Výkonná moc, úlohy vlády

Výkonná moc, úlohy vlády

Výkonná moc – exekutíva

– najvyšší orgán – vláda

– je to kolektívny orgán zložená z ministrov na čele s predsedom vlády

– ministri majú pridelené kompetencie – ministerstvá, za ktoré sú zodpovední mali by byt odborníci vo svojom odbore

– ministerstvá sa zriaďujú zákonom, v niektorých krajinách ich počet určuje predseda vlády, u nás parlament

– ministri sú zodpovední predsedovi vlády, parlamentu a strane, ktorú zastupujú

– silné ministerstvá = najdôležitejšie pre chod štátu: ministerstvo vnútra, zahraničných vecí a financií

– všetky ministerstvá: Robert Kaliňák – minister vnútra SR, Lucia Žitňanská – ministerka spravodlivosti SR, Peter Kažimír – minister financií SR, Miroslav Lajčák – minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Peter Žiga – minister hospodárstva SR, Roman Brecely – minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Gabriela Matečná – ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Peter Gajdoš – minister obrany SR, Ján Richter – minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, László Sólymos – minister životného prostredia SR, Peter Plavčan – minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, Marek Maďarič – minister kultúry SR, Tomáš Drucker – minister zdravotníctva SR

– vláda je orgán nariadený orgánom miestnej verejnej správy

– rozlišujeme 3 spôsoby vzniku vlád:

1. vláda je výsledkom všeobecných parlamentných volieb – zostavením vlády je poverený predseda výhernej politickej strany; ak nie je schopný vytvoriť koalíciu, zostavením vlády je poverený predseda 2. víťaznej strany

2. vláda je výsledkom priamych volieb hlavy štátu – prezidenta, ktorý si vytvorí vlastnú vládu, na čele ktorej je exekutívny prezident – napr. USA, Chile

3. hlava štátu môže vymenovať úradnícku vládu = vláda odborníkov určená na prekonanie politických a hospodárskych kríz

– funkcie vlády – uvádza rozhodnutia parlamentu do života

– predkladá parlamentu na schválenie programové vyhlásenie vlády do 30 dní po jej vymenovaní a štátny rozpočet

– má právo zákonodarnej iniciatívy

– vytvára vhodné prostredie v štáte a stará sa o bezpečnosť občanov

– vytvára vhodné medzinárodné prostredie

– vydáva nariadenia vlády a vyhlášky ministerstiev

– ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident predsedu odvolá a musí odstúpiť celá vláda

ďalším orgánom exekutívy je prezident
- prezident je hlava štátu v republike a má osobitné postavenie

– z hľadiska kompetencií rozlišujeme silných a slabých prezidentov
slabý prezident – má obmedzené právomoci a je len formálnou hlavou štátu, má obmedzené právo veta, napríklad SR, Nemecko, Rakúsko, Taliansko;
silný prezident – má rozšírené kompetencie, v niektorých krajinách stoja na čele vlády, ktorú vytvárajú

– vo Francúzsku menuje predsedu vlády, ktorý ju vytvorí

– keď je prítomní na zasadnutí vlády, tak je predsedom

– disponuje právom veta, ktoré je ťažké prelomiť

– kompetencie vo všeobecnosti:

– uzatvára/dojednáva medzinárodné zmluvy, ratifikuje medzinárodné zmluvy

– menuje štátnych funkcionárov

– je hlavný vojenský veliteľ

– má čestné právomoci – právo používať čestnú stráž

– zapožičiava štátne vyznamenania

– udeľuje titul – profesor

– zastupuje štát navonok

– menuje generálov

– prezident má výsostné práva – udeľovať individuálnu milosť alebo kolektívnu amnestiu, vypovedať vojnu, dojednávať mier, rozpúšťa parlament, vyhlasuje výnimočný stav

– vymenováva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády

– má právo byt prítomný na schôdzach NR SR

– vymenováva ústavných sudcov, má právo zmierňovať tresty, nariadiť nezačatie alebo ukončenie trestného konania

spôsoby voľby prezidentov:

1. priamo – SR, ČR, FRA

2. prostredníctvom parlamentu – v minulosti ČR – Václav Klaus; Taliansko

3. prostredníctvom voliteľov – USA