Zadanie č. 22 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 22 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia:Podstata učenia J. Locka. Porovnajte názory na štát Locka a Hobbsa. Objasnite alebo vysvetlite výrok „ Človek človeku vlkom“ . Vysvetlite pojmy: tabula rasa, novoveký liberalizmus, empíria.

Podstata:

je zakladateľom senzualizmu - jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť; Locke sa stavial proti racionalizmu, pretože popiera aby v mysli boli narodenia nejaké idei. Myseľ pokladá za nepopísanú dosku (tabula rasa), ktorá je formovaná až empirickou skúsenosťou; do politickej filozofie prispel vlastným názorom na štát, ktorý nesie hlavne demokratické názory.

Porovnanie názorov Locke vs Hobbes:

obaja pri svojich úvahách o najvhodnejšom štátnom usporiadaní vychádzali z imaginárneho tzv. prirodzeného stavu. Medzi ich stavmi boli výrazné rozdiely. Podľa Hobbsa všetci ľudia žili v prirodzenom stave, čiže neexistovali žiadne zákony, mali neobmedzené práva. Tým, že mali neobmedzené práva, nerešpektovali práva ostatných a stávali sa jeden druhému vlkom, čo znamená že v strachu o vlastný život radšej napadnú svojich susedov. Tak vzniká vojna každého proti každému a aby jej ľudia predišli sa vzdávajú týchto práv a zvolia si panovníka.

Podľa Hobbsa by mal mať vládu v rukách len jeden panovník. Ten garantuje bezpečnosť a vydáva zákony. Podľa Hobbsa je štát umelo vytvorený a vytvára sa aby sa ľudia nemuseli báť o svoju bezpečnosť. Podľa neho v prirodzenom stave vládla dokonalá rovnosť a sloboda.

Locke moc v štáte rozdelil na tri časti, na legislatívnu-zákonodarnú, na exekutívnu-výkonnú a na federatívnu. Podľa Lockea mala federatívna moc upravovať vzťahy so zahraničím, čo sa týkalo hlavne kolónií. Teda hlavným rozdielom je že Locke delí moc na 3 časti zatiaľ čo Hobbes ju dáva do ruky jediného panovníka.

Človek človeku vlkom:

ako už bolo vyššie spomenuté, že človek v hraničnej situácii sa stará najmä o seba a nemá problém napadnúť iného človeka. Ide o prípad straty úcty ku človeku.

Tabula rasa:

• nepopísaná doska, tabuľa; pôvodne v antike nepopísaná vosková tabuľka používaná na písanie
• vo filozofii a psychológii: stav vedomia (duše) po narodení bez dojmov a predstáv a/alebo skúseností

Empíria (gr.):

 je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.

Novoveký liberalizmus: je smer, ktorého myšlienky sa jasne objavujú aj v dielach J. Lockea. Ide o smer v ktorom sa prejavujú demokratické myšlienky a jeho hlavnou definíciou je sloboda a zodpovednosť - pre každého bez rozdielu. Sloboda a zodpovednosť ako ekonomická, tak politická, tak sociálna.

Úloha č. 2

Právo a Politológia:Rozlíšte pojmy: ľudské právo, občianske právo na základe Ústavy SR. Vysvetlite členenie ľudských práv. Určte tri generácie ľudských práv a zdôvodnite ich zaradenie.

Ľudské právo:

je právo, ktoré prislúcha každému človeku hneď po narodení. Platí pre každého človeka bez rozdielu, aj keď v minulosti prislúchali tieto práva len šľachte. Medzi tieto práva patria napr. právo života, osobnej slobody a bezpečnosti, prejavu, svedomia a ďalšie. Sú univerzálne a nezávislé od jurisdikcie či iných faktorov ako rasa, pohlavie či náboženstvo. Myšlienka ľudských práv pochádza najmä z osvietenstva.

Občianské právo:

je formulované štátom, ktorý ich schvaľuje prostredníctvom zákonodarného orgánu. Uplatňujú sa v rámci verejného života, pri realizácii politických záujmov, tvrobe a kontrole politickej reprezentácie. Medzi najdôležitejšie patria: sloboda prejav a právo na informácie, sloboda zhromažďovania a spolčovania, sloboda vedeckého bádania, petičné právo...

