:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Metódy rozvoja tvorivosti žiakov

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Dievča tanya (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 17.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 211 slov
Počet zobrazení: 3 881
Tlačení: 237
Uložení: 239
Metódy rozvoja tvorivosti žiakov
 
  V najširšom chápaní sa pod metódou rozumie systematická postupnosť činnosti smerujúca k dosiahnutiu cieľa. V pedagogickej literatúre je popísaných vyše desať klasifikačných kritérií vyučovacích metód a niekoľko desiatok, navzájom často
nekompatibilných vyučovacích metód. Ak za kritérium delenia metód budeme považovať charakter poznávacej činnosti žiakov-je základom vyučovacieho procesu, potom rozoznávame päť všeobecnodidaktických vyučovacích metód(Lerner, 1988):
1.  Informačno-receptívna metóda. Učiteľ oznamuje žiakom hotové informácie a tí ich prijímajú pomocou receptorov-hlavne zraku a sluchu. Najčastejšie sa táto metóda realizuje ako výklad, vysvetľovanie, prednáška.
2.  Reproduktívna metóda. Jej základným znakom je reprodukcia a opakovanie činnosti žiakmi podľa vzoru učiteľa alebo učebnice.
 
3.  Problémový výklad. Podstatou problémového výkladu je naučiť žiakov tvorivo myslieť. Problémový výklad, to je myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi, ktorý ich má dostať do stavu napätia a zápalu pre ďalšiu tvorivú prácu. Vedie ho učiteľ, no vedie ho otvorene, stále sa obracia k žiakom, kladie im otázky, na ktoré nie sú potrebné hlasné odpovede, ale ktoré povzbudzujú myslenie. Vedie teda hlasný dialóg s neexistujúcim oponentom.
4.  Heuristická metóda. Názov je odvodený z gréckeho slova heuréka-našiel som. Žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov, metód práce, t. j. na osvojovaní učiva. Neriešia celé úlohy, len ich časti, kroky riešenia. Heuristická metóda sa môže realizovať viacerými spôsobmi:
-  Učiteľ nastolí problémovú situáciu, prostredníctvom problémovej úlohy a žiaci navrhujú možné riešenia.
-  Učiteľ demonštruje pokus a žiada od žiakov vyvodenie záverov.
-  Ak učiteľ zistí, že riešenie problémovej úlohy, robí žiakom problémy, zadá im ľahšiu úlohu.
-  Učiteľ vypracuje systém úloh v podobe otázok, ktoré usporiada tak, že každá nasledujúca otázka vyplýva z predchádzajúcih otázok.
-  Po zadaní problémovej úlohy učiteľ naznačí žiakom smer možného riešenia.

  Učiteľ môže aplikovať vo vyučovacom procese ďalšie metódy konkretizácie heuristickej metódy napr. : DITOR, brainstorming, synektika, situačná metóda, inscenačná metóda, atď.

5.  Výskumná metóda. Pri nej je najväčšia samostatnosť práce žiakov. Učiteľ so žiakmi nastolí problémovú úlohu, presvedčí sa, či žiaci pochopili formuláciu úlohy a nasleduje riešenie úlohy. Učiteľ sleduje priebeh práce žiakov, usmerňuje ich, preveruje výsledky práce, organizuje hodnotenie.
 
Pre rozvoj tvorivosti sú dôležité hlavne heuristická a výskumná metóda. V rámci nich je možné používať aj rôzne techniky, ktoré sú zamerané na rozvoj motivácie k tvorivosti, zvedavosti, fluencie, flexibility, senzibility, originality. Pestujú odvahu na sebavyjadrenie, učia sa pýtať, formulovať, argumentovať, znižujú napätie a úzkosť v sociálnom kontakte. Nazývajú sa tiež didaktické hry. Väčšina ukážok didaktických hier je prevzatá od Zelinovej (1997):
 
1.  Questionstorming – kladenie otázok.
  Na nejakú tému napr. škola, noviny treba vytvoriť v priebehu 10-15 minút čo najviac otázok. Vysoko sa hodnotia tie otázky, ktoré sú prekvapujúce, smerujúce k podstate.
2.  Čo ma prekvapí?
  Údiv a prekvapenie sú pre tvorivosť veľmi dôležité. Čo by vás prekvapilo v škole?
3.  Čo sa mi páči na múdrosti?
Ide o diskusiu o tom, čo sa žiakom páči na výrokoch slávnych ľudí, ako ich využiť, či sa nimi riadia a podobne.
4.  Hľadači chýb.
Žiaci sa sústredia na hľadanie čo najviac nedokonalosti a chýb na ľuďoch, veciach, javoch. Napr. v priebehu 15 minút nájdite čo najviac chýb, nedostatkov v našej škole, v triede, atď. Žiaci dávajú návrhy na odstránenie chýb, nedostatkov.
5.  Tvorenie viet. Určia sa začiatočné písmená slov a žiaci majú vytvoriť vety
  pozostávajúce zo slov začínajúcich týmito písmenami.
6.  Slová.
 Žiaci majú utvoriť čo najviac slov, ktoré sa začínajú alebo končia niekoľkými  písmenami, napr. ava (hlava).
7.  Postava.
Žiaci sa pokúsia vžiť do nejakej postavy a rozprávajú svoje pocity, opisujú svoje  možnosti riešenia v danej situácii.
8.  Otázky k učivu.
Po prebratí učiva žiaci tvoria otázky, ktorými by preskúšali svojich spolužiakov. 
9.  Zdokonalenie.
Ide o návrhy na zdokonalenie vecí, napr. dverí, ľudského tela a podobne.
10. Ukončenie príbehu.
Žiaci sa pokúšajú dokončiť nejaký príbeh viacerými spôsobmi.
11.  Čo keby?
K nejakej realite sa pridá nereálna vlastnosť. Žiaci vymýšľajú nemožnosti a v závere sa prediskutujú najzaujímavejšie nápady. (Čo keby zvieratá vedeli rozprávať?)
12.  Vypočuj si to.
Žiaci počúvajú nejakú hudbu. Potom majú opísať, aké slová, obrazy, myšlienky sa  im vynárali v mysli. Na záver majú dať skladbe názov.
K ďalším metódam, ktoré sa využívajú k tvorivému riešeniu problémov patria brainstorming, metóda Philips 66, situačné a inscenačné metódy.
Brainstorming v preklade znamená búrka, vytriasanie mozgov. Jej tvorca Alex F. Osborn vychádzal z myšlienky, že ľudia mnohé nápady a myšlienky ani nevyslovia, lebo sa boja, že sú neuskutočniteľné, bláznivé a smiešne.(Turek, 1999, s. 55).

