Horizontálne delenie štátnej moci v demokratických štátoch

Vysvetlite horizontálne delenie štátnej moci v demokratických štátoch. Porovnajte úlohy, ktoré majú jednotlivé zložky štátnej moci. Aplikujte túto schému na Slovensko.
 
Úlohou delenia štátnej moci je vzájomná kontrola štátnych orgánov a zamedzenie zneužitiu moci. Najfrekventovanejšou formou deľby moci v demokraciách je tzv. horizontálna deľba štátnej moci. Myšlienku delenia štátnej moci rozpracovali filozofi: Alexis de Tocqueville, John Locke a Charles Montesquieu na konci 18. storočia. Podstatou delenia štátnej moci je jej rozdelenie na 3 rovnocenné a na sebe nezávislé zložky.

ZÁKONODARNÁ MOC – LEGISLATÍVA  (parlament, NRSR, snemovňa/senát, kongres, národné zhromaždenie, duma ...): je to kolektívny orgán štátnej moci, ktorý rozhoduje na základe hlasovania (1/2, 2/3, 3/5). Zhromaždenie poslancov slúži ako spojnica medzi občanmi a vládou. Určuje normy správania, ustanovuje, odvoláva. Mandát poslancov (ich právomoc vykonávať funkciu) pochádza od voličov = zastupiteľská demokracia.  Funkčné obdobie je 3-5 rokov. 

Úlohy a právomoci parlamentu: 
a/ prijíma, mení a dopĺňa Ústavu 
b/ prijíma, mení a dopĺňa zákony
c/ schvaľuje štátny rozpočet
d/ schvaľuje program vlády (vyslovuje dôveru alebo nedôveru) 
e/ ratifikuje medzištátne dohody 
f/ kontroluje vládu
g/ menuje sudcov
h/ volí prezidenta (nie u nás)

Typy parlamentov:
1 – komorový (SR, Švédsko, Izrael, Dánsko)  2 komorový - bikameralizmus (ČR snemovňa / senát, VB dolná / horná snemovňa (nevolí sa), Nem. národné zhomaždenie / senát., USA snemovňa repre. / senát), 2 komora kontroluje 1 komoru
Otázka: Prečo sa deľba moci považuje za dôležitý liberálno-demokratický princíp?

VÝKONNÁ MOC - EXEKUTÍVA (vláda): najvyšší orgán výkonnej moci tzv. štátnej správy. Skladá sa
z predsedu a ministrov.

3 formy exekutívy (vlády):
a/ všeobecné parlamentné voľby – parlamentarizmus – vláda premiéra (Európa, India, Austrália)
premiér je zodpovedný parlamentu, jeho mandát pochádza zo všeobecných parlamentných volieb, je spojnicou
medzi legislatívou a exekutívou, je členom zhromaždenia a zároveň šéfom vlády, legislatíva a exekutíva
splývajú. Najsilnejšia politická strana alebo koalícia strán (viac ako ½) zostaví (odhlasuje) vládu a prezident ju
vymenuje. Vláda je zodpovedná parlamentu (dôvera). Na čele vlády je premiér, prezident nie je členom
exekutívy. Ak vláda stratí väčšinu v parlamente, môže padnúť a nasledovať budú predčasné parlamentné
voľby.  Výhody: kontrola vlády zhromaždením, demokratickosť. Nevýhody: blokovanie parlamentu,
nefunkčná vláda pri obštrukciách silnej opozície

 b/ priama voľba prezidenta, ktorý si určí vládu sám – prezidentský systém (USA, Francúzsko, Rusko,
Latinská Amerika) obr. str. 357: ústavná a politická deľba moci medzi legislatívou a exekutívou. Výkonná
moc je zverená prezidentovi, ktorý sa nezodpovedá zhromaždeniu. Exekutíva (prezident) a legislatíva
(kongresmani) sú volení zvlášť, a sú od seba nezávislí. Prezident = hlava štátu + premiér. Prezident nemôže
rozpustiť parlament a parlament nemôže odvolať prezidenta s výnimkou impeachmentu (zbavenie funkcie na
základe osobného alebo profesionálneho zlyhania, porušenie ústavnosti – Nixon, Clinton)
Výhody: zodpovednosť na lídrovi, leadership, jasná politika  Nevýhody: ak je kongres v rukách opozície,
ťažkosti prezidenta s presadzovaní svojej politiky
c/ kabinetná forma vlády (VB, Commonwealth, Tal., Švédsko)  str. 365: spojnicou medzi legislatívou
a exekutívou je kabinet (vyššie postavení ministri), členovia kabinetu sú zodpovední zhromaždeniu, kabinet je
najvyšším výkonným orgánom, premiér je na rovnakej úrovni ako ministri.
 Výhody: demokratickosť, politická diskusia 
Nevýhody: zásterka premiérovej moci, nesúlad medzi ministrami, nekonzistentná politika kabinetu.

Úlohy vlády: 
a/ vykonávanie zákonov (uvádzanie zákonov do života) 
b/ schválenie programového vyhlásenia – dôvera vláde
c/ návrhy zákonov 
d/ organizácia štátu v súlade s Ústavou
e/ kontakt a spolupráca so zahraničím
K výkonnej moci patrí aj prezident, ktorý nenesie politickú zodpovednosť a má slabé postavenie.

Kompetencie prezidenta:
a/ reprezentácia štátu navonok 
b/ menovanie štátnych úradníkov
c/ hlavný vojenský veliteľ ( vyhlásenie výnimočného stavu, vojna, mier) 
d/ zapožičať štátne vyznamenania
Prezidenta možno voliť: priamo (SR), voliteľmi (USA), parlamentom (Taliansko)

SÚDNA MOC – JURISDIKCIA: úlohou súdnej moci je kontrolovať zákonodarnú aj výkonnú moc, podávať
výklad Ústavy a riešiť konflikty. Najvyššiu právomoc má Ústavný súd, ktorý posudzuje rozhodnutia vlády
a parlamentu, či nie sú v rozpore s Ústavou. Najdôležitejší princíp súdnictva: nezávislosť sudcov (dlhé volebné
obdobie – 7 rokov (ÚS) + doživotie (sudca), nestrannosť, neodvolateľnosť, imunita, nezávislosť na politike)