Ktoré základné formy vlády rozlišujeme, vysvetli parlamentnú a prezidentskú formu vlády, typy monarchií

Ktoré základné formy vlády rozlišujeme, vysvetli parlamentnú a prezidentskú formu vlády, typy monarchií 

– rozlišujeme 3 základné formy vlády:

1. parlamentná forma – je typická aj pre republiky, aj pre monarchie, napr. Japonsko

2. kabinetná forma – typická pre monarchie aj pre republiky – VB

3. prezidentská forma vlády – je len v republikách, v monarchii neexistuje

– pre všetky formy vlády platí rovnaké charakteristika ako pre formy republík

a) parlamentné republiky

– sú to republiky, kde existuje horizontálna deľba moci

– parlament je volený vo všeobecných priamych voľbách

– v niektorých krajinách parlament volí prezidenta, v minulosti aj u nás

– vládu menuje prezident, vláda musí byt schválená parlamentom

– vláda je zodpovedná parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru

– z hľadiska deľby moci má najväčšie kompetencie parlament

– táto forma prináša častú zmenu vlád, niekedy aj bez parlamentných volieb

– je menej stabilná

– napr. Slovenská Republika, Maďarsko, Turecko, Estónsko, Malta, Chorvátsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, India, Singapur, Lotyšsko

b) kabinetná republika

– najväčšie kompetencie má vláda (kabinet)

– vláda je zostavená ako výsledok parlamentných volieb

– členov vlády vyberá určený predseda vlády = premiér

– skutočným najvyšším predstaviteľom štátu je predseda vlád

– táto forma vlády umožňuje stabilnejšiu politiku

– nespôsobuje také politické krízy ako pri parlamentných republikách

– predseda vlády je zodpovedný za politiku štátu

– napr. Nemecko, Rakúsko

c) prezidentská republika

– v prezidentských republikách najvyššie právomoci má prezident, je volený obyvateľmi, nevolí ho parlament – napr. Francúzsko, v niektorých krajinách je volený prostredníctvom voliteľov – USA

– prezident nie je parlamentu zodpovedný, má rozsiahle právomoci, má neobmedzená právo veta, môže zdržať prijatie zákonov

– prezident je buď priamo na čele výkonnej moci (vytvára si vládu – USA) alebo v niektorých štátoch, keď sa zúčastňuje zasadnutí vlády, tak je predsedom – vo Francúzsku

– táto forma republiky patrí medzi stabilnejšie formy

monarchia – forma štátu, kde na čele je panovník, suverénna osobnosť s rôznym titulom – napríklad kráľ, cisár, knieža, šejk, emir, pápež

1. podľa nástupu na trón delíme:

a) dedičná monarchia – nový panovník nastupuje z panovníckej dynastie na základe nástupníckeho práva – GB, SPA, JAP, Maroko, Jordánsko

b) volená monarchia – 16. – 17. storočie, Rímsko – nemeckí cisári, dnes Vatikán

2. podľa mocenského postavenia

a) absolutistická monarchia – neobmedzená vláda panovníka, ktorý nie je len hlavou štátu, ale aj suverénnym orgánom

– je postavený nad zákon, je zdrojom práva a ústavy

– sústreďuje vo svojich rukách výkonnú moc

– kontroluje cirkev

– všetci v štáte sú mu podriadení

– napr. Peter Veľký – Rusko, Fridrich II. Veľký – Prusko, Mária Terézia, Jozef II. –

Rakúsko-Uhorsko

b) stavovská monarchia – na riadení štátu sa podieľajú stavy – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo

– napr. R-U – české kráľovstvo v 16. – 17. storočí

c) parlamentné monarchie – skutočná moc patrí parlamentu, ktorý je volený vo všeobecných voľbách, panovník je len reprezentatívnou hlavou štátu,

– napr. Japonsko

d) konštitučná monarchia – práva panovníka vymedzuje a obmedzuje ústava daného štátu, ktorá vyčleňuje právomoci parlamentu a vlády

– panovník – formálna hlava štátu

– napr. Španielsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko, Švédsko

e) dualistická monarchia – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament

– panovník má takmer absolútnu moc, ale časť legislatívnych právomocí ponecháva parlamentu

– panovník môže byt zároveň predsedom vlády, ktorý ju menuje a odvoláva

– vláda zodpovedá parlamentu, panovník nie

– napr. Saudská Arábia, Jordánsko