Poznávanie dieťaťa

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 642 slov
Počet zobrazení: 58
Tlačení: 4
Uložení: 4

Poznávanie dieťaťa

  • Popíš ISCED 0 a poukáž na práva detí, ktoré sú v ňom akceptované

Právo vyjadruje podstatu existencie jedinca. Pritom musíme rešpektovať hodnoty ľudstva demokratickej spoločnosti. Základné práva človeka sú dokumentované v listine základných práv a slobôd: zameriava sa na všeobecné ustanovenie, ľudské práva, práva národnostných menším, hospodárskej, sociálne a kultúrne práva, práva na súdnu a inú právnu ochranu a spoločné ustanovenia. Ľudské práva sa vzťahujú na všetkých občanov teda aj deti a mládež. Medzinárodné organizácie OSN, UNESCO v záujme intenzívnej ochrany detí a mládeže pred možným porušovaním ich ľudských práv, prijali deklaráciu dieťaťa v roku 1959 a v roku 1989 dohodu o právach dieťaťa. Vznik týchto dokumentov podmienila:

  • zvýšený výskyt zneužívania detí
  • využívanie detí na prácu dospelých bez patričného ohodnotenia
  • zatiahnutie detí a mládeže do vojnových konfliktov
  • popieranie zákl. potrieb detstva
  • zlá životná úroveň detí a mládeže v rôznych častiach sveta
  • zvýšená chorobnosť, nedostatok lekárskej starostlivosti

V dohode o právach dieťaťa sú presne definované nasledovné kategórie:

  1. Kto je dieťa? Čo dieťaťu prináleží a čo potrebuje? Čo je nevyhnutné vykonať pre ochranu dieťaťa vo všeobecnosti? Čo je nevyhnutné vykonať pre primeraný rozvoj dieťaťa bez výnimky.
  2. Kto zabezpečuje jeho primeraný rozvoj, a akými prostriedkami?
  3. Kto a kými prostriedkami, pred čím a kým má ochraňovať dieťa?

Pedagogika vyučuje deti, žiakov študentov a preto je nevyhnutné, aby pri výkone svojej profesii poznal a rešpektoval ich práva.

Základné práva dieťaťa sú nasledovné

  • Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu a postavenia
  • Právo na zdravý duševný a telesný rozvoj
  • Právo na meno a štátnu príslušnosť
  • Právo na výživu, bývanie, zdravotnícke služby
  • Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí
  • Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť
  • Právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie
  • Právo na prednostnú ochranu a pomoc
  • Právo na ochranu pred znedbaním, krutosťou a využívaním
  • Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti mieru a bratstva.
  • Vnímanie a pociťovanie

Vnem je odrazom predmetov a javov ako celkov vo vedomí človeka
Vnímanie
je súčinnosť analyzátorov pri odrážaní vonkajšieho sveta. Vnímanie je proces, ktorého výsledkom sú vnemy.

Vlastnosti procesu vnímania:

  • Celostnosť(celostné vnímanie) - vnemy sú vždy obrazom nejakého celku. Napr. bronzovú sochu vnímame zrakom- jej tvar, ale zároveň si uvedomujeme, že je na dotyk hladká a chladivá
  • Výberovosť vnímania- vnímanie sa sústreďuje len na niektoré zo všetkých podnetov, kt. pôsobia na zmyslové orgány z vonkajšieho prostredia, napr. hudbu vnímame inak pri sústredenom počúvaní v opere a inak ako „kulisu“ pri nejakej činnosti
  • Významovosť vnímania- sa prejavuje v tom, že podnety vnímame ako nositeľov určitého významu, napr. prechádzku lesom inak vníma horár, maliar, turista a podnikateľ. Dôležitou vlastnosťou vnímania je subjektívnosť- závislosť od emócií vnímajúcej osoby.

Pozorovanie je vlastne plánovité a cieľavedomé vnímanie. Uplatňuje sa tam, kde treba získať hlbšie a všestrannejšie poznatky o vnímaných objektoch. Zvyčajne sa presným vymedzovaním predmetu a úlohy pozorovania, napr. exkurzia by sa nemala uskutočniť bez prípravy žiakov na to, čo si majú všímať a prečo. Účinnosť pozorovania zvyšuje pohotové zaznamenávanie zistených výsledkov a aj vedomie, že o výsledkoch pozorovania treba podať správu.

Individuálne rozdiely vo vnímaní
Individuálny ráz vnímania a pozorovania sa prejavuje v jeho dynamike, presnosti, šírke a v osobitostiach emocionálneho zafarbenia.


Typy vnímania a pozorovania

  • Analytický- ľudia prejavujú sklon rozložiť vnímané predmety a javy na časti, detaily a zamerať sa na ich vnímanie a pozorovanie. Ich vnímanie môže vyvolať ťažkosti pri vyvodzovaní všeobecných záverov.
  • Syntetický- ľudia prejavujú sklon odrážať vnímané javy a predmety ako celky, nepripisujú význam detailom. Zámerom je odrážať predmety vo všeobecnej podobe a pochopiť základný zmysel. Trvá do 6 roka dieťaťa
  • Analyticko-syntetický – ľudia majú sklon vnímané predmety a javy rozčleniť na časti, a potom ich vnímať v rámci celku. Tento typ vnímania a pozorovania má najväčšie šance pre správnosť (objektívnosť) vnímania a pozorovania
  • Emocionálny- pri vnímaní predmetov a javov nemajú ľudia sklon zameriavať sa predovšetkým na správnosť ich odrazu, pochopenie ich zmyslu, ale na vlastné prežívanie, na svoje city, ktoré v nich vyvolávajú títo ľudia sa vyznačujú zvýšenou emocionálnou dráždivosťou, ktorá znižuje objektívnosť vnímania a pozorovania.

Na vnímanie majú veľký vplyv aj ľudské potreby a túžby

Pociťovanie

HPP NPP – nadprahový pocitový prah, PPP – podprahový pocitový prah

DPP DPP – dolný pocitový prah, HPP – horný pocitový prah

Človek neustále reaguje na najrôznejšie podnety vonkajšieho a vnútorného prostredia. Zachytávajú sa v receptoroch priamo (hmatové telieska v koži), alebo sú súčasťou zmyslových orgánov (tyčinky, čapíky). Pociťovanie prebieha v zmyslových orgánoch – analyzátoroch. Analyzátor tvorí dostredivý nerv a mozgové ústredie. Základom nervovej činnosti je neurón – neurová bunka. Skladá sa z tela, jadra a výbežkov. Dlhšie vlákno neurit  je zakončené výbežkami, kratšie vlákno dentrit – jemnú sieť, ktorá vyúsťuje do svalstva.
Činnosť analyzátora = pociťovanie
Pociťovanie
je proces získavania informácií z vonkajšieho a vnútorného prostredia a ich premena do podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej využíva.
Pocit je obraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré bezprostredne pôsobia na vaše zmyslové orgány.
Základná vlastnosť receptorov je ich citlivosť (senzitivita) zmena vonkajšieho a vnútorného prostredia. Na vyvolanie zmyslového pocitu je dôležité aby podnet mal určitú intenzitu tzv. absolútnu prahovú citlivosť.
Podnetové pocitové prahy :
dolný podnetový prah (podnetový prah, alebo absolútny prah ) – nižšia intenzita podnetu, na ktorý organizmus ešte reaguje pocitom
horný podnetový prah (pocitový prah) – najvyššia intenzita podnetu, ktorá ešte vyvolá pocit
Podnety nižšej intenzity, ktoré ešte nepociťujeme nazývame podprahové podnety. Na nadprahové podnety organizmus reaguje pocitom bolesti. Najmenší rozdiel medzi dvomi podnetmi toho istého druhu, ktorý ešte umožňuje postriehnuť nimi vyvolaných pocitov nazývame rozdielový podnetový (pocitový) prah. Napr. 2 podnety toho istého druhu - 2 tóny

Rozdiely v zmyslovej citlivosti nepozorujeme ich medzi jednotlivými ľuďmi. Napr. pri vstupe zvonka z čerstvého vzduchu do nevyvetranej miestnosti, spočiatku ostro pociťujeme ťažký vzduch, po dlhšom pobyte sa tento pocit zmierňuje a nazýva sa to zmyslová adaptácia.
Zákon kontrastu – vyjadruje skutočnosť, že pri náhlej zmene intenzity podnetu sa nám intenzita nového podnetu spočiatku zdá väčšia alebo menšia, než aká je v skutočnosti. Uplatňujeme ho najmä pri tepelnom, svetelnom, čuchovom a chuťovom pociťovaní, napr. veterník je sladší ako káva a keď zjeme veterník sa nám aj ochutená káva zdá horká. 

