Ktoré základné formy vlády rozlišujeme, vysvetli parlamentnú a prezidentskú formu vlády, typy monarchií

Ktoré základné formy vlády rozlišujeme, vysvetli parlamentnú a prezidentskú formu vlády, typy monarchií 

- rozlišujeme 3 základné formy vlády:
1. parlamentná forma – je typická aj pre republiky, aj pre monarchie, napr. Japonsko
2. kabinetná forma – typická pre monarchie aj pre republiky – VB
3. prezidentská forma vlády – je len v republikách, v monarchii neexistuje
- pre všetky formy vlády platí rovnaké charakteristika ako pre formy republík

a) parlamentné republiky
- sú to republiky, kde existuje horizontálna deľba moci
- parlament je volený vo všeobecných priamych voľbách
- v niektorých krajinách parlament volí prezidenta, v minulosti aj u nás
- vládu menuje prezident, vláda musí byt schválená parlamentom
- vláda je zodpovedná parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru
- z hľadiska deľby moci má najväčšie kompetencie parlament
- táto forma prináša častú zmenu vlád, niekedy aj bez parlamentných volieb
- je menej stabilná
- napr. Slovenská Republika, Maďarsko, Turecko, Estónsko, Malta, Chorvátsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, India, Singapur, Lotyšsko

b) kabinetná republika
- najväčšie kompetencie má vláda (kabinet)
- vláda je zostavená ako výsledok parlamentných volieb
- členov vlády vyberá určený predseda vlády = premiér
- skutočným najvyšším predstaviteľom štátu je predseda vlád
- táto forma vlády umožňuje stabilnejšiu politiku
- nespôsobuje také politické krízy ako pri parlamentných republikách
- predseda vlády je zodpovedný za politiku štátu
- napr. Nemecko, Rakúsko

c) prezidentská republika
- v prezidentských republikách najvyššie právomoci má prezident, je volený obyvateľmi, nevolí ho parlament – napr. Francúzsko, v niektorých krajinách je volený prostredníctvom voliteľov – USA
- prezident nie je parlamentu zodpovedný, má rozsiahle právomoci, má neobmedzená právo veta, môže zdržať prijatie zákonov
- prezident je buď priamo na čele výkonnej moci (vytvára si vládu – USA) alebo v niektorých štátoch, keď sa zúčastňuje zasadnutí vlády, tak je predsedom – vo Francúzsku
- táto forma republiky patrí medzi stabilnejšie formy

monarchia – forma štátu, kde na čele je panovník, suverénna osobnosť s rôznym titulom – napríklad kráľ, cisár, knieža, šejk, emir, pápež

1. podľa nástupu na trón delíme:
a) dedičná monarchia – nový panovník nastupuje z panovníckej dynastie na základe nástupníckeho práva – GB, SPA, JAP, Maroko, Jordánsko
b) volená monarchia – 16. – 17. storočie, Rímsko – nemeckí cisári, dnes Vatikán

2. podľa mocenského postavenia
a) absolutistická monarchia – neobmedzená vláda panovníka, ktorý nie je len hlavou štátu, ale aj suverénnym orgánom
- je postavený nad zákon, je zdrojom práva a ústavy
- sústreďuje vo svojich rukách výkonnú moc
- kontroluje cirkev
- všetci v štáte sú mu podriadení
- napr. Peter Veľký – Rusko, Fridrich II. Veľký – Prusko, Mária Terézia, Jozef II. –

Rakúsko-Uhorsko
b) stavovská monarchia - na riadení štátu sa podieľajú stavy – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo
- napr. R-U – české kráľovstvo v 16. – 17. storočí
c) parlamentné monarchie – skutočná moc patrí parlamentu, ktorý je volený vo všeobecných voľbách, panovník je len reprezentatívnou hlavou štátu,
- napr. Japonsko
d) konštitučná monarchia – práva panovníka vymedzuje a obmedzuje ústava daného štátu, ktorá vyčleňuje právomoci parlamentu a vlády
- panovník – formálna hlava štátu
- napr. Španielsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko, Švédsko
e) dualistická monarchia – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament
- panovník má takmer absolútnu moc, ale časť legislatívnych právomocí ponecháva parlamentu
- panovník môže byt zároveň predsedom vlády, ktorý ju menuje a odvoláva
- vláda zodpovedá parlamentu, panovník nie
- napr. Saudská Arábia, Jordánsko