Tri kritériá formy štátu

Tri kritériá formy štátu 

I. Z hľadiska vzniku politických elít

monarchia – forma štátu, kde na čele je panovník, suverénna osobnosť s rôznym titulom – napríklad kráľ, cisár, knieža, šejk, emir, pápež

1. podľa nástupu na trón delíme:

a) dedičná monarchia – nový panovník nastupuje z panovníckej dynastie na základe nástupníckeho práva – GB, SPA, JAP, Maroko, Jordánsko

b) volená monarchia – 16. – 17. storočie, Rímsko – nemeckí cisári, dnes Vatikán

2. podľa mocenského postavenia

a) absolutistická monarchia – neobmedzená vláda panovníka, ktorý nie je len hlavou štátu, ale aj suverénnym orgánom

– je postavený nad zákon, je zdrojom práva a ústavy

– sústreďuje vo svojich rukách výkonnú moc

– kontroluje cirkev

– všetci v štáte sú mu podriadení

– napr. Peter Veľký – Rusko, Fridrich II. Veľký – Prusko, Mária Terézia, Jozef II. – Rakúsko-Uhorsko

b) stavovská monarchia – na riadení štátu sa podieľajú stavy – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo

– napr. R-U – české kráľovstvo v 16. – 17. storočí

c) parlamentné monarchie – skutočná moc patrí parlamentu, ktorý je volený vo všeobecných voľbách, panovník je len reprezentatívnou hlavou štátu,

– napr. Japonsko

d) konštitučná monarchia – práva panovníka vymedzuje a obmedzuje ústava daného štátu, ktorá vyčleňuje právomoci parlamentu a vlády

– panovník – formálna hlava štátu

– napr. Španielsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko, Švédsko

e) dualistická monarchia – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament

– panovník má takmer absolútnu moc, ale časť legislatívnych právomocí ponecháva parlamentu

– panovník môže byt zároveň predsedom vlády, ktorý ju menuje a odvoláva

– vláda zodpovedá parlamentu, panovník nie

– napr. Saudská Arábia, Jordánsko

republika – pôvod – v Ríme – preklad – vec verejná, res publica

– na čele štátu je väčšinou 1 osoba – častokrát označovaná ako prezident, ktorý má presne vymedzená časové obdobie, buď ho volí parlament, občania alebo volitelia

– je formálnou hlavou štátu- väčšinou bez osobných privilégií

– na čele môže byt kolektívny orgán, napr. v Sovietskom zväze – najvyššia rada Sovietov

– podľa toho, kto z najvyšších štátnych orgánov má najsilnejšie postavenie v rámci horizontálnej deľby moci delíme:

a) parlamentné republiky 

– sú to republiky, kde existuje horizontálna deľba moci

– parlament je volený vo všeobecných priamych voľbách

– v niektorých krajinách parlament volí prezidenta, v minulosti aj u nás

– vládu menuje prezident, vláda musí byt schválená parlamentom

– vláda je zodpovedná parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru

– z hľadiska deľby moci má najväčšie kompetencie parlament

– táto forma prináša častú zmenu vlád, niekedy aj bez parlamentných volieb

– je menej stabilná

– napr. Slovenská Republika, Maďarsko, Turecko, Estónsko, Malta, Chorvátsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, India, Singapur, Lotyšsko

b) kabinetná republika

– najväčšie kompetencie má vláda (kabinet)

– vláda je zostavená ako výsledok parlamentných volieb

– členov vlády vyberá určený predseda vlády = premiér

– skutočným najvyšším predstaviteľom štátu je predseda vlád

– táto forma vlády umožňuje stabilnejšiu politiku

– nespôsobuje také politické krízy ako pri parlamentných republikách

– predseda vlády je zodpovedný za politiku štátu

– napr. Nemecko, Rakúsko

c) prezidentská republika

– v prezidentských republikách najvyššie právomoci má prezident, je volený obyvateľmi, nevolí ho parlament – napr. Francúzsko, v niektorých krajinách je volený prostredníctvom voliteľov – USA

– prezident nie je parlamentu zodpovedný, má rozsiahle právomoci, má neobmedzená právo veta, môže zdržať prijatie zákonov

– prezident je buď priamo na čele výkonnej moci (vytvára si vládu – USA) alebo v niektorých štátoch, keď sa zúčastňuje zasadnutí vlády, tak je predsedom – vo Francúzsku

– táto forma republiky patrí medzi stabilnejšie formy

– rozlišujeme 3 základné formy vlády:

1. parlamentná forma – je typická aj pre republiky, aj pre monarchie, napr. Japonsko

