Formy štátneho zriadenia

Formy štátneho zriadenia

Uveďte, charakterizujte a porovnajte formy štátneho zriadenia. Uveďte znaky právneho štátu a vysvetlite štátne zriadenie SR.

A/Forma vlády je najvýznamnejšou zložkou formy štátu. Vyjadruje:

a/ štruktúru najvyšších štátnych orgánov

b/ účasť občanov na realizácii štátnej moci (aký druh demokracie sa uplatňuje).

Forma vlády z hľadiska sústavy štátnych orgánov a z hľadiska hlavy štátu:

a/ monarchia b/ republika c/ diktatúra

Forma vlády z hľadiska delenia (vertikálneho) moci:
a/ centralizovaný model (unitárny štát) b/ federácia c/ konfederácia

MONARCHIA: systém vládnutia, ktorému dominuje jedna osoba (monarchia = vláda jedného). Hlava štátu sa obsadzuje na princípe dedičnosti (dynastia, nástupnictvo).

Typy monarchií podľa voľby panovníka: a/ dedičné: Monako, Spoj.kráľovstvo, Španiel., Holandsko, S.Arábia, Nepál, Nórsko
b/ volené: Vatikán, Poľsko (minulosť)

Typy monarchií podľa mocenského postavenia monarchu:

a/ absolutistické: neobmedzená vláda panovníka, ktorý je nad zákonom a je prameňom ústavy a práva (Nepál, Maroko, S. Arábia)

b/ stavovské: správa štátu bola aj v rukách panovníka aj v rukách stavov (šľachta, duchovenstvo, mešťania) – Čechy, Poľsko

c/ parlamentné: moc je v rukách parlamentu (volený orgán, tvorba zákonov) a panovník je reprezentačnou hlavou štátu (Japonsko)

d/ konštitučné: práva panovníka a parlamentu obmedzuje a upravuje Ústava (V. Británia – horná + dolná snemovňa, Švédsko, Dánsko)

e/ cirkevné: hlava štátu je doživotne volený duchovný (Vatikán) Výhody

monarchie: politicky neangažovaná hlava štátu, tradičná autorita, symbol loajality k štátu, monarcha je morálna autorita, skúsenosti s vládnutím (má to v krvi)

Nevýhody monarchie: politická autorita sa nezakladá na súhlase (voľbe) ľudu, presadzovanie hodnôt ako sú hierarchia, poddanosť, úcta ku zdedenému bohatstvu, zastaralé spôsoby, bránenie pokroku

REPUBLIKA (republikánstvo): princíp, podľa ktorého politická autorita vychádza zo súhlasu ľudu (voľby). Osoba na čele štátu je volená (ľud alebo parlament) na časovo ohraničené obdobie. Republika existovala už v Starom Grécku. Demokratická (všetci) a aristokratická (vyššie vrstvy). 2/3 štátov sú dnes republikami. Odmietnutie monarchistických a dynastických princípov.

Typy republík podľa hierarchie štátnych orgánov:

a/ parlamentná republika: najprv je volená legislatíva, z ktorej potom vychádza exekutíva. charakteristické je trojdelenie štátnej moci, parlament je volený vo všeobecných voľbách, prezidenta volí parlament, prezident vymenúva vládu. Vláda je za svoju činnosť zodpovedná parlamentu. (SR a väčšina EÚ)

b/ prezidentská republika: exekutíva a legislatíva sú volené každá zvlášť! hlavou štátu a zároveň šéfom exekutívy (predseda vlády) je prezident. Prezidenta volia občania priamo alebo nepriamo prostredníctvom voliteľov. Prezident nie je parlamentu zodpovedný (okrem impeachmentu)a má rozsiahle právomoci – veta. (USA, Rusko, Francúzsko)

Rozdiely medzi monarchiou a republikou:

a/ hlava štátu: monarcha vs. prezident

b/ pôvod moci: dynastia vs. všeobecné voľby

c/ zdroj práva: panovník vs. Parlament

d/ zodpovednosť za vládnutie: žiadna vs. ľud

e/ časové trvanie mandátu: doživotné vs. časovo obmezené

DIKTATÚRA: forma vlády, kde je jednému človeku zverená absolútna moc. To zn. že diktatúra = autokracia. Pôvod diktatúry je v starom Ríme – časovo obmedzená ústavná diktatúra. V modernej dobe sa za diktátorov považujú vládcovia, ktorí sú nad zákonom a mimo rámec ústavných obmedzení (Mussolini, Hitler, Husajn).

Druhy diktatúry:
a/ osobná diktatúra (tyrania, autokracia – Starý Rím, Husajn)
b/ diktatúra strany (ZSSR–komunizmus, Nem.-NSDAP)
c/ diktatúra proletariátu-triedy (Rusko – Lenin)
d/ vojenská diktatúra (Španielsko – Franco, Chile – Pinochet)

Znaky diktatúry:
a/ koncentrácia celej štátnej moci v rukách jednotlivca
b/ vylúčenie väčšiny obyvateľstva z účasti na politike (zmanipulované voľby)
c/ potláčanie plurality názorov (médiá)
d/ najsilnejšia strana prerastá do štátnych orgánov (štátostrana: Baas, KSČ, NSDAP)
e/ uchopenie štátnej moci prevratom (puč)

DEMOKRACIA: viď. NOS 2. hodina

Úloha 2 (žiaci): rozdiely medzi diktatúrou a demokraciou:
a/ pôvod moci: od seba samého vs. Ľud
b/ spôsob vládnutia: absolútna moc vs. rozdelenie moci
c/ zdroj práva: diktátor vs. Parlament
d/ časové trvanie mandátu: doživotne vs. časovo obmedzené
e/ prezentácia moci: propaganda a populizmus vs. diskusia a polemika

Vertikálne členenie štátnej moci:

a/ centralizovaný model (unitárny štát): sústredenie politickej moci a vládnej autority na celoštátnej úrovni. Centrum rozhoduje o všetkom a regionálne orgány len rozpracúvajú centrálny program. Do miestnych orgánov sa dosadzuje z centra (hlavné mesto). Ide o ústavnú nadradenosť centra bez regionálnej konkurencie. Systém periférnych parlamentov existuje len z vôle centra. Príklad: Francúzsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko ... Niektoré unitárne štáty majú v rámci decentralizácie svoju autonómiu (samospráva: Južné Tirolsko, Kosovo, Čečensko, Dagesta...)

Výhody centralizácie: národná jednota, uniformita, rovnosť, prosperita
Opakom- decentralizácia: rozširovanie autonómie na regionál.orgány (samospráva, VÚC).

Výhody decentralizácie: participácia na moci (spoluzodpovednosť), responzibilita (reakcia, odpoveď), legitimita ( rozumné miestne rozhodnutia), sloboda (rozptýlenie štátnej moci, vyváženie)

b/ federácia (federalizmus): rozdelenie štátu na členské jednotky, ktoré majú vlastnú štátnu moc, ale rešpektujú spoločnú Ústavu. Distribúcia politickej moci v štáte podľa územia. Hlavným rysom federácie je navzájom tolerovaná (zdieľaná) suverenita. Príklad: Česko-slovensko, USA, Švajčiarsko, Kanada, Belgicko, Nemecko, Rakúsko (spolkové krajiny) ...

Znaky federácie:

a/ zloženie federácie zo štátnych útvarov
b/ federálna ústava a ústavy členských štátov
c/ federálne aj regionálne orgány štátnej moci
d/ federálny parlament aj regionálne parlamenty
e/ dualizmus štátnych symbolov
Členské štáty majú rôzne názvy podľa miestnych tradícií: štáty, spolkové krajiny, kantóny, republiky, mestá...)

c/ konfederácia: typ štátneho zriadenia, v ktorom si každý štát drží nezávislosť, ktorá býva zaručená pomocou hlasovania (jednohlasného) všetkých konfederatívnych štátov. Je to voľné spojenie viacerých suverénnych štátov, ktorých cieľom je zabezpečiť riešenie spoločného záujmu. Príklad: Európska únia (politická, ekonomická spolupráca), NATO (obrana), USA (1778-1787) ...

B/ Aký štát je Slovensko a akými štátnymi zriadeniami prešla počas 20. storočia: unitárna, decentralizovaná, demokratická republika.
do 1918 – monarchia, Slovensko bez autonómie
1918-1939 – republika, bez federatívneho zriadenia, Ústava 1920 (trojdelenie moci)
1939-1945 – Slovenský štát, unitárny, nedemokratický, satelit Nemecka
1945-1960 – socialistická republika, bez federatívneho zriadenia
1960-1989 – federácia ČSR a SSR
1990-1993 – federácia, ČSFR
1993-2009 – Slovenský štát, unitárny, demokratický, decentralizovaný

C/Právny štát je systém, v ktorom vývoj a fungovanie štátu sú podmienené ústavou a systémom zákonov. Zákon je systém, ktorý prikazuje všetkým rovnako. Koncepcia právneho štátu sa zrodila až v 19. storočí (idea spätá s gréckym myslením) a žiadala vytvoriť jasnú hranicu medzi štátom a občanom. Základný princíp: občanom je dovolené všetko, čo nie je zakázané zákonom (čo nie je zakázané, je dovolené).

a/ idea prirodzeného práva: štát nemôže práva a slobody občanom dať ani vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil

b/ idea spoločenskej zmluvy: občan odovzdáva dobrovoľne časť svojich práv a svojej suverenity odovzdáva štátu. Štát zabezpečuje záujmy a ochranu celku. Právny štát musí mať svoje ekonomické základy. Existencia právneho štátu je založená aj na demokratickej forme vlády aj na fungujúcom voľnom trhu (pluralita názorov + pluralita vlastníctva). V riadenej ekonomike je potláčané princípy právneho štátu (nesloboda v podnikaní a pod.). Myšlienky právneho štátu sa najviac formovali v liberálnych kruhoch (čítaj učebnica str. 44-45, základné princípy liberalizmu + otázky a porovnanie)