Kantova Kritika čistého rozumu

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 02.06.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 157 slov
Počet zobrazení: 8 928
Tlačení: 573
Uložení: 546
Vysvetlite Kantovu Kritiku čistého rozumu a porovnajte jeho myšlienky s myšlienkami racionalistov, empirikov a romantikov. Analyzujte Kantov citát: „.... hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. To sú pre mňa dôkazy toho, že existuje Boh nado mnou a Boh vo mne.“ Na základe analýzy vysvetlite Kantov pohľad na vesmír a morálku.
 
Kritika čistého rozumu (myslenie a poznanie):
Kant vychádzal rovnako z racionalistov (Descartes, Spinoza, Leibniz) ako aj empiristov (Locke, Berkeley, Hume). Kant tvrdil, že všetci majú trochu pravdu a že všetci sa trochu mýlia. Základná otázka už niekoľko storočí znela: Čo všetko môžeme o svete vedieť? Odpoveď: 
a/ svet je taký ako ho vnímame našimi zmyslami (aposteriórne poznávanie) .   
b/ svet je taký, aký si ho predstavuje náš rozum (apriórne poznávanie)
Kant skombinoval oba smery. Vytvoril syntézu racionalizmu a empirizmu.
Rozdelil poznávanie na:
a/ čistý rozum (rozum, racio, pojmy, schopnosť uvažovať) = apriórne poznávanie  b/ zmyslová skúsenosť (vnemy, zmysly, empíria, skúsenosť) = aposteriórne poznávanie
Podľa Kanta je poznanie syntézou skúsenosti a čistého rozumu. Bez zmyslov by sme si nedokázali uvedomiť žiadny predmet, ale bez chápania (racio) by sme si o ňom nevedeli urobiť správnu predstavu. Vo východiskovom bode je Kant empirikom (poznatky pochádzajú zo skúsenosti), ale potom tie poznatky vyhodnocujeme pomocou rozumu (uvažujeme, čo sme to vlastne videli). Tu sa stáva Kant racionalistom.  Záver: poznávame zmyslami, ale naše poznatky potom vyhodnocujeme pomocou rozumu, ktorý determinuje (určuje), ako tie zmyslové skúsenosti chápeme.
Príklad 1:  vnímanie sveta cez červené okuliare. Sklá okuliarov určujú, ako vnímame svet okolo seba. Svet, ktorý poznávame je mimo nás ( je taký aký je, skutočný), ale to ako ho chápeme je v nás – „okuliare“. To, čo je v nás je predpokladom, ktorý determinuje všetko naše poznávanie sveta. My svet nepoznávame taký aký je v skutočnosti, ale taký aký nám ho dovoľujú spoznať zmysly + rozum (červ. okuliare). Predpoklady, ktoré sú v nás, a ktoré určujú akým spôsobom poznávame svet nazval Kant „formy nazerania človeka na svet“
1. forma nazerania na svet (fenomén): čas 
2. forma nazerania na svet (fenomén): priestor 
3. forma nazerania na svet (fenomén): kauzalita (príčina a dôsledok)
4. forma nazerania na svet (fenomén): morálka

Tieto dve formy poznávania sveta predchádzajú akúkoľvek našu skúsenosť. Ešte skôr ako niečo spoznáme, vieme, že to budeme poznávať ako fenomény (javy) v čase a priestore. Nikdy nie inak. Nie sme schopní sňať „okuliare rozumu“. Rovnako ako pozeranie na svet cez červené okuliare. Čas a priestor v skutočnosti (mimo nás) neexistujú. Sú len súčasťou ľudského života. Sú to vrodené vlastnosti nášho vedomia. Ľudské vedomie nie je pasívnou „tabulou rasa“, ktorá iba prijíma vnemy. Naše vedomie (rozum, červené okuliare) samo ovplyvňuje naše chápanie sveta.
Hranice poznania:Ding an sich“ a „Ding fur mich“(„vec sama o sebe“ „vec pre mňa“):
Kant rozlišoval:
a/ svet fenoménov (javy, vnemy)
b/ svet noumenov (skutočnosť) 
Svet noumenov nemôžeme poznať. Nemôžeme poznať „vec samú o sebe“ = skutočnosť. Môžeme poznať len svet fenoménov (javy, skúsenosť). Nemôžeme vedieť, aký je svet v skutočnosti (mimo nás). Môžeme len vedieť, aký je svet pre nás osobne („pre mňa“).
 
+Romantici: Romantizmus vznikol v Nemecku ako reakcia na monopol rozumu v období osvietenstva. Heslami a cieľmi osvietenstva boli rozum, poznanie, konečné vyriešenie fungovania sveta, racionálna autonómna bytosť, mechanistický obraz sveta a pod. Naopak heslami romantizmu sa stali cit, fantázia, zážitok, umenie, túžba, celostné myslenie (svetová duša), intuícia a pod. Podobné myšlienky presadzoval v osvietenstve J.J.Rousseau. Teraz sa tieto myšlienky stali hlavným kultúrnym prúdom. A nositeľmi týchto nových myšlienok sa stali umelci, ktorí dokážu umeleckým dielom vyjadriť to, čo filozofi nedokážu popísať. Príklad romantickej myšlienky: „What if you slept? And what if, in your sleep, you dreamed? And what if, in your dream, you went to heaven and there plucked a strange and beautiful flower? And what if, when you awoke, you had the flower in your hand? Ah, what then?“ Túžba po niečom nedosiahnuteľnom bola typická pre romantikov. Úlohou romantika bolo buď život naplno prežívať (umenie), alebo sa v snoch od neho vzďaľovať (nečinnosť).
 
„.... hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. To sú pre mňa dôkazy toho, že existuje Boh nado mnou a Boh vo mne.“ Prvá časť vety („hviezdne nebo nado mnou“) odkazuje na pominuteľnosť a na hmotnú a časovú nepatrnosť ľudského života (hmotu z ktorej som povstal musím vrátiť svojej planéte – nepatrnému bodu vo vesmíre. Druhá časť vety („mravný zákon vo mne“) odkazuje na niečo viac ako je len hmota a obmedzený čas života. Odkazuje na moju inteligenciu a mravný zákon v nás, ktorý robí náš život nezávislým na zmyslovom svete. 
 
Teória vzniku vesmíru a pohybu planét: Kant – Laplaceova teória.
Issac Newton popísal vplyv gravitácie na nebeské telesá – planéty (rovnaké fyzikálne zákony platia na Zemi aj vo vesmíre). Elipsovitý pohyb telies vo vesmíre je výsledkom pôsobenia 2 síl: gravitačná + tangenciálna (pohyb pod uhlom resp. Boh vrhol telesá do priestoru až ich zachytilo Slnko). Tieto dve sily spôsobujú, že telesá nespadnú do Slnka. Riešenie otázky vzniku vesmíru nechal Newton otvorenú. Podľa Kantovej teórie vznikol vesmír nasledovne: látka (hmota) bola v priestore rovnomerne rozptýlená (počiatočný stav, chaos). Každá malilinká čiastočka má svoju vlastnú hustotu a tým pádom aj príťažlivú silu. Častice s väčšou príťažlivou silou priťahujú častice s menšou príťažlivou silou. Takto sa postupne zbalia do väčších chumáčov hmoty. Okrem toho, že sa zhlukujú, ešte do seba aj narážajú a menia smer pohybu. Postupne dochádza k vytvoreniu harmonického systému – vesmír. Niektoré častice narážajú do Slnka a uvádzajú ho do pohybu (viď. kozmický rok, 200 mil. rokov), z niektorých iných častíc sa zhlukom vytvoria planéty, ktoré vďaka dvom Newtonovým (alebo Božím) silám obiehajú okolo Slnka (Slnečná sústava). Z počiatočného chaosu vznikol vďaka fyzikálnym zákonom (Newtonova mechanika) harmonický systém.  Vznik hmoty, ktorá na začiatku vyplňuje priestor si však nedokáže vysvetliť ani Kant („neexistuje prirodzené vysvetlenie“). A preto predpokladá Stvoriteľa, ktorý stvoril hmotu a obdaril ju silami pomocou ktorých z chaosu vznikol vesmír.
 
Morálka - Kritika praktického rozumu (etika):
v tomto diele sa Kant snažil popísať úlohu rozumu v morálke. Kantovo uvažovanie o morálke a rozume: a/ existuje praktický rozum = morálka 
b/ jediná správna morálka vychádza z rozumu 
c/ morálka nie je emocionálnou záležitosťou (srdce, cit, vrodená vlastnosť a pod.)
d/ pre jednotlivé prípady sa nedá dopredu povedať čo je správne a čo nie, existuje len základná poučka pre morálne jednanie.
Kant ju nazval kategorický imperatív: „Konaj tak, aby sa pravidlo Tvojho správania malo Tvojou vôľou stať všeobecným zákonom.“
Toto je pre Kanta všeobecne platný princíp, ktorý spája všetkých ľudí. Ide o vnútorný rozumný princíp, podľa ktorého sa máme všetci riadiť. Hovorí nám, ako sa máme správať v každej situácii. Test správneho konania podľa Kanta:
a/ maxima môjho konania (budem klamať ak ....)
b/ chcem, aby sa moja maxima stala vš. obj. maximom konania vštkých ľudí na svete (budú klamať ak ...) 
c/ nie je to absurdné? 
2 príklady: klamem ak ide o život a klamem manžela. Porovnať! Z čoho Kant vychádzal: podľa neho má každý človek praktický rozum, ktorý nám napovie, čo je v oblasti morálky správne a čo nesprávne. Schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom je vrodená. Ak majú všetci ľudia rovnaké formy chápania (čas, priestor, príčinnosť, morálka ...), musia mať všetci ľudia rovnaký prístup k univerzálnemu mravnému zákonu (kategorický = platí pre každú situáciu, imperatív = je rozkazom). Tento zákon má takú istú univerzálnu platnosť, ako fyzikálne zákony v celom vesmíre.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu