Empirizmus z pohľadu Johna Locka, Georgea Berkeleyho a Davida Huma

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 909 slov
Počet zobrazení: 2 857
Tlačení: 219
Uložení: 249
Analyzujte anglický empirizmus z pohľadu Johna Locka, Georgea Berkeleyho a Davida Huma. Argumentujte v prospech zmyslového poznania pomocou ich myšlienok. Pomocou ukážok vysvetli rôzne gnozeologické stanoviská empirikov: empirizmus, solipsizmus, agnosticizmus: „Naše vedomie, kým niečo nezaregistrujeme zmyslami, je ako tabula rasa.“  „Esse est percipi.“ – Byť znamená byť vnímaný.
„Ak naše myšlienky vznikajú len prostredníctvom vonkajších impulzov, čím potom sme?“

 
Anglický empirizmus

A/ John Locke, zakladateľ britského empirizmu, tvrdí, že keď prichádzame na svet, nevieme o ňom nič. Nemáme žiadne vrodené idei. Ak teda máme nejakú predstavu, ktorú nemôžeme spojiť so skúsenosťou, je to len blud a falošná predstava. Slová ako „Boh“ a „večnosť“ nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, lebo nikto nemá živú skúsenosť s Bohom alebo večnosťou a pod. Pre empirikov bolo dôležité preskúmať všetky ľudské predstavy a prepojiť ich so skúsenosťou. Lockovo dielo „Rozprava o ľudskom rozume“ pojednáva o dvoch problémoch: 


a/ odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy ? 
Naše vedomie, kým niečo zaregistrujeme svojimi zmyslami, je podľa Locka ako „tabula rasa“ (nepopísaná doska). Pomocou zmyslového vnímania vzniká v našom vedomí niečo, čo Locke nazýva jednoduché zmyslové idei (pocity). Vedomie ale nie je pasívne a pocity spracováva pomocou myslenia, uvažovania, viery, pochybovania ... pomocou ktorých vznikajú tzv. reflexie. Locke rozoznáva dva stupne poznávania: pocit (jednoduchý, surový, nespracovaný vonkajší vnem)  a reflexiu (vedomím spracovaný a usporiadaný pocit).  V skutočnosti prijímame celý rad jednoduchých pocitov (jablko: zelené, kyslé, šťavnaté, guľaté ...) a vytvárame si o veciach zloženú predstavu (predstava celého jablka).


b/ môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám „hovoria“ zmysly ? 
Locke rozoznáva „primárne“ a „sekundárne“ zmyslové kvality. Primárne kvality (existujú vo veciach): rozmery, hmotnosť, forma, pohyb vecí, počet. Pri týchto prvotných kvalitách si môžeme byť istí, že nám naše zmysly neklamú. To, čo vnímame ako prvotnú kvalitu je pravda. Sekundárne kvality (neexistujú vo veciach): farba, vôňa, chuť, zvuk. Pri týchto druhotných kvalitách si nemôžeme byť istí, či nám zmysly sprostredkúvajú úplnú pravdu. Tieto kvality neodrážajú skutočné vlastnosti vecí, ale iba ich pôsobenie na naše zmysly. Každý jedinec vníma tieto druhotné kvality rozdielne (individuálne), podľa toho, aký má zmyslový aparát. Myšlienky prichádzajú do vedomia a posteriori (po skúsenosti) a nie a priori (pred skúsenosťou). Pokiaľ človek nemá zrakovú skúsenosť tejto primárnej kvality, nemôže rozoznať guľu od kocky.

B/ George Berkeley (1685-1753): biskup (kresťan) + filozof (empirik a idealista).  V čase osvietenstva a filozofických myšlienok s ním spojených (kritický pohľad na zjavené pravdy, rozumové skúmanie Biblie, pozitívne chápanie vedy, kult rozumu a neskôr zmyslov ...) pociťoval Berkeley ako biskup a filozof v jednom, že kresťanský svetonázor je v ohrození. Do popredia sa na úkor idealizmu dostával materializmus, ktorý nahlodával náboženský svetonázor. 
Zo všetkých empirikov bol Berkeley najdôslednejší. Svet vnímame zmyslami, ktoré nám sprostredkúvajú skutočnosť. Nič viac však o svete nemôžeme vedieť, len to čo nám sprostredkujú zmysly. Podľa Descartesa, Spinozu a Locka skutočnosť naozaj existuje (hmotný svet okolo nás, ktorý vnímame rozumom alebo zmyslami). Berkeley pochybuje o skutočnej (hmotnej, fyzickej) existencii materiálneho sveta okolo nás. My nevnímame „materiál“, „látku“, „hmotu“, „veci“, pretože v skutočnosti neexistujú. Jediné čo existuje je to, čo vnímame zmyslami!  To zn., že skutočnosť nie je hmotnej povahy ale duchovnej. Čo je príčinou uvedomovania si „duchovnej skutočnosti“? Tou príčinou je naša duša. Naša duša je príčinou ideí, ktoré si vytvárame o okolitom svete (tzv. materiálny svet). A príčinou toho, čo nám naša duša ponúka (myšlienky) je duch, ktorý ovplyvňuje všetko vo všetkom a prostredníctvom ktorého všetko jestvuje. A ten duch je Boh (kresťanský). Boh je prítomný v našom vedomí kde vyvoláva idei a vnemy a je obsahom všetkého. Všetko čo máme sú len myšlienky, ktoré sa odzrkadľujú len ako fenomén nášho vedomia (celá existencia je nehmotného charakteru).

„Esse est percipi.“ – Byť znamená byť vnímaný.
a/ keď sa pozerám na tabulu, tak tabula existuje
b/ keď sa na ňu nepozerám existuje tiež, pretože je vnímaná (pozorovaná) Bohom
c/ všetko existuje (duchovne) pretože je vnímané Bohom (aj naše mysle) = „Byť znamená byť vnímaný.“ = to čo nie je vnímané (nami, našou dušou, Bohom), neexistuje!

C/ David Hume (1711-1776): najvýznamnejší empirik, najdôležitejšie dielo: Rozprava o ľudskom rozume. Hume sa snažil urobiť vo filozofii poriadok. Chcel ju oslobodiť od stredovekých a racionalistických nezmyslov, ktoré boli odtrhnuté od bezprostredného vnímania skutočného sveta (pozorovanie).
2 typy predstáv u človeka: 
a/ pocity – bezprostredné vnímanie skutočnosti (napr. pichnutie sa ihlou) 
b/ dojmy (predstavy) – spomienky na pocity (napr. premýšľanie o pichnutí ihlou) 
Pocity sú originál a sú nami silnejšie vnímané, dojmy (predstavy) sú len ich kópiou. A preto sú pocity pravou príčinou obsahu vedomia (hmotný svet existuje).
Pocity a dojmy môžu byť:   
a/ jednoduché 
b/ zložené
- správne zložená predstava (dojem) = muž (vysoký, biely, silný, z mäsa a kostí)  .   
- nesprávne zložená predstava (dojem) = anjel (muž + krídla)
Ľudia si často vytvárajú falošné predstavy, ktoré v skutočnosti neexistujú. Hume sa snaží preskúmať (empiricky) každú jednu predstavu, aby zistil či je skutočne pravdivá. Humova pracovná otázka: „Z akých pocitov sa skladá táto predstava?“ Touto kritickou metódou sa snaží urobiť poriadok v našich pojmoch.
Ak naše myšlienky a vnímanie vznikajú len prostredníctvom vonkajších impulzov, čím potom sme??“ Je jadro našej osobnosti nemenné, alebo sme stále niekto iný? (Som ten istý človek keď mám 1, 5, 18, 42, 60, 90 rokov? Alebo som iným človekom? Mení sa moja osobnosť, alebo ostáva stále tá istá?).
Podľa Huma je predstava o sebe samom (o vlastnom „ja“) zloženou predstavou. Človek sa od narodenia neprestajne mení. Jeho vlastná identita je zložená z mnohých jednoduchých pocitov (okamihov), ktoré nie sú rovnaké. Náš život je ako film zložený z jednotlivých záberov. „Ja“ je len fikciou, sledom okamihov. Život je sumou okamihov pohybujúcich sa vpred. Citát: „Pominuteľné je všetko zložené.“  Táto veta nie je od Huma ale od Buddhu (2500 rokov naspäť). Aj Buddha chápal život ako nepretržitý sled okamihov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY

Diskusia: Empirizmus z pohľadu Johna Locka, Georgea Berkeleyho a Davida Huma

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027