René Descartes: Cogito ergo sum
Autor: kajka
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 28.05.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 196 slov
Počet zobrazení: 9 399
Počet zobrazení: 9 399
Tlačení: 897
Uložení: 803
Uložení: 803
Vysvetlite prečo René Descartes argumentuje myšlienkou: „Cogito ergo sum.“ Zdôvodnite ako táto myšlienka súvisí s jeho filozofiou a porovnajte ju so scholastikou.
cDescartes hľadal odpoveď na otázku - Čo je isté (pravdivé, skutočné)?
Na začiatku (pre istotu) pochyboval o všetkom(o dosiahnutom vzdelaní, o existencii sveta, o princípoch matematiky). Ak začneme filozofovať tým, že všetko spochybníme, existuje tu predsa niečo, čo sa spochybniť nedá. Dokonca je to isté. Tým istejšie, čím viac pochybujeme, teda myslíme! Všetko čo vnímame zmyslami môže byť klam, všetky naše vedomosti môžu byť nepravdivé, ale to, že pochybujeme znamená istotu, že sme mysliacimi bytosťami. Na začiatku Descartovej filozofie bolo radikálne pochybovanie (skepticizmus). A na konci bola istota (dôležité východisko ku filozofovaniu) = Cogito ergo sum! (Myslím teda som!)
Descartes bol racionalista resp. zakladateľ novodobého racionalizmu. Akýkoľvek obsah mysle sa dá spochybniť. Jediné čo sa nedá spochybniť je akt myslenia. Toto sa nazýva „metodická skepsa“ a slúži na vyhnutie sa unáhleným záverom. Touto myšlienkou len podčiarkol svoju filozofiu, založenú na pochýbovaní.
V porovnaní so scholastikou, Descartes úplne odmietol existenciu všetkého čo sa doposiaľ považovalo za pravdívé. Narozdiel od scholastikov pochyboval o celom ľudskom poznaní. Pre scholastikov bola pravda „zjavená“ a trebalo ju len dokázať – argumenty – „pro et contra“ (pre a proti).
cDescartes hľadal odpoveď na otázku - Čo je isté (pravdivé, skutočné)?
Na začiatku (pre istotu) pochyboval o všetkom(o dosiahnutom vzdelaní, o existencii sveta, o princípoch matematiky). Ak začneme filozofovať tým, že všetko spochybníme, existuje tu predsa niečo, čo sa spochybniť nedá. Dokonca je to isté. Tým istejšie, čím viac pochybujeme, teda myslíme! Všetko čo vnímame zmyslami môže byť klam, všetky naše vedomosti môžu byť nepravdivé, ale to, že pochybujeme znamená istotu, že sme mysliacimi bytosťami. Na začiatku Descartovej filozofie bolo radikálne pochybovanie (skepticizmus). A na konci bola istota (dôležité východisko ku filozofovaniu) = Cogito ergo sum! (Myslím teda som!)
Descartes bol racionalista resp. zakladateľ novodobého racionalizmu. Akýkoľvek obsah mysle sa dá spochybniť. Jediné čo sa nedá spochybniť je akt myslenia. Toto sa nazýva „metodická skepsa“ a slúži na vyhnutie sa unáhleným záverom. Touto myšlienkou len podčiarkol svoju filozofiu, založenú na pochýbovaní.
V porovnaní so scholastikou, Descartes úplne odmietol existenciu všetkého čo sa doposiaľ považovalo za pravdívé. Narozdiel od scholastikov pochyboval o celom ľudskom poznaní. Pre scholastikov bola pravda „zjavená“ a trebalo ju len dokázať – argumenty – „pro et contra“ (pre a proti).
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#descartes #descartes myslím teda som #Rene Descartes #metodická skepsa descarta #cogito ergo sum #myslím, teda som #Metodicka skepsa #rené descartes frezeologizmus #DesecartesMaturitné témy z NOSKY
Diskusia: René Descartes: Cogito ergo sum
Pridať nový komentárVygenerované za 0.023 s.