Podstata pozitivizmu, jednotlivé fázy pozitivizmu; 3 štádiá historického vývoja ľudského ducha a poznanie Comta; Koho považujeme za predchodcu utilitarizmu v prvej fáze pozitivizmu

Podstata pozitivizmu, jednotlivé fázy pozitivizmu; 3 štádiá historického vývoja ľudského ducha a poznanie Comta; Koho považujeme za predchodcu utilitarizmu v prvej fáze pozitivizmu

Podstata pozitivizmu – je to scientistický smer, ktorý je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu filozofiu, chcú eliminovať nedostatky minulosť, hlavná úloha priblížiť filozofiu vede, ideál: vybudovanie vedeckej filozofie, aby sa filozofia rozplynula vo vedách, máme sa zaoberať len pozitívnym empirickým poznaním

Jednotlivé fázy pozitivizmu

1. klasický pozitivizmus – Comte, Mill, Spencer

2. empiriokriticizmus – Ernst Mach, Avenárius

3. Novopozitivizmus alebo logický empirizmus– Russel – vznik v súvislosti s objavmi v 20. rokoch 20. storočia vo fyzike, logike, matematike, je to filozofia analýzy jazyka

AGUSTE COMTE (1798 – 1857)

– francúzsky filozof, je považovaný za zakladateľa sociológie ako vedy a zakladateľa pozitivizmu, vytvoril pozitivistickú spoločnosť – založil pozitívne náboženstvo humanity, kde predmetom zbožťovania je človek

– tieto základy pozitivizmu položil v práci Kurz pozitívnej filozofie (1842)

pozitívna filozofia – - základom pozitivizmu je preferovanie skúseností, mali by sme sa zaoberať len faktami získanými zmyslovou skúsenosťou a vzťahmi medzi nimi, ktoré sa dajú dokázať, verifikovať a overiť

– veda, ktorá slúži na poznávanie nesmie prekračovať hranice zmyslovej skúsenosti

– má zovšeobecňovať poznatky špeciálnych vied a usporiadať ich do encyklopédie

– filozofia sa má zaoberať tými otázkami, ktoré vedy špecifické vedy priamo neskúmajú

– Comte vytvoril klasifikáciu vied, kde za najvyššiu vedu považuje 1. matematiku, ďalej nasledujú 2. astronómia, 3. fyzika, 4. chémia, 5. biológia, 6. sociológia

– sociológiu chápe ako vedu, ktorá skúma sociálne vzťahy a je rozdelená na:

a) sociálnu statiku

b) sociálnu dynamiku

– psychológiu nepokladá za vedu, pretože človek urobil sám seba predmetom skúmania

– tieto vedy usporiadal podľa všeobecnosti, jednoduchosti a podľa historického poradia, v akom vstúpili do pozitívneho štádia

– tvrdí, že existujú 3 štádiá vo vývoji ľudského ducha, ľudského poznania a myslenia

1. teologické štádium – ľudia si všetky javy okolo seba vysvetľujú na základe nadprirodzených síl – Boh

2. metafyzické štádium – je vyššie ako teologické, nadprirodzené sily sú nahradené abstraktnými 
predstavami, nadprirodzené sily sú nahradené pojmami substancia, príčina
kauzalita, zákon; pretvárajú predsudky v ľudskom poznaní a myslení

3. pozitívne štádium – je najvyššie, je to jediné pravé poznávanie sveta, ide o vedecké poznávanie 
sveta, človek začal vedecky vysvetľovať objektívnu realitu prostredníctvom 
vedeckých faktov, ktoré sa dajú verifikovať

sociológia  – empirická veda, ktorá má za úlohu poznávať, vysvetľovať a predvídať sociálne javy, sociálne skupiny a má reformovať spoločnosť

– odmietal násilie a revolúciu, pretože vedu ku chaosu

– sociológiu vypracoval na princípe 2 zásad: poriadok a pokrok

– v oblasti morálky preferoval lásku a solidaritu

JOHN STUART MILL (1806 – 1873)

– filozof, logik, stúpenec etického utilitarizmu = človek má konať tak, aby to bolo čo najvýhodnejšie preňho a čo najväčšiu skupinu ľudí, je predchodca utilitarizmu v prvej fáze pozitivizmu, 

– presadzoval zrovnoprávnenie žien a náboženskej tolerancie, člen parlamentu v Anglicku

– práca – O slobode – základná práca novovekého liberalizmu

HERBERT SPENCER (1820 – 1903)

– prírodovedec, filozof, evolucionista
- prvý v dejinách sa zaoberal evolučnou teóriou, ktorú aplikoval na sociológiu – ešte pred Darwinom

EMPIRIOKRITICIZMUS
– druhá fáza pozitivizmu

– zatiaľ čo pozitivizmus považuje za základ skúmania skúsenosť (jednu skúsenosť), empiriokriticizmus za základ všetkého považuje niekoľkokrát overenú skúsenosť

AVENÁRIUS (1843 – 1896)

– tvrdí, že ak skúsenosť má byt hodnoverným východiskom vedeckého poznania, musíme ju očistiť od všetkého, čo sme do nej umelo vniesli prostredníctvom antropomorfných predstáv (substancia, kauzalita)

ERNST MACH (1838 – 1916)

– rodák z Moravy

– pôsobil na nemeckej univerzite v Prahe, neskôr vo Viedni

– podľa neho čistú skúsenosť tvoria naše zmyslové pocity ( farma, zvuky, teplota, priestor) – nie sú ani fyzické, ani psychické = neutrálne elementy

– ďalej túto teóriu rozpracoval práve Mach
- po Occamovi ako druhý zavádza TEÓRIU EKONOMICKÉHO MYSLENIA -> čo najjednoduchšie a najekonomickejšie sa dopracovať k objektívnej pravde