Podstata učenia Schellinga, na aké obdobia rozdeľujeme Schellinga, pojmy naturfilozofia, transcendentálny idealizmus, Analyzuj tézu, antitézu, syntézu a ako nazývame jeho filozofiu

Podstata učenia Schellinga, na aké obdobia rozdeľujeme Schellinga, pojmy naturfilozofia, transcendentálny idealizmus, Analyzuj tézu, antitézu, syntézu a ako nazývame jeho filozofiu

– jeho filozofiu nazývame filozofia absolútnej totožnosti (Ja a Neja) , je to vyvrcholenie prvých dvoch fáz
– študoval filozofiu a teológiu, bol Heglovým spolužiakom

filozofia – nemá podobu uceleného systému, ale je to niekoľko na seba nadväzujúcich koncepcií – natur filozofia, transcendentálny idealizmus a absolútna totožnosť, toto môžeme pokladať za prvé obdobie jeho filozofie, do roku 1809

– 1. časť jeho filozofie je ovplyvnená Fichtem, dokonca sa uvažuje, že bol jeho pokračovateľom
delíme ju:
1. natur filozofia – filozofia prírody

– z Neja odvodzuje Ja

– nechápal ju ako Fichte (ktorý preferoval ja – naše vedomie, pred neja – čiže prírodou), Schelling ju považuje za prejav ducha

– do svojej natur filozofie zapojil všetky výdobytky biológie a prírodných vied

– dianie v prírode chápal teologicky, podľa neho je dianie v prírode neuvedomené, ale účelové a smeruje k zrodu vedomia, čiže inteligencie

– vedomie vyvodzuje z prírody, podľa neho v prírode pôsobí neuvedomený, ale v inteligencii sa prebúdzajúci duch

– v prírode existuje samopohyb a samovývoj

– prírodu chápe ako dynamický celok, tento samopohyb smeruje k zrodu vedomia

– vo svojej natur filozofii vysvetľuje, ako príroda v jednotlivých stupňoch smeruje k inteligencii, na každom stupni tohto vývoja proti sebe stoja dve protichodné sily – téza a antitéza – prechodom na vyšší stupeň sa protiklad prekonáva syntézou

– základom všetkého je Neja, teda príroda (začína sa zaoberať skúmaním organického a anorganického sveta)

2. transcendentálny idealizmus
- v natur filozofii dominantné Neja = príroda = objekt, pred Ja, čiže subjektom, tu je to naopak a je dominantný subjekt, čiže Ja pred Neja, teda prírodou

– vychádza tu z Fichteho filozofie a odvodzuje prírodu – Neja od vedomia – Ja

– Ja vytvára Neja, Ja sa prevteluje do prírody

3. filozofia absolútnej totožnosti
- na základe dialektickej metódy – dochádza k tvrdeniu, že Ja a Neja sú absolútne totožné = rovnocenné, sú neschopné existencie jeden bez druhého 

– základom stotožnenia je rozum (inteligencia), kde subjektívne sa stotožňuje s objektívnym

– Natur filozofia ukázala, že príroda je inteligentná a transcendentálny idealizmus, že existencia sa vteľuje do vonkajšieho sveta

– jediná pravá skutočnosť je inteligencia ako rozum – subjektívne splýva s objektívnym

1. Téza – Ja je základom všetkého (podľa vzoru Fichteho)

   2. Antitéza – Neja je základom všetkého

   3. Syntéza – filozofia absolútnej totožnosti

   – v roku 1809 mu zomiera manželka, čo spôsobilo obrovský zlom v jeho filozofii, začína sa zaoberať filozofiou mysticizmu a zjavenia, čo je možné pokladať za druhé obdobie jeho filozofického života