Idealizmus G.W.Hegela a materializmus K.Marxa

Idealizmus G.W.Hegela a materializmus K. Marxa

Porovnajte dialektický idealizmus G.W.Hegela s dialektickým materializmom K.Marxa. Vysvetlite Heglov pojem „Absolútny duch“ a porovnajte ho s Marxovým historickým materializmom.

Marx vs. Hegel alebo tzv. dialektický materializmus: Marxova filozofia vzniká ako reakcia na nemecký idealizmus, ktorý svet staval z myšlienky (duch, idea, Hegel a pod.). Marxistické učenie, je učenie materialistické (podstata sveta je hmotná) a spôsob jeho poznávania je dialektický. Marxova filozofia vychádza teda aj z Hegelovej dialektiky. Hegelovo idealistické pojatie dejín bolo pre Marxa nástrojom, ktorý použil aj pre svoju filozofiu.

Hegelov dialektický idealizmus:

Dejiny = dlhá reťaz myšlienok resp. svetový pochod rozumu (duch). Keď študujeme dejiny, zistíme, že každej novej myšlienke predchádzali iné myšlienky (jednoduchšie, protirečivé, revolučné, nepravdivé, geniálne ...). Vždy keď vznikne nová myšlienka bude jej iná myšlienka protirečiť.

Medzi dvoma protichodnými myšlienkami nastáva napätie. Toto napätie sa zruší tým, že vznikne tretia myšlienka, ktorá vychádza z toho najlepšieho v obidvoch myšlienkach predchádzajúcich. Takýto vývoj sa nazýva dialektickým vývojom (toto je idealistická verzia). Konečnou syntézou je absolútna idea (duch, poznanie sveta v jeho celistvosti). Hegelovo poňatie historického vývoje je idealistické = na začiatku je Duch, idea ... Absolútne poznanie = Absolútny duch.

Marxov dialektický materializmus: Marx to ale celé zmenil: príčinou, ktorá uvádza do pohybu spoločenské zmeny (dejiny) nie je duch, rozum, myšlienky, absolútno, idea .. a ani nič podobné, ale naopak príčinou dejinných zmien sú materiálne potreby, ekonomické vzťahy, hmota ...

Inak povedané, rozhodujúce pre život a dejiny sú materiálne podmienky a materiálne zmeny, ktoré potom určujú duchovné pomery. To, čo je dôležité (na 1. mieste) je tzv. materiálna základňa (alebo ekonomický základ spoločnosti), ktorá sa delí na 3 časti:

a/ výrobné prostriedky = pracovná sila, náradie, nástroje, know-how a pod.

b/ výrobné vzťahy = vlastnícke vzťahy, deľba práce resp, „Kto je vlastníkom výrobných prostriedkov?“

c/ výrobné podmienky = prírodné zdroje, podnebie, suroviny a pod.

To, čo je menej dôležité je tzv. nadstavba: zákony, politika, umenie, náboženstvo, etika, filozofia, veda

Zhrnutie: Marx neuznával Hegelovu teóriu o nadradenosti Ducha a idealistické poňatie vývoja (dejín). Idea nemôže predchádzať hmote (najprv bola hmota až potom bola myšlienka). Hegelovský systém je správny, ale iba ak sa obráti. Hovorí sa, že Marx postavil Hegela na hlavu.