Augustín - Otec cirkvi
Autor: kajka
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 14.06.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 310 slov
Počet zobrazení: 3 941
Počet zobrazení: 3 941
Tlačení: 302
Uložení: 322
Uložení: 322
Analyzujte citát sv. Augustína: „Prečo chceš blúdiť vonku? Vráť sa do seba, lebo v Tvojom vnútri sídli pravda.“ Aj pomocou tohto citátu vysvetlite jeho filozofiu.
Sv. Augustín - Narodený 354 v severnej Afrike (Tunis). Prežil veľmi nepokojnú mladosť a urobil mnoho chýb (krádež, návšteva verejných domov, kacírstvo a pod.), až kým po skúsenostiach s inými vierami a filozofiami nenašiel útočisko v kresťanstve, ku ktorému prestúpil v roku 387 v Miláne pod vplyvom kázania biskupa Ambrozia. Uzavrel sa do celibátu a venoval sa len štúdiu. Napísal dielo Vyznanie (Confessions), v ktorom vylíčil celý svoj doterajší život (život plný chýb) až po prestúpenie na kresťanstvo. Neskôr bol vysvätený a vymenovaný za biskupa v meste Hippo (neďaleko Kartága), kde v roku 430 zomrel. V Augustínovej filozofii nešlo o žiadny dramatický prechod od antiky ku kresťanstvu (resp. stredovekej filozofii). Naopak, mnohé z gréckej filozofie (Platón, novoplatonizmus, stoicizmus ....) sa dostalo do kresťanstva práve pomocou cirkevných otcov (pater – patristika) ako bol aj sv. Augustin.
„Prečo chceš blúdiť vonku? Vráť sa do seba, lebo v Tvojom vnútri sídli pravda.“
pevný bod, to čo je pevné, nemenné a pravdivé: keď skúmame hlbiny nášho vnútra, zisťujeme, že je bezodné. Hľadáme pevný bod, o ktorý sa môžeme oprieť a povedať, toto je nespochybniteľná skutočnosť. Augustin to nachádza (rovnako ako Descartes 1200 rokov po ňom) v pochybovaní, v našej neistote. Môžem pochybovať o všetkom, nie však o tom, že pochybujem (myslím). Naša sebaistota v myslení je našim neotrasiteľným, večným a pravdivým východiskom celého nášho poznania – racionalizmus.
Augustin odmieta panteistické myšlienky a myšlienky „svetovej duše“ resp. „makrokozmu“ a tiež Plotinovo učenie o Jednom (všetci sme jedno). Tvrdí, že medzi Bohom a svetom (ľuďmi) je neprekonateľná priepasť (Biblia). Ale zároveň tvrdí, že človek je duchovnou bytosťou. Človek má materiálne telo (ktoré plynie a zaniká) + má dušu (ktorá dokáže spoznať Boha).
Augustínova myšlienka o nemožnosti spasenia mimo cirkev (spoločenstvo Krista), pomohla cirkvi získať jedinečné postavenie, ktoré si od tej doby v rámci kresťanského sveta udržiavala a upevňovala. Aj preto možno sv. Augustína považovať za skutočného Otca cirkvi.
Sv. Augustín - Narodený 354 v severnej Afrike (Tunis). Prežil veľmi nepokojnú mladosť a urobil mnoho chýb (krádež, návšteva verejných domov, kacírstvo a pod.), až kým po skúsenostiach s inými vierami a filozofiami nenašiel útočisko v kresťanstve, ku ktorému prestúpil v roku 387 v Miláne pod vplyvom kázania biskupa Ambrozia. Uzavrel sa do celibátu a venoval sa len štúdiu. Napísal dielo Vyznanie (Confessions), v ktorom vylíčil celý svoj doterajší život (život plný chýb) až po prestúpenie na kresťanstvo. Neskôr bol vysvätený a vymenovaný za biskupa v meste Hippo (neďaleko Kartága), kde v roku 430 zomrel. V Augustínovej filozofii nešlo o žiadny dramatický prechod od antiky ku kresťanstvu (resp. stredovekej filozofii). Naopak, mnohé z gréckej filozofie (Platón, novoplatonizmus, stoicizmus ....) sa dostalo do kresťanstva práve pomocou cirkevných otcov (pater – patristika) ako bol aj sv. Augustin.
pevný bod, to čo je pevné, nemenné a pravdivé: keď skúmame hlbiny nášho vnútra, zisťujeme, že je bezodné. Hľadáme pevný bod, o ktorý sa môžeme oprieť a povedať, toto je nespochybniteľná skutočnosť. Augustin to nachádza (rovnako ako Descartes 1200 rokov po ňom) v pochybovaní, v našej neistote. Môžem pochybovať o všetkom, nie však o tom, že pochybujem (myslím). Naša sebaistota v myslení je našim neotrasiteľným, večným a pravdivým východiskom celého nášho poznania – racionalizmus.
Augustin odmieta panteistické myšlienky a myšlienky „svetovej duše“ resp. „makrokozmu“ a tiež Plotinovo učenie o Jednom (všetci sme jedno). Tvrdí, že medzi Bohom a svetom (ľuďmi) je neprekonateľná priepasť (Biblia). Ale zároveň tvrdí, že človek je duchovnou bytosťou. Človek má materiálne telo (ktoré plynie a zaniká) + má dušu (ktorá dokáže spoznať Boha).
Augustínova myšlienka o nemožnosti spasenia mimo cirkev (spoločenstvo Krista), pomohla cirkvi získať jedinečné postavenie, ktoré si od tej doby v rámci kresťanského sveta udržiavala a upevňovala. Aj preto možno sv. Augustína považovať za skutočného Otca cirkvi.
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#sv. augustín #BASNIčKY PRE OCKA 38 ROKY MA #vyznanie otcovi #augustinus a platonMaturitné témy z NOSKY
Diskusia: Augustín - Otec cirkvi
Pridať nový komentárVygenerované za 0.069 s.