Tri kritériá formy štátu

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 24.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 058 slov
Počet zobrazení: 1 298
Tlačení: 101
Uložení: 92

Tri kritériá formy štátu 

I. Z hľadiska vzniku politických elít

monarchia – forma štátu, kde na čele je panovník, suverénna osobnosť s rôznym titulom – napríklad kráľ, cisár, knieža, šejk, emir, pápež

1. podľa nástupu na trón delíme:
a) dedičná monarchia – nový panovník nastupuje z panovníckej dynastie na základe nástupníckeho práva – GB, SPA, JAP, Maroko, Jordánsko
b) volená monarchia – 16. – 17. storočie, Rímsko – nemeckí cisári, dnes Vatikán

2. podľa mocenského postavenia
a) absolutistická monarchia – neobmedzená vláda panovníka, ktorý nie je len hlavou štátu, ale aj suverénnym orgánom
- je postavený nad zákon, je zdrojom práva a ústavy
- sústreďuje vo svojich rukách výkonnú moc
- kontroluje cirkev
- všetci v štáte sú mu podriadení
- napr. Peter Veľký – Rusko, Fridrich II. Veľký – Prusko, Mária Terézia, Jozef II. – Rakúsko-Uhorsko
b) stavovská monarchia - na riadení štátu sa podieľajú stavy – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo
- napr. R-U – české kráľovstvo v 16. – 17. storočí
c) parlamentné monarchie – skutočná moc patrí parlamentu, ktorý je volený vo všeobecných voľbách, panovník je len reprezentatívnou hlavou štátu,
- napr. Japonsko
d) konštitučná monarchia – práva panovníka vymedzuje a obmedzuje ústava daného štátu, ktorá vyčleňuje právomoci parlamentu a vlády
- panovník – formálna hlava štátu
- napr. Španielsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko, Švédsko
e) dualistická monarchia – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament
- panovník má takmer absolútnu moc, ale časť legislatívnych právomocí ponecháva parlamentu
- panovník môže byt zároveň predsedom vlády, ktorý ju menuje a odvoláva
- vláda zodpovedá parlamentu, panovník nie
- napr. Saudská Arábia, Jordánsko

republika – pôvod – v Ríme – preklad – vec verejná, res publica
- na čele štátu je väčšinou 1 osoba – častokrát označovaná ako prezident, ktorý má presne vymedzená časové obdobie, buď ho volí parlament, občania alebo volitelia
- je formálnou hlavou štátu- väčšinou bez osobných privilégií
- na čele môže byt kolektívny orgán, napr. v Sovietskom zväze – najvyššia rada Sovietov
- podľa toho, kto z najvyšších štátnych orgánov má najsilnejšie postavenie v rámci horizontálnej deľby moci delíme:
a) parlamentné republiky 
- sú to republiky, kde existuje horizontálna deľba moci
- parlament je volený vo všeobecných priamych voľbách
- v niektorých krajinách parlament volí prezidenta, v minulosti aj u nás
- vládu menuje prezident, vláda musí byt schválená parlamentom
- vláda je zodpovedná parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru
- z hľadiska deľby moci má najväčšie kompetencie parlament
- táto forma prináša častú zmenu vlád, niekedy aj bez parlamentných volieb
- je menej stabilná
- napr. Slovenská Republika, Maďarsko, Turecko, Estónsko, Malta, Chorvátsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, India, Singapur, Lotyšsko
b) kabinetná republika
- najväčšie kompetencie má vláda (kabinet)
- vláda je zostavená ako výsledok parlamentných volieb
- členov vlády vyberá určený predseda vlády = premiér
- skutočným najvyšším predstaviteľom štátu je predseda vlád
- táto forma vlády umožňuje stabilnejšiu politiku
- nespôsobuje také politické krízy ako pri parlamentných republikách
- predseda vlády je zodpovedný za politiku štátu
- napr. Nemecko, Rakúsko
c) prezidentská republika
- v prezidentských republikách najvyššie právomoci má prezident, je volený obyvateľmi, nevolí ho parlament – napr. Francúzsko, v niektorých krajinách je volený prostredníctvom voliteľov – USA
- prezident nie je parlamentu zodpovedný, má rozsiahle právomoci, má neobmedzená právo veta, môže zdržať prijatie zákonov
- prezident je buď priamo na čele výkonnej moci (vytvára si vládu – USA) alebo v niektorých štátoch, keď sa zúčastňuje zasadnutí vlády, tak je predsedom – vo Francúzsku
- táto forma republiky patrí medzi stabilnejšie formy

- rozlišujeme 3 základné formy vlády:
1. parlamentná forma – je typická aj pre republiky, aj pre monarchie, napr. Japonsko
2. kabinetná forma – typická pre monarchie aj pre republiky – VB
3. prezidentská forma vlády – je len v republikách, v monarchii neexistuje
- pre všetky formy vlády platí rovnaké charakteristika ako pre formy republík

II. Z hľadiska vertikálneho členenia moci
- historicky mladšia deľba moci
- je to rozdelenie moci medzi štátmi v zloženom type štátu
- je to rozdelenie moci medzi ústrednými orgánmi štátu a orgánmi miestnej samospráv – určenie kompetencií, nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi navzájom
- charakterizujú ju tri pojmy: unitárny štát, federácia a konfederácia

1. unitárny štát
- štát, na území ktorého neexistujú územne celky, ktoré by mali znaky štátnej suverenity a zvrchovanosti
znaky: 
- jediná a jednotná ustáva najvyšších štátnych orgánov
- jediný a jednotný právny poriadok na vrchole s ústavou, ktorá ma najvyššiu právnu silu v štáte
- jeden systém štátnych symbolov
- z hľadiska nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi poznáme:
a) decentralizované unitárne štáty – kompetencie sú sústredene v rukách centrálnych štátnych orgánov na úkor občanov a samospráv
b) decentralizovaný model – kompetencie sa prenášajú smerom k občanovi a samosprávam, napr. autonómia = forma štátoprávneho usporiadania, v ktorom určitá časť štátu má právne zabezpečenú relatívnu samostatnosť a samosprávu v oblastiach regionálnych a čiastočne politických, ide o oblasti, v ktorých je prevaha národnostnej menšiny (Španielsko – Katalánsko, Ukrajina, Vojvodina v Srbsku, Grónsko – Dánsko, Izrael a Palestína)

2. Federácia
- najrozšírenejšia forma s najtesnejším spojením štátov v zloženom type štátu
- znaky:
- zloženie z 2 alebo viacerých štátnych útvarov
- existencia federálnych, zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov členských štátov – ich rozhodnutia nesmú byt v rozpore s rozhodnutiami federálnych orgánov
- existencia federálnej ústavy a ústav členských štátov
- existencia právneho poriadku federácie a zároveň existencia právnych poriadkov členských štátov
- existencia federálnej komory v parlamente
- dualizmus štátnych symbolov
- sú určené spoločné právomoci federácie – financie, zahraničná politika, obrana, federálne zákony základné ľudské práva a slobody
- v kompetencii členských štátov majú byt hospodárske, sociálne a kultúrne právomoci
- členské štáty môžu mat rôzne pomenovanie, napríklad republiky, zväzové republiky, spolkové krajiny, kantóny, mestá v pozícii krajiny (Hamburg, Brémy, Berlín)
- medzi najznámejšie federácie patria - Rakúsko – Horné a Dolné Rakúsko, Spolková republika Nemecko – Dolné Sasko, Porýnie; Brazília, Argentína, Venezuela, Mexico, Austrália, Kanada, Belgicko, Nigéria, Malajzia, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika a Papua Nová Guinea

3. Konfederácie
- zväz suverénnych štátov, najvoľnejšia forma zloženého štátu
- členské štáty – majú medzinárodnú subjektivitu – vystupujú navonok samostatne
- majú spoločné orgány pre spoločné záležitosti – rozhodnutia spoločných orgánov nezaväzujú občana členských štátov, tieto rozhodnutia musia byt prijaté a schválené orgánmi členských štátov
- napr. v minulosti Juhoslávia, v rokoch 1777 – 1788 USA, Európska Únia, aj keď má Švajčiarsko v názve konfederácia, už ňou nie je, ale v minulosti bolo, teraz je republikou

III. Z hľadiska vplyvu občanov
a) pluralitný štát 
- štát, v ktorom existuje viacero politických strán, ktoré sa zúčastňujú na riadení štátu, a to na základe výsledkov všeobecných volieb
- v štáte platí horizontálna deľba moci
- štát si neosvojuje ideológiu žiadnej víťaznej strany a neosvojuje si ani náboženstvo
- napr. Česká republika, Spolková republika Nemecko, Slovenská republika

b) totalitný štát
- forma štátu založená na výnimočnom postavení určitej skupiny politikov združených do určitej politickej strany alebo na výnimočnom postavení jedinca – diktatúra
- znak:
- snaha zaviesť do ústavy výnimočné postavenie politickej strany
- článok 4 v ČSR – vedúca úloha KSČ
- nepripúšťa demokratická súperenie medzi politickými stranami o moc
- buď je zakázaná činnosť politických strán alebo sa presadzuje ideológia vládnucej strany
- vylúčenie obyvateľstva z účasti vo voľbách
- buď sa voľby nekonajú alebo sú zmanipulované
- cenzúra – zabránenie politickej diskusie a politický názorov 
- väčšia časť politických strán preberá moc legálne a až potom uskutoční nelegálny prevrat
- napr. nastúp nacistov v Nemecku – NSDAP, nástup fašistov v Taliansku

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#čo znamena pojem res publica

Vypracované zadania z Náuky o spoločnosti (Filozofia, Politológia, Právo, Ekonómia, Sociológia a Psychológia)



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu