Sokratova etika

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 865 slov
Počet zobrazení: 8 178
Tlačení: 543
Uložení: 500
Zaujmite stanovisko k Sokratovej etike, porovnajte so sofistami a so súčasnou morálkou.
 
A/Sofisti:
Až do perzských vojen (500 – 449 p.n.l.) bola filozofia a veda výsostne súkromnou záležitosťou úzkeho kruhu vzdelancov – veda pre vedu bez praktického využitia (prírodná filozofia, eleati, pytagorejci) – po prehratých vojnách v koloniálnych územiach a zmenách politického systému (demokracia v Aténach, bohatstvo a luxus = potreba vyššieho vzdelania) sa slobodní občania viac zaujímali o praktické veci života (politika) ako o prírodu – učitelia múdrosti a vykladači pravdy (sofisti) otočili kolesom dejín a začali sa zaoberať antropologickými otázkami (obrat k človeku) – politika vyžaduje predovšetkým obratnosť a pohotovosť slova = učenie rétoriky a mravný relativizmus, ktorý spôsobil mravný úpadok spoločnosti (reakciou na sofistov bolo vystúpenie Sokrata – morálna autorita). 

Po období prírodnej filozofie bolo už na svete veľa rôznych proti stojacich systémov. Nevyhnutne vznikli spory, ktoré učenie je pravdivé. Rozpory a nedôvera viedli nakoniec k absolútnemu pochybovaniu o možnosti poznania sveta a o pravde ako takej (agnosticizmus, skepticizmus, morálny relativizmus, nihilizmus a pod.). Záver bol jasný: absolútna pravda neexistuje. Podmienky na vystúpenie sofistov boli pripravené.  Sofisti začali vyučovať ako potulní učitelia za odmenu (v tej dobe nehoráznosť!). 

Typické črty učenia sofistov: 

a/ význam rečníctva (rétorika): kto chcel uspieť v politike, musel byť jazykovo zdatný
b/ pravdu má ten, kto dokáže svoje predstavy najlepšie predať: absolútna pravda neexistuje – agnosticizmus
c/ zmysly sú nespoľahlivé - skepticizmus  d/ mravnosť je len zvyk, ktorý sa dá zmeniť: mravný relativizmus
e/ zákony sú len pre hlupákov, silný si zákony robí sám: nihilizmus, neúcta k hodnotám
Popretie objektívnych merítok pre pravdu, poznanie, spravodlivosť + poberanie platu (Gréci prácou za peniaze pohŕdali),  spôsobili, že slovo sofista nabralo pejoratívny charakter (vypočítavý, oportunistický, chladný, pochybný a pod.).
 
Sofisti vyučovali ako jednotlivci, nemali filozofickú školu.
Protagoras z Abdéry (480 – 410 p.n.l.): „Človek je mierou všetkých vecí.“ = pravda nie je absolútna ale relatívna, nie je objektívna, ale subjektívna – o pravde a o tom čo je správne rozhoduje len jeden konkrétny človek. Jedna a tá istá vec môže byť raz pravdivá a raz nepravdivá, podľa toho za akých okolností. Antológia str. 43
Gorgias Leontínsky (483 – 375 p.n.l.): „Nič neexistuje. Ak by aj niečo existovalo nebolo by to poznateľné. Ak by niečo bolo poznateľné, nedalo by sa to nikomu povedať.“ Ďalej sa už v skepse ani nedá ísť.
 
Význam sofistov: obrat filozofie k človeku (antropologizmus), kritika myslenia (zmyslov), rozumové skúmanie etických pravidiel, rozvoj lingvistiky a gramatiky, rozvoj logiky, priniesli filozofiu medzi ľudí (námestia), kritika teórie spoločnosti (politika), nepriamo pripravili cestu Sokratovi, Platónovi, Aristotelovi.
 
B/Sokrates:
Sokrates 470 – 399 p.n.l.: syn sochára a pôrodnej baby (babica) = chudobné pomery. Prvý filozof narodený v Aténach. Bol súčasníkom sofistov. Nenapísal ani čiarku. Poznáme ho vďaka Platónovi, Xenofanovi a Aristotelovi. Bol škaredý a vôbec sa nepodobal na ideálny obraz Gréka. Prechádzal sa po Aténach so sprievodom svojich žiakov a vyučoval. Vyučovanie tvoril len rozhovor, hra otázok a odpovedí. Sokrates oslovoval náhodných okoloidúcich a kládol im jednoduché otázky: Čo je cnosť?, Ako spoznáme pravdu?, Ktorá Ústava je najlepšia? a pod. Spoludiskutéra Sokrates zaháňal do úzkych a snažil sa mu dokázať, že nič nevie.

Politická situácia v Aténach:
počas Sokratovho života vládla demokratická strana a jej hlavným protivníkom bola strana aristokratická. Sokrates , aj keď sa priamo nezúčastňoval politického boja, bol považovaný za hovorcu aristokratov (poskytoval im duchovnú výzbroj). Sokrates bol vládnucou stranou v roku 399 obvinený z bezbožnosti a odsúdený na smrť (jeho osud bol podobný Ježišovmu osudu). 

Projekt Sokrata: hľadanie mravného ideálu – učenie o cnosti - etika.
Sokratovo učenie: obvyklý spôsob vyučovania, keď sa žiak pýta a učiteľ odpovedá je u Sokrata obrátený. Sokrates (učiteľ) je ten, ktorý sa pýta a žiak si sám odpovedá. Jeho (učiteľovou) úlohou je pomáhať pri „rodení múdrosti“. Keďže jeho matka bola babica, nazval svoj spôsob učenie maieutikou (umenie pôrodu) – babica dieťa nerodí, iba pomáha rodiť. Rovnako je to s učiteľom a žiakom. Rodiť je prirodzené = používať rozum je prirodz.
Sokratovská irónia: „Viem, že nič neviem.“ Sokartes, na rozdiel od sofistov netvrdil, že všetko vie a že všetko môže vyučovať. Naopak, sám tvrdil, že nič nevie a preto stále musí hľadať pravdu. Predstieral svoju nevedomosť (hlúposť) a snažil sa o to, aby mu jeho žiak  odpovedal, a aby našiel pravdu sám v sebe. Bol skutočným filozofom a nie sofistom.
Sofisti: vyučovali za peniaze, nehľadali pravdu ale zdôvodňovali skutočnosť (špekulácie), skutočnú pravdu považovali za nepoznateľnú, boli morálnymi relativistami.

Filozofi:
vyučovali zadarmo, hľadali pravé poznanie (pravdu), racionalisti alebo empirici nachádzali pravdu v rámci svojej filozofie, uznávali trvalé morálne pravidlá

Poznaj sám seba!: Cnosť (správne konanie) je pre Sokrata to isté ako rozumové poznanie. To znamená, že ak dokážeme rozpoznať (raciom) čo je správne, budeme tak aj konať. Ak to nedokážeme rozpoznať, budeme konať zlo. A preto stačí, ak ľudí poučíme o správnom konaní a oni sa budú správať cnostne (morálne). Sokrates bol racionalistom. Tvrdil, že má v sebe vnútorný hlas tzv. daimonion (božské svedomie), ktoré ho vedie správnou cestou a bráni mu v nesprávnom konaní. Spojenie cnosti a poznania je to nové, čo Sokrates do filozofie priniesol. Odkrývaním nevedenia (pomocou dialógu resp. maieutikou) sa Sokrates snaží priviesť človeka k sebaskúmaniu (ponorenie do seba). Ak budú ľudia uvažovať sami o sebe a zistia svoju vlastnú mravnú úbohosť, začnú hľadať mravný ideál. Sokrates sa obracia nie na masu ľudí, ale na jednotlivca – Sokratov obrat k človeku.
Význam Sokrata: So Sokratom vstúpila na pole európskej filozofie kultúrna sila, neskôr pretransformovaná na autonómnu osobnosť – to je „sokratovské evanjelium“ vnútorne slobodného človeka, ktorý koná dobro, kvôli dobru samému.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.043 s.
Zavrieť reklamu