Názory J.J.Rousseaua

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 694 slov
Počet zobrazení: 5 477
Tlačení: 438
Uložení: 450
Porovnajte revolučné, romantické, socialistické a anarchistické názory J.J.Rousseaua so svojimi názormi. Zaujmite stanovisko k Rosseauovej myšlienke „návratu k prírode.“
 
Francúzski osvietenci až príliš preceňovali rozum a podceňovali pudy, city, vášeň. Zmenu priniesol Jean – Jacques Rousseau (1712-1778): ako filozof pôsobil v Paríži kde spolupracoval na Encyklopédii. Jeho myšlienky však boli iné ako myšlienky ostatných encyklopedistov, resp, filozofov osvieteneckého obdobia. Zatiaľ čo encyklopedisti kládli prehnaný dôraz na rozum (francúzske osvietenstvo = racionalizmus), básnici, umelci a filozofi typu Rousseaua navrhovali alternatívnu víziu sveta. A síce. Dôležitejší ako rozum sú city, predstavivosť a prežívanie! Rousseau podkopal intelektuálny – deterministicky – racionálny spôsob uvažovanie osvietencov a položil základy romantizmu.
 
Dielo Rozprava o umení a vedách odštartovalo filozofickú kariéru J.J.R. Angažoval sa už síce pri tvorbe Encyklopédie, ale nebol spokojný s tým, čo tvrdili jeho kolegovia. Dielom Rozprava o umení a vedách reagoval na otázku Akadémie vied v Dijone,  „či pokrok vied a umenia (od dôb renesancie) je užitočný pre mravnosť a ľudské šťastie ?“ Rousseau odpovedal horeuvedeným dielom v štýle: Spoločnosť a kultúra postupne degenerujú. Stávajú sa neľudskejšími a nemravnými. A to všetko je dôsledkom pokroku.
 
Rousseauova kritika racionalizmu:
a/ racionalizácia štátu, náboženstva a výchovy, umenie, kultúra a iné výdobytky  civilizácie sú prehnané (bohorovné) tendencie, ktoré kazia povahu človeka lebo zabíjajú jeho cit a odvádzajú ho od prírody  b/ umenie a veda človeka degradujú  (telesná stránka je dôležitejšia, duševná stránka je len ozdoba / nadstavba) 
c/ veda a cnosť sú neporovnateľné  (cnosť je viac, veda a pokrok nie sú riešením)  d/ ľudská morálka bola pred vytvorením civilizácie prirodzená (to zn. bola O.K.)  citát: „Bože, zbav nás osvety našich otcov, veď nás naspäť k jednoduchosti, nevinnosti a chudobe, jediným statkom, čo nám prinášajú šťastie.“
 
Dielo: Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi:
a/ prirodzená (fyzická) nerovnosť: vek, telesný rozvoj, duševné sily ...
b/ mravná (politická) nerovnosť: spoločenské usporiadanie, štát, hierarchia ...
Táto druhá nerovnosť je škodlivá, nemravná a neprirodzená. Riešením tejto nerovnosti je PRÍRODA resp. „návrat k prírode (idea vznešeného divocha, ktorý je neskazený), pretože prírodný (prirodzený) stav (na rozdiel od Hobbesa) je dobrý.
Prírodný stav podľa J.J.R.: všetci sú zdraví, sexuálne vzťahy sú animálne, nekomplikované, neexistuje jazyk ani premýšľanie, nikto nie je nikomu podriadený, neexistuje súkromné vlastníctvo  Prečo sa prírodný stav končil?  Ľudia si začali budovať domy, začali vlastniť „veci“, vzniklo manželstvo (vlastníctvo ženy), rodina, kmeň, národ a štát. Čím viac sa upevňovali „neprirodzené stavy vlastníctva a hierarchie“, tým viac sa rozvíjala nerovnosť (politická) medzi ľuďmi. Vznikom zákonov chrániacich súkromné vlastníctvo sa začal súboj bohatých a chudobných. Jediným riešením tohto neprirodzeného stavu je revolúcia.
 
1. neprirodzený čin v ľudských dejinách: vznik vlastníctva (bohatí vs. chudobní)
2. neprirodzený čin  v ľudských dejinách: vytvorenie hierarchie (vládnúci a ovládaný)
3. neprirodzený čin  v ľudských dejinách: absolutizmus (páni vs. Otroci)
 
Riešenie tohto politického problému: dielo Spoločenská zmluva: právna vláda sa dá vytvoriť len na spoločenskom súhlase (slobodná obecná vôľa). Každý člen spoločnosti môže vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Takto vzniká živý organizmus zvaný ľud. Ľud je nositeľom suverenity a len ON môže zaistiť slobodnú obecnú vôľu (vôľa väčšiny platí). Ako? Hlasovaním (myšlienka všeobecných volieb).
 
Výchova: dielo Emil pojednáva o výchove. Základnou myšlienkou Rousseaua je, že človek sa rodí z rúk prírody dobrý (porovnaj s kresťanstvom, ľudia sa rodia skazení – dedičný hriech) a až spoločnosť ho kazí. Dospievajúceho človeka je treba chrániť pre zlými vplyvmi, aby sa mohol rozvíjať prirodzeným spôsobom („návrat k prírode“). Úlohou pedagogiky J.J.R. nie je aktívne vychovávať, ale chrániť mladého človeka pred vplyvmi spoločnosti. Dieťa by malo k vedeckým poznatkom dospieť samo a nie memorovaním. Ideálna výchova podľa J.J.R. – free as a bird!  (jeho 5 detí skončilo v sirotinci, nemal čas)
 
Vplyv J.J.R.:
a/ myšlienky J.J.R. (spolu s Voltaireom a ďalšími) pomohli k sociálnym tlakom vo francúzskej spoločnosti a revolúcii. Heslo „sloboda-rovnosť-bratstvo“ pochádza z 2/3 od J.J.R. Osvietenci sú príkladom toho, ako myšlienky dokážu „pohnúť hmotou“.  b/ J.J.R. bol prvým romantikom. Dával prednosť srdcu pred rozumom a poézii pred vedou. Uprednostňoval cit (prežívanie) pred raciom a pokrokom. Neskôr na neho nadviazali Goethe, Shiller, Kant ... c/ bol prvým ranoutopickým socialistom (rovnosť a bratstvo), na ktorého myšlienky neskôr nadviazal Marx (tzv. revolučný socializmus = štát je pánom, kritika súkromného vlastníctva a pod. myšlienky J.J.R.)  d/ bol prvým anarchistom (chcel zrušiť nemravné spoločenské zriadenie, ktoré nás duševne zotročuje).  V súčasnosti by bol Rousseau asi radikálny ľavicový enviromentalista (((:

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.047 s.
Zavrieť reklamu