Analyzuj vývoj nemeckého idealizmu po Heglovej smrti, porovnaj 2 tábory, Predstaviteľ akého smeru bol Feuerbach, aký mal názor na kresťanstvo, porovnajte filozofiu dejín Hegla so Štúrom

Analyzuj vývoj nemeckého idealizmu po Heglovej smrti, porovnaj 2 tábory, Predstaviteľ akého smeru bol Feuerbach, aký mal názor na kresťanstvo, porovnajte filozofiu dejín Hegla so Štúrom

Hegel - zaoberal sa aj filozofiou dejín, kde dejiny chápe ako proces uvedomovania si slobody – na tomto procese sa však nezúčastňujú všetky národy rovnako, zúčastňujú sa ho len národy, ktoré sú historické, takže tie, ktoré majú vlastný štát

1. prvýkrát si slobodu začínajú uvedomovať v starovekých štátoch, kde je však sloboda daná iba tým najvyšším – len panovníkom, sú to časy orientálnych despocií

2. na vyššom stupni je chápanie slobody u antických národov, teda Grécko a Rím, kde je však sloboda stále daná iba pre úzku skupinu, ale už pre plnoprávnych občanov

3. najlepšie si slobodu dokážu uvedomiť germánske národy – tu si slobodu uvedomia všetci jednotlivci
- spomína aj slovanské národy, ktoré podľa neho majú v budúcnosti veľkú perspektívu, ale zatiaľ ich považoval za nehistorické národy

– jeho prednášok sa zúčastňoval aj Ľudovít Štúr

– filozofia dejín Hegla mierne upravené Herderom mala obrovský vplyv na filozofiu Ľudovíta Štúra, ktorý rozpracoval myšlienky Herdela, že Slovanom bude patriť svet budúcnosti v diele – Slovanstvo a svet budúcnosti

– Slovania si vytvoria vlastné štáty a predbehnú Germánov – stanu sa historickými národmi

– na Hegelov filozofický odkaz po jeho smrti nadviazali 2 skupiny filozofov:

a) Mladohegelovci – chápu filozofiu Hegela ako kritiku kresťanstva a tvrdia, že kresťanstvo ako náboženstvo by malo byt predmetom mytológie

b) Starohegelovci – chápu jeho filozofiu ako smerovanie ku kresťanstvu

moderná filozofia (po Heglovej smrti)

– je tu veľmi výrazná pluralita smerov, názorov, prúdov, ovplyvnená priemyselnou revolúciou, priniesla aj negatíva – odcudzovanie človeka, nabúranie morálnych zásad je špecifická množstvom smerov a prúdov, ktoré môžeme rozdeliť do 2 základných skupín

1. antropologické smery – ich prioritou sú otázky týkajúce sa človeka, zaoberajú sa jeho existenciou, históriu, životom, patrí sem: náboženská filozofia existencie (Kierkegaard), voluntaristický idealizmus (Schopenhauer), voluntaristická filozofia Nietzscheho, filozofia života – Berngson, Dilthey

2. scientistické smery – prioritou ich skúmania sú matematika, logika a prírodné vedy, filozofiu chápali ako vedu, ktorá má spolupracovať s ostatnými vednými disciplínami, má rozvíjať poznatky ostatných vied, patrí sem – pozitivizmus (Comte, Mill, Spener), marxizmus (Marx, Engels), novokantovstvo (MARBURSKÁ ŠKOLA – Cohen, Natorp, Cassirer, Bádenska škola – Windelband, Rickert)

LUDWIG FEUERBACH (1804 – 1872)

– spočiatku presadzoval myšlienky mladoheglovcov, neskôr prechádza na materializmus a kritizuje Heglovu filozofiu

– jeho filozofia je označovaná ako antropologický idealizmus = zaoberá sa prioritne iba otázkami týkajúcimi sa človeka, vo svojej filozofii vychádza z človeka a jeho zmyslových daností

– odmieta Heglovu absolútnu ideu (podstatu sveta) a tvrdí, že Heglov idealizmus je len špekulatívna teológia

– kritizoval kresťanstvo, ktoré považoval za výtvor človeka, ktorý sa odcudzil svojmu tvorcovi a postavil sa nad neho