Universalia ante res & Universalia post res

Universalia ante res & Universalia post res

Porovnajte, vysvetlite a zaraďte citáty:
„Universalia ante res.“ „Universalia post res.“ „Universalia in rebus.“ Argumentujte myšlienkami jednotlivých stredovekých filozofov, ktorí sa tzv. univerzáliami zaoberali a obhajujte jednotlivé pozície v tomto spore.

Problém ranej scholastiky – spor o univerzálie: Ide o starú otázku, ktorá vyvstala už po Aristotelovom vystúpení a jeho kritike Platónovho sveta ideí (konflikt medzi racionalizmom a empirizmom).  

Otázka znie: Čo je skutočné? Jednotlivé (reálne) veci alebo univerzálie (všeobecné pojmy)? 
V ranej scholastike (9.-12. st.) je to hlavná otázka filozofie (v podstate Platón vs. Aristoteles).

Proti sebe stoja 2 smery:

a/ realizmus: obecnému priznáva vyššiu skutočnosť ako jednotlivému. Najprv existovali pojmy resp. idey v mysli Boha apotom podľa toho vznikli reálne veci. (Dnes by sme realistov označili ako idealistov – náš svet je len jav.) (idealista Platón)

b/ nominalizmus (nomen – meno): skutočné sú len jednotliviny (reálne veci na svete). Univerzálie (obecné pojmy, idey) v skutočnosti neexistujú, sú len v našich mysliach, sú iba menami (nomen). (Aristoteles)

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že realisti sa skôr prikláňali (a opierali sa o jeho učenie) k Platónovi (náuka o ideách) a novoplatonikom, zatiaľ čo nominalisti obhajovali svoj postoj pomocou Aristotela (aj keď on sám neodpovedal na túto otázku jednoznačne. Bol dualista – rozum + skúsenosť). Táto skutočnosť opäť svedčí o priamej spojitosti antickej a stredovekej filozofie (kontinuálne pokračovanie myšlienok starých majstrov).

„Universalia ante res.“ – obecné je pred jednotlivým (realisti)
napr. otcovia scholastiky Ján Scotus Eriugena, Anselm z Canterbury a Vilém z Champeaux

„Universalia post res.“ – obecné nasleduje po jednotlivostiach (nominalisti)  
napr. Jan Roscellinus (Neexistuje „koňovitosť“, ale iba konkrétne kone. Názov „kone“ im dali ľudia. V období scholastiky bol nominalizmus neprijateľný.)
„Universalia in rebus.“ – obecné je v jednotlivinách (Abelárd)

Abelárd (1079-1142) sa snažil nájsť východisko zo sporu realizmus vs. nominalizmus. Prišiel na to, že univerzálie nie sú pred ani po veciach, ale sú v nich (viď. motto hore). Je absurdné povedať, že existujú len obecné pojmy (univerzálie, idey) a rovnako tak je absurdné povedať, že existujú len jednotliviny (reálne veci). V skutočnosti ku každej univerzálii (idey) patria aj reálne veci (jednotliviny).

To zn. „universalia in rebus“ – obecné idey sú obsiahnuté priamo v jednotlivinách a nie mimo nich. A ďalej: pre Boha sú univerzálie pred jednotlivinymi, (sú v jeho božskom duchu ako idei) pre človeka sú univerzálie po veciach (obrazy, ktoré získame skúsenosťou).