Pravidlá Brainstormingu:

1.  Pravidlo zákazu kritiky. V priebehu tvorby nápadov je zakázaná akákoľvek kritika nápadov, vo verbálnej i nonverbálnej podobe.
2.  Pravidlo uvoľnenia fantázie. Každý účastník sa má riadiť zásadou, že najneobvyklejšie návrhy môžu byť najlepšie, alebo môžu k nim viesť.
3.  Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov. Každý účastník sa musí usilovať vyprodukovať čo najviac nápadov.
4.  Pravidlo vzájomnej inšpirácie. Veľmi dôležitá je kombinácia, vzájomné spájanie a zdokonaľovanie nápadov.
5.  Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov. Všetci účastníci sú si rovní. Počas zasadnutia sa iba riadia pokynmi vedúceho zasadnutia.
 

Etapy brainstormingu:

1.  Oboznámenie účastníkov s cieľom a pravidlami brainstormingu.
2.  Tvorba, produkcia nápadov, riešení. Nápady sa píšu na tabuľu, alebo veľký kus papiera, aby všetci účastníci mali neustále pred očami všetky doterajšie nápady. Pri jednom vystúpení môže účastník povedať iba jeden nápad.
3.  Prestávka. Trvanie závisí od povahy riešeného problému a môže trvať od niekoľko minút po niekoľko hodín, až dní.
4.  Vyhodnocovanie návrhov, riešení. Po určení kritérií na hodnotenie, nemalo by ich byť viac jako 5-6, zaradíme návrhy do istých skupín, napr. najodbornejšie návrhy, najdivokejšie návrhy, najlepšie návrhy, atď.
 
Metóda Philips 66 odporúča vytvoriť skupiny zložené zo šiestich členov-jeden vedúci a päť členov. Po zadaní problému každá skupina diskutuje, rieši problém v čase šesť minút. Vedúci jednotlivých skupín referujú výsledky práce svojich skupín. Ak sa nenájde spoločné riešenie, lektor zhrnie názory a urobí záver. Okrem cvičenia tvorivosti sa účastníci učia rýchlo produkovať myšlienky, rýchlo sa rozhodovať, zdokonaľujú sa ich komunikatívne schopnosti.
Podstata situačnej metódy spočíva v tom, že žiaci obdržia opis istej situácie alebo prípadu-z oblasti preberaného učiva a ich úlohou je nájsť východiská z opísanej situácie. Obsah situácie nemá obsahovať komentár učiteľa.
Inscenačná metóda na rozdiel od situačnej nie je statická. Jej podstata spočíva v tom, že žiaci budú inscenovať určité roly, zinscenujú určitú situáciu. Potom v diskusii sa pokúsia nájsť východisko zo situácie-nájsť riešenie problému. Výhodou tejto metódy, okrem jej dynamickosti je emocionálne zaangažovanie žiakov, osobné prežívanie situácie umožňuje rozvoj empatie a sociálneho cítenia. Žiaci sa učia hlbšie chápať medziľudské vzťahy a konflikty.
Metód na podporu rozvoja tvorivosti žiakov je viac, závisí len od toho, nakoľko je tvorivý učiteľ, v akých podmienkach tvorí a ako je schopný praktizovať tvorivé vyučovanie v praxi, ako je schopný „zapáliť“ svojich žiakov k netradičnému riešeniu problémov, k slobodnému vyjadrovaniu myšlienok.
Na otázku, ako rozvíjať tvorivosť môžeme odpovedať, že tvorivosť sa má rozvíjať, cvičiť v každodennej činnosti, okrem toho sa dá rozvíjať špeciálnymi cvičeniami, tréningom, programami. Tvorivosť by sa mala vyučovať v škole ako učebný predmet.

V štvrtej kapitole-v praktickej časti, budeme popisovať jednotlivé metódy rozvoja tvorivosti žiakov, aplikované na predmet rodinná výchova. Okrem spomínaných metód podporujúcich rozvíjanie tvorivosti sa v danej kapitole nachádzajú aj metódy, rozvíjajúce praktické zručnosti žiakov, ovplyvňujúce ich samostatnosť, estetické cítenie a fantáziu. Osvojenie daných praktických zručností obohacuje teoretické tematické celky, pomáha zvýšiť záujem žiakov o preberané učivo, umožňuje im aplikovať teoretické vedomosti v praxi, majú možnosť osvojiť si aktivity, ktoré môžu ďalej využívať v osobnom i profesionálnom živote.  
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2)
0.012