  • Význam nervovej sústavy pri poznávacích procesoch (neurón, neurit, dendrity, reflex, reflexný oblúk)

Funkcie nervovej sústavy

  • zabezpečuje jednotu tela s vonkajším prostredím
  • reguluje činnosť jednotlivých orgánov a združuje ich do zladeného celku

Rozdelenie NS

NS má dve hlavné časti:

  • ústrednú (centrálnu) NS, tvoria ju mozog a miecha
  • obvodovú (periférnu) NS, tvoria ju nervy, ktoré spájajú CNS s ostatnými časťami tela

Nervové tkanivo (stavba a funkcie)

  • tvoria ho 2 typy buniek: 1. nervové bunky (= neuróny) 
  1. podporné bunky
  2. nervové bunky - neuróny– ich hlavnou funkciou je šírenie nervových vzruchov
  • neurón tvorí telo s jadrom a výbežky. Výbežky sú:
    • krátke = DENDRITY, ktoré vedú vzruch dostredivo (do tela nervovej bunky)
    • dlhý = NEURIT, ktorý vedie vzruch odstredivo ( z nervovej bunky). Je obalený myelínovým obalom, ktorého hrúbka ovplyvňuje rýchlosť šírenia nervových vzruchov
  • prenos vzruchov medzi jednotlivými neurónmi zabezpečujú špeciálne spojenia – synapsie
  • telá nervových buniek tvoria sivú hmotu nervovej sústavy
  • výbežky nervových buniek tvoria bielu hmotu nervovej sústavy
  • nervové bunky nemajú regeneračnú schopnosť
  1. podporné bunky– vyživujú neuróny a odstraňujú z nich odpadové látky, majú regeneračnú schopnosť

Reflexná činnosť nervovej sústavy.

  • Reflex je odpoveď organizmu na podnet (zmenu vonkajšieho alebo vnútorného prostredia), sprostredkovaná nervovou sústavou. Je to základná jednotka činnosti NS.
  • Uskutočňuje sa po dráhe, ktorú voláme reflexný oblúk.
  • Reflexný oblúk má 5 častí:
    1. receptor – je to zmyslová bunka alebo voľné nervové zakončenie, ktoré prijímajú podnety a premieňajú ich na nervový vzruch
    2. dostredivá nervová dráha– tvoria ju senzitívne nervové vlákna, ktoré privádzajú vzruchy do CNS
    3. CNS– mozog alebo miecha, kde vzniká odpoveď na podnet z prostredia
    4. odstredivá nervová dráha– tvoria ju motorické nervové vlákna, ktoré vedú vzruch z CNS k výkonným orgánom
    5. výkonný orgán– napr. kostrový sval alebo žľaza
  • Ľudová slovesnosť- znaky, útvary v edukačnej práci v MŠ a v ŠKD

Základné útvary ľudovej slovesnosti: - vzniká väčšinou na dedinách. Vznikla na dedinách pretože nebola dostupná žiadna tlačená literatúra, teda neprenikali so slovesnosti žiadne nežiaduce prvky. Veľká časť ľudovej slovesnosti má charakter detského folklóru, riekanky, vyčítanky, tanečné a dramatické hry.
Znaky ľudovej slovesnosti- anonymita- autor je neznámy, ústne tradovanie a kolektívnosť- viacero „autorov“
Výchovný význam detského folklóru je veľký. Rozvíja obrazotvornosť, city, fantáziu, vnímanie a reč, pomáha deťom orientovať sa v tajomnosti sveta v ľudských vzťahoch prostredníctvom emocionálnych zážitkov. Detský folklór pomáha nacvičovať výslovnosť hlások, riešiť počtové úkony, poskytovať deťom radosť a veselosť.
Význam ľudovej slovesnosti- poskytuje deťom príklad správneho a nesprávneho konania. Rozvíja pozitívny vzťah k okoliu, k prírode. Rozvíjanie výslovnosti. Deti si osvojujú návyky hygieny. Rozvoj myslenia.
Útvary ľudovej slovesnosti- lyricko- epické útvary, epické a dramatické útvary.

