a čiastočne politických, ide o oblasti, v ktorých je prevaha národnostnej menšiny (Španielsko – Katalánsko, Ukrajina, Vojvodina v Srbsku, Grónsko – Dánsko, Izrael a Palestína)

2. Federácia
- najrozšírenejšia forma s najtesnejším spojením štátov v zloženom type štátu
- znaky:
- zloženie z 2 alebo viacerých štátnych útvarov
- existencia federálnych, zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov členských štátov – ich rozhodnutia nesmú byt v rozpore s rozhodnutiami federálnych orgánov
- existencia federálnej ústavy a ústav členských štátov
- existencia právneho poriadku federácie a zároveň existencia právnych poriadkov členských štátov
- existencia federálnej komory v parlamente
- dualizmus štátnych symbolov
- sú určené spoločné právomoci federácie – financie, zahraničná politika, obrana, federálne zákony základné ľudské práva a slobody
- v kompetencii členských štátov majú byt hospodárske, sociálne a kultúrne právomoci
- členské štáty môžu mat rôzne pomenovanie, napríklad republiky, zväzové republiky, spolkové krajiny, kantóny, mestá v pozícii krajiny (Hamburg, Brémy, Berlín)
- medzi najznámejšie federácie patria - Rakúsko – Horné a Dolné Rakúsko, Spolková republika Nemecko – Dolné Sasko, Porýnie; Brazília, Argentína, Venezuela, Mexico, Austrália, Kanada, Belgicko, Nigéria, Malajzia, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika a Papua Nová Guinea

3. Konfederácie
- zväz suverénnych štátov, najvoľnejšia forma zloženého štátu
- členské štáty – majú medzinárodnú subjektivitu – vystupujú navonok samostatne
- majú spoločné orgány pre spoločné záležitosti – rozhodnutia spoločných orgánov nezaväzujú občana členských štátov, tieto rozhodnutia musia byt prijaté a schválené orgánmi členských štátov
- napr. v minulosti Juhoslávia, v rokoch 1777 – 1788 USA, Európska Únia, aj keď má Švajčiarsko v názve konfederácia, už ňou nie je, ale v minulosti bolo, teraz je republikou