Teóriu spoločenskej zmluvy u J.J.Rosseaua a Johna Locka

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 859 slov
Počet zobrazení: 2 322
Tlačení: 136
Uložení: 151
Vysvetlite teóriu spoločenskej zmluvy u J.J.Rosseaua a Johna Locka.
 
A/ J.J.Rosseaua - apoštol moderného socializmu – novoveká filozofia
Francúzski osvietenci až príliš preceňovali rozum a podceňovali pudy, city, vášeň. Zmenu priniesol Jean – Jacques Rousseau (1712-1778): ako filozof pôsobil v Paríži kde spolupracoval na Encyklopédii. Jeho myšlienky však boli iné ako myšlienky ostatných encyklopedistov, resp., filozofov osvieteneckého obdobia. Zatiaľ čo encyklopedisti kládli prehnaný dôraz na rozum (francúzske osvietenstvo = racionalizmus), básnici, umelci a filozofi typu Rousseaua navrhovali alternatívnu víziu sveta. A síce. Dôležitejší ako rozum sú city, predstavivosť a prežívanie! Rousseau podkopal intelektuálny – deterministicky – racionálny spôsob uvažovanie osvietencov a položil základy romantizmu.
Dielo: Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi:
a/ prirodzená (fyzická) nerovnosť: vek, telesný rozvoj, duševné sily …
b/ mravná (politická) nerovnosť: spoločenské usporiadanie, štát, hierarchia ...

Táto druhá nerovnosť je škodlivá, nemravná a neprirodzená. Riešením tejto nerovnosti je PRÍRODA resp. „návrat k prírode (idea vznešeného divocha, ktorý je neskazený), pretože prírodný (prirodzený) stav (na rozdiel od Hobbesa) je dobrý.
Prírodný stav podľa J.J.R.: všetci sú zdraví, sexuálne vzťahy sú animálne, nekomplikované, neexistuje jazyk ani premýšľanie, nikto nie je nikomu podriadený, neexistuje súkromné vlastníctvo  Prečo sa prírodný stav končil?  Ľudia si začali budovať domy, začali vlastniť „veci“, vzniklo manželstvo (vlastníctvo ženy), rodina, kmeň, národ a štát. Čím viac sa upevňovali „neprirodzené stavy vlastníctva a hierarchie“, tým viac sa rozvíjala nerovnosť (politická) medzi ľuďmi. Vznikom zákonov chrániacich súkromné vlastníctvo sa začal súboj bohatých a chudobných. Jediným riešením tohto neprirodzeného stavu je revolúcia.1. neprirodzený čin v ľudských dejinách: vznik vlastníctva (bohatí vs. Chudobní)

2. neprirodzený čin  v ľudských dejinách: vytvorenie hierarchie (vládnúci a ovládaný)

3. neprirodzený čin
  v ľudských dejinách: absolutizmus (páni vs. Otroci)
Riešenie tohto politického problému: dielo Spoločenská zmluva: právna vláda sa dá vytvoriť len na spoločenskom súhlase (slobodná obecná vôľa). Každý člen spoločnosti môže vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Takto vzniká živý organizmus zvaný ľud. Ľud je nositeľom suverenity a len ON môže zaistiť slobodnú obecnú vôľu (vôľa väčšiny platí). Ako? Hlasovaním (myšlienka všeobecných volieb).
 
B/John Locke – filozof osvietenstva
John Locke (1632 – 1704): zakladateľ empirizmu, liberalista
„Vo vedomí nie je nič, čo by predtým nebolo v zmysloch“ Aristoteles týmto výrokom kritizoval Platóna a jeho vrodené idei. Locke používa podobnú myšlienku namierenú proti Descartesovi a racionalizmu. Keď prichádzame na svet, nevieme o ňom nič. Nemáme žiadne vrodené idei. Ak teda máme nejakú predstavu, ktorú nemôžeme spojiť so skúsenosťou, je to len blud a falošná predstava. Slová ako „Boh“ a „večnosť“ nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, lebo nikto nemá živú skúsenosť s Bohom alebo večnosťou a pod. Pre empirikov bolo dôležité preskúmať všetky ľudské predstavy a prepojiť ich so skúsenosťou. Lockovo dielo „Rozprava o ľudskom rozume“ pojednáva o dvoch problémoch:

a/ odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy ?
b/ môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám „hovoria“ zmysly ?
Ad.a:Naše vedomie, kým niečo zaregistrujeme svojimi zmyslami, je podľa Locka ako „tabula rasa“ (nepopísaná doska). Pomocou zmyslového vnímania vzniká v našom vedomí niečo, čo Locke nazýva jednoduché zmyslové idei (pocity). Vedomie ale nie je pasívne a pocity spracováva pomocou myslenia, uvažovania, viery, pochybovania ... pomocou ktorých vznikajú tzv. reflexie. Locke rozoznáva dva stupne poznávania: pocit (jednoduchý, surový, nespracovaný vonkajší vnem)  a reflexiu (vedomím spracovaný a usporiadaný pocit).  V skutočnosti prijímame celý rad jednoduchých pocitov (jablko: zelené, kyslé, šťavnaté, guľaté ...) a vytvárame si o veciach zloženú predstavu (predstava celého jablka). Ad.b: Locke rozoznáva „primárne“„sekundárne zmyslové kvality. Primárne kvality (existujú vo veciach): rozmery, hmotnosť, forma, pohyb vecí, počet. Pri týchto prvotných kvalitách si môžeme byť istí, že nám naše zmysly neklamú. To, čo vnímame ako prvotnú kvalitu je pravda. Sekundárne kvality (neexistujú vo veciach): farba, vôňa, chuť, zvuk. Pri týchto druhotných kvalitách si nemôžeme byť istí, či nám zmysly sprostredkúvajú úplnú pravdu. Tieto kvality neodrážajú skutočné vlastnosti vecí, ale iba ich pôsobenie na naše zmysly. Každý jedinec vníma tieto druhotné kvality rozdielne (individuálne), podľa toho, aký má zmyslový aparát.

Pr. 1: pomaranč a jeho druhotná kvalita - chuť (kyslý alebo sladký) a prvotná kvalita - hmotnosť (100 g alebo 1 kg). Na čom sa zhodneme a na čom nie?  Pomocou teórie primárnych a sekundárnych kvalít sa Locke snažil odlíšiť zdanie od skutočnosti. Pr. 2: slepý človek poznáva kocku a guľu pomocou hmatu. Dokáže ich rozoznať aj pomocou zraku ak začne opäť vidieť?  Riešenie: Myšlienky prichádzajú do vedomia a posteriori (po skúsenosti) a nie a priori (pred skúsenosťou). Pokiaľ človek nemá zrakovú skúsenosť tejto primárnej kvality, nemôže rozoznať guľu od kocky.

Locke a boh:V Lockovom filozofickom systéme má svoje miesto aj Boh (ako stvoriteľ). Ľudské poznanie Boha nie je len otázkou viery, ale vyplýva z rozumu (to je racionalizmus). Podľa Locka je v ľudskom rozume zakotvená existencia Boha. Rovnako ako Tomáš Akvinský aj Locke sa snaží odstrániť rozpor medzi vierou a poznaním – neexistuje dvojaká pravda (samozrejme úplne iným spôsobom a bez použitia scholastickej metódy). Pravda viery a pravda poznania si neodporujú. Sú len iného charakteru (pr. vietor a slnečný lúč). Boh sa človeku zjavil a postaral sa o to, aby človek jeho zjaveniu porozumel. A preto to čo v náboženstve odporuje rozumu (trojjedinosť, nepoškvrnené počatie a pod.) nepochádza od Boha a treba to odmietnuť. Existujú veci, ktoré nemôžeme pochopiť svojim našim rozumom. V takomto prípade nám Boh poskytne mimozmyslové  poznanie (napr. viera vo vzkriesenie). Zjavenia, ktoré nezahŕňajú jednoduché zmyslové idei (pocity), sú nevyjadriteľné (mimozmyslové poznanie = viera). Pravda je subjektívna a realita objektívna. Poznanie Boha je pravdivé ale nereálne. Viera v Boha = presvedčenie, že Boh existuje = nemôže byť nikomu vnútená!
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017