Podstata učenia Schellinga, na aké obdobia rozdeľujeme Schellinga, pojmy naturfilozofia, transcendentálny idealizmus, Analyzuj tézu, antitézu, syntézu a ako nazývame jeho filozofiu

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 25.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 365 slov
Počet zobrazení: 1 540
Tlačení: 122
Uložení: 127

Podstata učenia Schellinga, na aké obdobia rozdeľujeme Schellinga, pojmy naturfilozofia, transcendentálny idealizmus, Analyzuj tézu, antitézu, syntézu a ako nazývame jeho filozofiu

jeho filozofiu nazývame filozofia absolútnej totožnosti (Ja a Neja) , je to vyvrcholenie prvých dvoch fáz
- študoval filozofiu a teológiu, bol Heglovým spolužiakom

filozofia - nemá podobu uceleného systému, ale je to niekoľko na seba nadväzujúcich koncepcií – natur filozofia, transcendentálny idealizmus a absolútna totožnosť, toto môžeme pokladať za prvé obdobie jeho filozofie, do roku 1809
- 1. časť jeho filozofie je ovplyvnená Fichtem, dokonca sa uvažuje, že bol jeho pokračovateľom
delíme ju:
1. natur filozofia – filozofia prírody
- z Neja odvodzuje Ja
- nechápal ju ako Fichte (ktorý preferoval ja – naše vedomie, pred neja – čiže prírodou), Schelling ju považuje za prejav ducha
- do svojej natur filozofie zapojil všetky výdobytky biológie a prírodných vied
- dianie v prírode chápal teologicky, podľa neho je dianie v prírode neuvedomené, ale účelové a smeruje k zrodu vedomia, čiže inteligencie
- vedomie vyvodzuje z prírody, podľa neho v prírode pôsobí neuvedomený, ale v inteligencii sa prebúdzajúci duch
- v prírode existuje samopohyb a samovývoj
- prírodu chápe ako dynamický celok, tento samopohyb smeruje k zrodu vedomia
- vo svojej natur filozofii vysvetľuje, ako príroda v jednotlivých stupňoch smeruje k inteligencii, na každom stupni tohto vývoja proti sebe stoja dve protichodné sily – téza a antitéza – prechodom na vyšší stupeň sa protiklad prekonáva syntézou
- základom všetkého je Neja, teda príroda (začína sa zaoberať skúmaním organického a anorganického sveta)

2. transcendentálny idealizmus
- v natur filozofii dominantné Neja = príroda = objekt, pred Ja, čiže subjektom, tu je to naopak a je dominantný subjekt, čiže Ja pred Neja, teda prírodou
- vychádza tu z Fichteho filozofie a odvodzuje prírodu – Neja od vedomia – Ja
- Ja vytvára Neja, Ja sa prevteluje do prírody

3. filozofia absolútnej totožnosti
- na základe dialektickej metódy – dochádza k tvrdeniu, že Ja a Neja sú absolútne totožné = rovnocenné, sú neschopné existencie jeden bez druhého 
- základom stotožnenia je rozum (inteligencia), kde subjektívne sa stotožňuje s objektívnym
- Natur filozofia ukázala, že príroda je inteligentná a transcendentálny idealizmus, že existencia sa vteľuje do vonkajšieho sveta
- jediná pravá skutočnosť je inteligencia ako rozum – subjektívne splýva s objektívnym

  1. Téza – Ja je základom všetkého (podľa vzoru Fichteho)
    2. Antitéza – Neja je základom všetkého
    3. Syntéza – filozofia absolútnej totožnosti

    - v roku 1809 mu zomiera manželka, čo spôsobilo obrovský zlom v jeho filozofii, začína sa zaoberať filozofiou mysticizmu a zjavenia, čo je možné pokladať za druhé obdobie jeho filozofického života

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#téza, antitéza, syntéza

Vypracované zadania z Náuky o spoločnosti (Filozofia, Politológia, Právo, Ekonómia, Sociológia a Psychológia)

Diskusia: Podstata učenia Schellinga, na aké obdobia rozdeľujeme Schellinga, pojmy naturfilozofia, transcendentálny idealizmus, Analyzuj tézu, antitézu, syntézu a ako nazývame jeho filozofiu

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu