Porovnajte voluntarizmus Schopenhauera a Nietscheho; pojmy svetová vola, vola k moci, nadčlovek, prehodnotenie hodnôt, nihilizmus; podstata sveta u Schopenhauera a aké východiská ponuka

Porovnajte voluntarizmus Schopenhauera a Nietscheho; pojmy svetová vola, vola k moci, nadčlovek, prehodnotenie hodnôt, nihilizmus; podstata sveta u Schopenhauera a aké východiská ponuka

Arthur Schoppenhauer

– bol anti – Heglovec

– hlásil sa k filozofii Kanta, bol predstaviteľom voluntaristického iracionalizmu

– pôsobil na univerzite v Berlíne

– východiskom mu bola indická filozofia a Platón, spopularizoval budhizmus a hinduizmus v Európe
- sám seba považuje za nepochopeného génia, je pesimistický k svojmu okoliu, a taká je aj jeho filozofia

– voluntaristický iracionalizmus – za podstatu sveta považuje metafyzickú svetovú vôľu, iracionalista = tvrdí, že táto svetová vola/podstata sveta sa vymyká nášmu rozumu – je pre nás iracionálna (na rozdiel od neho Hegel tvrdil, že podstata sveta je rozumová, a preto svet je rozumom pochopiteľný)

Svet ako predstava – vychádzal z Kantovej filozofie a tvrdí, že človek nie je schopný poznať svet taký, ako sa nám svet javí = k aposteriórnemu poznaniu pristupujú subjektívne apriórne formy – priestor a čas
* „Svet je iba moja idea, iba predstava mojej vôle“ => pripúšťa síce existenciu vonkajšieho sveta, ale iba takého, akým ho vytvorila vyššia vôľa
- ak by sme mali 100 ľudí, videli by sme 100 rôznych svetov
* „My nepoznáme nijaké Slnko a nijakú Zem, ale vždy iba oko, ktoré vidí Slnko a ruku, ktorá hmatá Zem“

Svet ako vola - ak by človek mohol poznať svet, musí najprv poznať svoju vôľu, a to je možné iba vďaka INTROSPEKCII = vcítení sa a INTUÍCII

– vôle je preňho živelné chcenie, pudenie k aktivite a životu, je 1. predstaviteľom filozofie života

– človek, organická a anorganická príroda – všetko je len prejavom a stupňom objektivizácie svetovej vôle – človek ako 1. je schopný si to uvedomiť, u človeka sa to prejavuje prostredníctvom pudov

Svetová vola – je úplne slepá, temná, iracionálna, živelná, bez dôvodu a cieľa, je mimo priestor a čas, je to nenaplnené chcenie smerujúce do prázdna, nemá zmysel = pesimizmus

– tento svet je bludisko prírodných utrápených bytostí, ktoré sa snažia o prežitie, sme vtrhnutí do tohto sveta, musíme znášať všetky bolesti

– človek vo svojom živote trpí, ale nikto sa nikdy človeka nepýta či sa vôbec chce narodiť do tohto sveta, či vôbec chce trpieť

– všetko je pretvárka a egoizmus – „Človek je človeku zloduchom“
- keďže všetci musíme trpieť, ostáva nám súcit s ostatnými, nad svetovou vôľou by sme mohli zvíťaziť:
- utrpenie človeka je možné zmierniť:

1. samovraždou (schopnosť skončiť s nezmyselným životom), ale samovraždou sa len potvrdí nezmyselnosť života a víťazstvo svetovej vôle

2. asketizmom – príklon k indickej filozofii a Platónovi, krátkodobým riešením je aj zmiernenie utrpenia napríklad počúvaním hudby

3. najlepšou cestou je cesta umenia – jedine umelci sú normálni ľudia, stálym východiskom je aj budhizmus

Friederich Nietzsche

– nemecký filozof, kritik morálky a náboženstva

– je pokračovateľom filozofie Schopenhauera

– najmladší profesor v nemecky hovoriacich krajinách, učil od 24 rokov po dobu 10 rokov, veľa cestuje, odchádza do dôchodku, aby sa mohol venovať písaniu diel

– najprv sa zaoberá teológiou, neskôr filozofiou, jeho filozofiu môžeme rozdeliť do 3 období:

1. Schopenhauerovské obdobie = Voluntaristické obdobie

– dominantné sú antropologické otázky – toto obdobie je ovplyvnené hudbou Wagnera

2. Pozitivistické obdobie – vzdáva sa tu umenia a všetkých antropologických myšlienok – začína sa zaoberať vedou

3. Zarathustrovské obdobie – syntéza oboch predchádzajúcich období

– práve v tomto období je vytvorený unikátny filozofický systém

– jeho filozofiu považujeme za pesimistickú, nakoľko uvažuje, že v spoločnosti došlo k nihilizmu = je to popieranie hodnôt, tvrdí, že spoločnosť vedie k nihilizmu, hodnoty strácajú svoj pôvodný význam a dekadencii (úpadok hodnôt)

– diela píše vo forme metafor, aforizmov, básnických obrazov
Vôľa k moci – Schoppenhauer na rozdiel od neho presadzoval za podstatu sveta metafyzickú svetovú vôľu, kdežto Nietzsche presadzuje individuálnu ľudskú vôľu k moci

– za najvyššiu hodnotu považuje život, je teda predstaviteľom filozofie života

– život sa realizuje od vôle k životu ku vôli k moci

– vôľu k moci chápe ako fyzické a politické násilie, stojí za všetkými životnými aktivitami, snaha niečo poznať a osvojiť si, niečo ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si, a to je individuálny princíp

– produktom ľudskej vôle k moci je nadčlovek
nadčlovek – človek je výsledkom evolúcie života, v ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia v duchovnej oblasti pokračuje ďalej k nadčloveku

– jedinú záchranu pre ľudstvo videl v nadčloveku

– nadčlovek by mal byt silná, samostatná a vznešená bytosť, ktorá sa pohybuje mimo tradičného dobra a zla

– na to, aby človek mohol existovať, musí dôjsť k prehodnoteniu hodnôt

– po prehodnotení hodnôt dôjde k vytvoreniu nadčloveka, ktorý bude postavený mimo dobra a zla

– nadčlovek nemusí dodržiavať žiadne pravidlá a zákony, aby zachránil všetkých ostatných – „môže všetko“

– morálka = myšlienka večného návratu

1. morálka pánov alebo vznešených – tuto morálku by mal mat každý človek, ktorý sa chce stáť nadčlovekom a vládnuť, je to morálna silných, hrdých, vznešených – Rimania, Gréci, Napoleon

2. morálka otrokov – morálka priemerných, slabých, menejcenných

– nihilizovala skutočné hodnoty a kladie prekážky pre človeka, aby sa stal nadčlovekom

– francúzska revolúcia, reformácia, sociálne hnutia

Chápanie Boha

– aj keď bol veriaci, kritizuje cirkev, ktorá pripustila úpadok morálky, volá po návrate k pôvodnému kresťanstvu, kedy platili hodnoty
* „Boh je mŕtvy, Boh zostáva mŕtvy, my sme ho zabili, my všetci sme jeho vrahmi, ako sa utešíme?“
- vysvetlenie: ľudia v jeho dobe strácajú vieru v Boha, strácajú oporu v hodnotách, cítia sa sami a neistí, preto je nevyhnutné, aby sa stali nadčlovekom, ak chcú niečo zmeniť

Filozofia života – zaoberala sa pojmom život v človeka, ale v najširšom kontexte – psychologické zážitky človeka, prežívanie, neopakovateľnosť, jedinečnosť, zmysel a ciel života človeka, jeho hodnoty v živote a tiež sa zaoberal ľudskou existenciou