Lyricko-epické útvary ľudovej slovesnosti

  1. Ľudová pieseň- najrozšírenejší žáner ľudovej slovesnosti. Tematikou je život v rôznych podobách. Podľa tematiky delíme piesne na sociálne- pracovné(trávnice, valašské, družstevné, banícke) vojenské(regrútske) a revolučné(zbojnícke a partizánske). Ľúbostné- svadobné a rodinné- uspávanky. Stretnutie detí s ľudovou slovesnosťou nastáva cez uspávanku a ľudové hry
  2. Riekanky- folklórny, politický výtvor pre deti predškolského a mladšieho školského veku. Sú príhovorom detí k zvieratám, rastlinám, príp. javom v prírode. Uprednostňujú rytmickú zložku pred významovou. Dajú sa interpretovať individuálne aj hromadne.
    žánre s pragmatickou funkciou – prekrúcačka, vyčítanka, prekáranka, vysmievanka, vyzývanka, prihováranka.
    žánre so zábavnou funkciou - skákanka, spievanka, rapotanka, vyvolávanka, rýmovačka
  3. Hádanky- majú didaktický význam. Pre detského príjemcu bývajú veršované. Delíme ich na: metaforické, slovné hádanky- založené na slovnej hračke, matematické a nepravé hádanky- žartovné. Ďalšie žánre delíme podľa toho, akú funkciu plnia:

    Epické žánre ľudovej slovesnosti

  4. Rozprávka- je to ľudový útvar, zvyčajne neveľkého rozsahu, ktorý ma ustálenú kompozíciu. Hlavnými znakmi rozprávky sú:
  • dej je zasadený do čarovného prostredia
  • v rozprávkach vystupujú nadprirodzené bytosti, predmety,
  • postavy – kladné, záporné, reálne (nečarodejné)

Z hľadiska výchovných hodnôt rozprávky rozdeľujeme :
1. Ktorých zmyslom je ukázať nevyhnutnosť víťazstva spravodlivosti, statočnosti, dobrého človeka napr. Zlatovláska
2. S priamym výchovným zameraním, so záporným hrdinom, ktorý nie je statočný, klame napr. O 12 mesiačikoch
3. Tu ide o víťazstvo o ľudového hrdinu nad panskými úradníkmi, napr. O 3 grošoch
Hlavná myšlienka rozprávky je boj dobra a zla, ideálna spravodlivosť.

  1. Povesť- je príbeh, ktorý má historický podklad, je viazaný ku konkrétnemu miestu, osobe. Delíme ich na:
  • Miestne(etymologické)- viažu sa ku vzniku miest, múrov,
  • Prírodné- viažu sa ku vzniku prírodných javov, skalnatých útvarov, geologických zvláštností
  • Historické- viažu sa k historickým udalostiam, povesti z Veľkomoravskej ríše, povesti o Turkoch a Tatrách

Povesť je na hranici medzi výmyslom a historickou informáciou. Nie je v nej nevyhnutný šťastný koniec. Hlavnou úlohou je presvedči čitateľa o pravdivosti príbehu. V povesti ide o boj dobra a zla ako v rozprávke, ale na rozdiel od nej nie vždy víťazí dobro. Druhy povestí:- O Jánošíkovi, Básnické povesti a Turecké povesti

  1. Báj- rozprávka o zosobnenej prírode a nadprirodzených bytostiach. Vystupujú tu víly, škriatkovia, démoni. Bájou si človek vysvetľoval všetko, čo si nedokázal zdôvodniť rozumom a myslením. V bájkach sa odrážal primitívny názor človeka na svet a na posmrtný život.
  2. Bájka- zosobňovanie zvierat sa nazýva antropomorfizácia. Bájka je didaktický útvar. Zvieratá predstavujú typické ľudské vlastnosti.
  3. Príslovie
  4. Porekadlo
  5. Rozprávanie

Dramatické - bábkové divadlo

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.043