štát ma za úlohu vytvárať podmienky na ich realizáciu.

Generácie ľudských práv:
1. občianske a politické práva - práva prvej generácie 
2. hospodárske, sociálne a kultúrne práva - práva druhej generácie 
3. práva solidarity - práva tretej generácie

Práva prvej generácie:

tie, ktoré boli formulované ako prvé a zakotvené v ústavách počas revolúcii v 18. storočí - zahŕňajú občianske (základné, nezávislé od štátu) a politické práva (predpokladajú aktívnu účasť občanov na politickom rozhodovaní)

Práva druhej generácie:

práva vyššieho vývojového stupňa, ktorých naplnenie závisí od konkrétnej vlády danej krajiny. V rámci OSN to bolo prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Popri individuálnych právach sa vymedzuje aj kolektívne právo (napr. právo národov na sebaurčenie).

Práva tretej generácie:

syntéza práv 1,2,3 generácie, ktorá vyplýva z ich vzájomnej prepojenosti na medzištátnej úrovni ako snaha o spoločné riešenie globálnych problémov. Tento nový stupeň je tu hlavne pre riešenie problémov krajín 3. sveta, ktoré zaostávajú alebo trpia biedou následkami kolonializmu a drancovania prírodného bohatstva. Sú tu zaradené nové práva ako napr. slobodné disponovanie národu z ich prírodným bohatstvom, právo na život v mieri, právo na zdravé životné prostredie, atď.

Zaradenie:

ich zaradenie je jednoduché, su rozdelené do 3 generačných stupňov podľa toho, ako a hlavne kedy vznikali. Od tých najzákladnejších a najstarších až po práva tretej generácie, ktoré sú najmladšie a v platnosti najkratšie. 

Úloha č. 3

Filozofia:Zaujmite stanovisko k spoločným znakom Fichteho a Schellingovej filozofie. Uveďte nadväznosť Fichteho filozofie na Kantovu a vysvetlite pojmy: subjekt, objekt, absolútna totožnosť, dialektika.

Spoločné znaky:

Schelling vychádzal z Fichteho filozofie o subjekte a objekte avšak čím ďalej tým viac sa odkláňal od jeho filozofie. Z jeho filozofie prebral učenie o dvoch protipóloch avšak konflikt subjekt-objekt položil do názoru duch-príroda. Fichte sa nezaoberal realitou prírody, chápal ju ako odvodené Ne-ja, u Schellinga má príroda vlastný vývoj.

Nadväznosť:

Z Kantovej filozofie ho oslovila najmä sloboda rozhodovania človeka. Fichte vychádza z Kantovej Kritiky praktického rozumu. Objavuje, že Ja nie je len skutočnosťou vedomia ale aj čírou činnosťou, ktorú nemožno odvodiť od žiadnych aposteriórnych dát. Tým sa usiluje v rozpore s Kantom ukázať, že celá rozumová činnosť je "praktickou činnosťou" a to aj vrátane jej teoretickej oblasti. Napokon postavením takéhoto Ja do opozície voči Nie-Ja (objektívny svet) vytvára priestor pre ich vzájomnú syntézu. Týmto konceptom získal povesť ateistu.

Subjekt a objekt:

sú len dva rozdielne prejavy absolútneho rozumu. Subjekt je vedomie a vyvíja sa cez protiklady a postup objektívneho k subjektívnemu je len prechod. Vo svojej filozofii to Schelling popísal ako prechod od neživej prírody k niečomu živému skrz protiklady.

Absolútna totožnosť:

je možná iba intelektuálnym nazeraním umožňujúcim preniknutie k jednotnej podstate, k absolútnu. Toto nazeranie je dostupné iba duchu génia a Schelling ho približuje umeleckým prístupom k svetu. 

Dialektika:

1. logika; dialektika zahŕňala aj filozofiu ako súhrn všetkých vied; druhé zo smiedmych slobodných umení
2. teoretické úsilie o riešenie otázok podstaty, jednotky a foriem pohybu
3. umenie zaobchádzať s pojmami; umenie logicky myslieť a uvažovať
4. metóda skúmania protirečení v samej podstate