2. kabinetná forma – typická pre monarchie aj pre republiky – VB

3. prezidentská forma vlády – je len v republikách, v monarchii neexistuje

– pre všetky formy vlády platí rovnaké charakteristika ako pre formy republík

II. Z hľadiska vertikálneho členenia moci
- historicky mladšia deľba moci

– je to rozdelenie moci medzi štátmi v zloženom type štátu

– je to rozdelenie moci medzi ústrednými orgánmi štátu a orgánmi miestnej samospráv – určenie kompetencií, nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi navzájom

– charakterizujú ju tri pojmy: unitárny štát, federácia a konfederácia

1. unitárny štát
- štát, na území ktorého neexistujú územne celky, ktoré by mali znaky štátnej suverenity a zvrchovanosti
znaky: 

– jediná a jednotná ustáva najvyšších štátnych orgánov

– jediný a jednotný právny poriadok na vrchole s ústavou, ktorá ma najvyššiu právnu silu v štáte

– jeden systém štátnych symbolov

– z hľadiska nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi poznáme:

a) decentralizované unitárne štáty – kompetencie sú sústredene v rukách centrálnych štátnych orgánov na úkor občanov a samospráv

b) decentralizovaný model – kompetencie sa prenášajú smerom k občanovi a samosprávam, napr. autonómia = forma štátoprávneho usporiadania, v ktorom určitá časť štátu má právne zabezpečenú relatívnu samostatnosť a samosprávu v oblastiach regionálnych a čiastočne politických, ide o oblasti, v ktorých je prevaha národnostnej menšiny (Španielsko – Katalánsko, Ukrajina, Vojvodina v Srbsku, Grónsko – Dánsko, Izrael a Palestína)

2. Federácia

– najrozšírenejšia forma s najtesnejším spojením štátov v zloženom type štátu

– znaky:

– zloženie z 2 alebo viacerých štátnych útvarov

– existencia federálnych, zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov členských štátov – ich rozhodnutia nesmú byt v rozpore s rozhodnutiami federálnych orgánov

– existencia federálnej ústavy a ústav členských štátov

– existencia právneho poriadku federácie a zároveň existencia právnych poriadkov členských štátov

– existencia federálnej komory v parlamente

– dualizmus štátnych symbolov

– sú určené spoločné právomoci federácie – financie, zahraničná politika, obrana, federálne zákony základné ľudské práva a slobody

– v kompetencii členských štátov majú byt hospodárske, sociálne a kultúrne právomoci

– členské štáty môžu mat rôzne pomenovanie, napríklad republiky, zväzové republiky, spolkové krajiny, kantóny, mestá v pozícii krajiny (Hamburg, Brémy, Berlín)

– medzi najznámejšie federácie patria – Rakúsko – Horné a Dolné Rakúsko, Spolková republika Nemecko – Dolné Sasko, Porýnie; Brazília, Argentína, Venezuela, Mexico, Austrália, Kanada, Belgicko, Nigéria, Malajzia, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika a Papua Nová Guinea

3. Konfederácie

– zväz suverénnych štátov, najvoľnejšia forma zloženého štátu

– členské štáty – majú medzinárodnú subjektivitu – vystupujú navonok samostatne

– majú spoločné orgány pre spoločné záležitosti – rozhodnutia spoločných orgánov nezaväzujú občana členských štátov, tieto rozhodnutia musia byt prijaté a schválené orgánmi členských štátov

– napr. v minulosti Juhoslávia, v rokoch 1777 – 1788 USA, Európska Únia, aj keď má Švajčiarsko v názve konfederácia, už ňou nie je, ale v minulosti bolo, teraz je republikou

III. Z hľadiska vplyvu občanov
a) pluralitný štát 

– štát, v ktorom existuje viacero politických strán, ktoré sa zúčastňujú na riadení štátu, a to na základe výsledkov všeobecných volieb

– v štáte platí horizontálna deľba moci

– štát si neosvojuje ideológiu žiadnej víťaznej strany a neosvojuje si ani náboženstvo

– napr. Česká republika, Spolková republika Nemecko, Slovenská republika

b) totalitný štát

– forma štátu založená na výnimočnom postavení určitej skupiny politikov združených do určitej politickej strany alebo na výnimočnom postavení jedinca – diktatúra

– znak:

– snaha zaviesť do ústavy výnimočné postavenie politickej strany

– článok 4 v ČSR – vedúca úloha KSČ

– nepripúšťa demokratická súperenie medzi politickými stranami o moc

– buď je zakázaná činnosť politických strán alebo sa presadzuje ideológia vládnucej strany

– vylúčenie obyvateľstva z účasti vo voľbách

– buď sa voľby nekonajú alebo sú zmanipulované

– cenzúra – zabránenie politickej diskusie a politický názorov 

– väčšia časť politických strán preberá moc legálne a až potom uskutoční nelegálny prevrat

– napr. nastúp nacistov v Nemecku – NSDAP, nástup fašistov v Taliansku