Psychoanalýza, behaviorizmus a humanistická fenomenológia

Porovnajte učenie troch smerov v psychológii – psychoanalýza, behaviorizmus a humanistická fenomenológia.
 
Psychoanalýza - Sigmund Freud (1856 – 1939), ako psychológ a psychoanalytik kládol dôraz na nevedomú dynamiku osobnosti - nevedomie. Ľudská osobnosť = sily a konflikty ukryté hlboko v psychike.
Determinácia správania: každé správanie má svoju príčinu, žiadny skutok, myšlienka či pocit nie je náhodný. (Čo ho asi determinuje?). Pravou príčinou nášho správania je sexuálny pud a pud agresie. Spoločnosť sa snaží tieto naše pudy brzdiť a preto vzniká konflikt!
Psychoanalytická terapia (psychoanalýza) sa snaží o skúmanie nevedomia. Používa na to 2 metódy:  metóda voľných asociácií (spontánny výklad pacienta, dialóg s psychoanalytikom) + analýza snov (výklad snov ako nevedomých želaní človeka)

Topografia psychiky (vrstvy psychiky):
a/ nevedomie: najväčšia časť ľudskej osobnosti, to čo si neuvedomujeme 
b/ predvedomie: pri sústredení ľahko prístupný obsah psychiky
c/ vedomie: to čo si bezprostredne uvedomujeme
Štruktúra osobnosti (osobnosť = rozložený energetický systém na 3 zložky):
a/ ID (primárny proces – reakcia): pudy, najprimárnejšia zložka osobnosti, s ktorou prichádza dieťa na svet, sídlo vrodených ľudských pudov, ktoré s delia na pudy života (hlad, smäd, sexuálny pud) a pudy smrti (rizikové činnosti, návrat do neživého stavu). „Človek je divé zviera.“  Brzdením našich pudov vzniká konflikt medzi jednotlivcom a spoločnosťou.
b/ EGO - ja (sekundárny proces – reakcia): základom zdravej osobnosti je silné ego (Freud), riadi sa princípom reality, racionality a objektívnosti (spoločnosť ma kontroluje a sankcionuje čo môžem a čo už nemôžem spraviť?), človek reguluje svoje potreby racionálnym spôsobom, fungovanie ega ovplyvňujú požiadavky spoločnosti (príkazy a zákazy) a možnosť pozitívne vyventilovať (sublimovať) pudovú energiu: láska, práca ... Negatívna sublimácia: agresia, vražda ...
c/ SUPEREGO - nadja (svedomie, morálka): rodičovské hodnoty inkorporované do osobnosti, superego vykonáva dozor nad správaním. Naše správanie ovplyvňujú všetky 3 zložky našej psychiky rôznym spôsobom. Niekedy nás viac riadi superego a niekedy viac id. Záleží to od situácie a aj jednotlivca samotného (socializovaný, psychopatický a pod.)
Psychoanalytická liečba: hlavým cieľom liečby (voľné asociácie + výklad snov je posilnenie ega = ovládanie impulzov, lepšie medziľudské vzťahy, realistický postoj k životu. Musíme sa naučiť akceptovať nedostatky druhých aj seba.
 
Behaviorizmus - B.F.Skinner 1904-1990, zástanca radikálneho behaviorizmu
Behaviorálna psychológia: skúma psychiku človeka z pohľadu toho, ako ju ovplyvňuje vonkajšie prostredie. Naše správanie je založené na podmienený (podnet – reakcia)  Príčinou nášho správania sú genetické vplyvy + vonkajšie podmienky (výchovy, socializácia, učenie, pozorovanie...). Všetko čo robíme nie je náhodné, ale má svoju príčinu: genetika a prostredie (naše okolie). Naše správanie ovládajú pozorovateľné faktory, ktoré možno objektívne špecifikovať a meniť ich pôsobenie. Moderný behaviorizmus uznáva: 
a/ existenciu pocitov a myšlienok, ale nepovažuje ich za príčinu správania 
b/ význam genetiky pri determinovaní správania (dedičnosť)   
c/ sebapoznanie a tvorivosť
Ľudia nie sú slobodné bytosti, ktoré rozhodujú o svojom osude. Ich správanie (život) je determinované tzv.„osobnou históriou“ (to čo sme v živote zažili.). Rozdielne podmienky posilňovania = rozdielne správanie. Neriadime sa slobodnou voľbou. Kľúčom k zlepšeniu ľudského správania je manipulácia s prostredím. 

Správanie človeka:
a/ respondentné správanie: je vyvolané špecifickým podnetom, podnet nastane pred správaním (patelárny reflex, odtiahnutie ruky od ohňa a pod.). ide o klasický podmienený reflex.  3P: str. 62  b/ operantné správanie: správanie pôsobí na podnet, aby vyvolalo následok. Správanie je vysielané (aktívne organizmy – človek) a nie vyvolané. Toto správanie je ovplyvnené dôsledkami, ktoré nastanú. Ak chcem niečo napísať – píšem, ak chcem počúvať hudbu – hrám na klavír ...  3P: str. 62  c/ podmienené (posilnené) správanie: vzniká po opakovanom „posilovaní“ (opakovaní) podnetu. Posilňované správanie sa upevňuje a stúpa pravdepodobnosť, že sa bude opakovať v podobných podmienkach. Toto správanie je dôsledkom operantného správania (učenie jazdy na bicykli, plávanie, písanie, rozprávanie...). Opak posilňovaného správania je vyhasínanie resp. neposilňovanie (ignorácia) operantného správania (dieťa kričí lebo chce jesť = nedostane jesť = vyhasínanie, dieťa pekne poprosí lebo chce jesť = dostane jesť = posilnenie ...)  3P: str.: 63-66.

Učenie:
a/ pozitívne posilňovanie (zisk pre človeka): pochvala, odmena, úsmev, radosť ...
b/ negatívne posilňovanie (únik človeka zo situácie): trest, bitka, strata niečoho, odmietnutie...  3P: str.: 65-67 Skinner propagoval pozitívne posilňovanie, lebo najlepšie podmienky  na učenie (alebo návyk) sú vtedy ak niečo získame (zisk). Bol zástancom tzv. „programového vyučovania“: malé kroky –  okamžité pozitívne posilňovanie– vlastné tempo -motivácia
Sebaovládanie: pri potláčaní posilňovanie sme slobodné bytosti a môžeme ovplyvniť posilňovanie chceného alebo vyhasínanie nechceného správania.

Možnosti na riešenie problémov so správaním:
a/ fyzické obmedzenie (zákaz fajčiť od rodiča alebo od seba ...) 
b/ odchod zo situácie (odchod z miesta, kde ľudia fajčia ...)  
c/ odstránenie pokušenia (priestor bez cigariet) 
d/ vyhýbanie sa situácii (vyhýbanie sa skupine, ktorá fajčí...) 
e/ náhradná činnosť (šport, iné koníčky...)

Humanistická fenomenológia - Carl Rogers, 1902-1987  Humanistická (úcta k ľudským bytostiam) fenomenológia (jav, bezprostredné zážitky človeka). Je protipólom psychoterapie a behaviorizmu.
Štruktúra osobnosti: a/ „ideálne JA“ =  akými by sme chceli byť (predstavy)  ....................................b/ „objektívne JA“ = to akí v skutočnosti sme  ....................................c/ „subjektívne JA“ = ako sami seba vnímame
Ľudia sú zameraní na rast a sebarealizáciu a majú slobodnú vôľu. Základná ľudská povaha je pozitívna – nemáme v sebe nič zlé. Ak by nás spoločnosť nasilu nevtláčala do ňou vytvorených foriem, a boli by sme prijímaní takí akí sme, bolo by to prospešné pre nás aj spoločnosť. Rogers uznával determinizmus (genetika, prostredie, podvedomie...) ale uznával aj slobodnú vôľu a kládol na ňu veľký dôraz (empatia, zážitky, myšlienky ...).

Aktualizácia jednotlivca: základná motivačná sila človeka.   
Človek sa usiluje o skvalitnenie svojho života ak má na to priaznivé podmienky (tzv. nepodmienené pozitívne ocenenie najbližšími ľuďmi, to zn. mám Ťa rád takého aký si, bezpodmienečne). Sebarealizovaní jedinci robia vo svojom živote to, čo vedia robiť najlepšie. Milujú a sú milovaní, rešpektujú a sú rešpektovaní.

Organizmické prežívanie: naše vnútorné prežívanie, náš vlastný hodnotový systém, náš svet, autentické vnímanie svojich vnútorných zážitkov. Plne fungovať znamená žiť totálnym organizmickým životom to zn. byť sám sebou a žiť si svoj vlastný životný štýl! Voči ostatným ľuďom treba vystupovať autenticky (byť sebou samým), prijímajúco (akceptovať druhého) a empaticky (pochopiť iných).  Ak si človek osvojí cudzie hodnoty, odcudzí sa vlastnému procesu organizmického správania (nebude sám sebou). Je to škodlivé pre celú spoločnosť, keď sa ľudia nesprávajú organizmicky. Tu je veľký rozdiel medzi Freudom a Rogersom (determinácia vs. slobodná vôľa). 

Piliere organizmického života: 
a/ reagovať na situáciu hneď (nedusiť v sebe)
b/ jasne vnímať a vyjadrovať svoje vnútorné prežívanie (kto som a čo cítim) 
c/ empatia voči druhým (snažiť sa pochopiť) 
d/ vlastný životný štýl 
e/ nežiť podľa noriem a hodnôt druhých
f/ rozvíjať svoje vlastné ja (zistiť kto som a rozvinúť „to“ na maximum)
Ľudia by mali mať možnosť slobodnej voľby a mali by sa rozhodovať na základe svojho vnútorného prežívania – byť autentický!