Organizácia dňa v MŠ a ŠKD

Organizácia dňa v MŠ a ŠKD

• MŠ a ŠKD ako inštitucionálne zariadenie

Materská škola

MŠ je predškolské zariadenie určené na výchovu a vzdelávanie detí vo veku od 2 – 6 rokov.

MŠ podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, morálnej, telesnej, estetickej, rozvíja schopnosti, zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie.

Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

MŠ zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje predprimárne vzdelanie.

Proces výučby v MŠ sa orientuje predovšetkým na utváranie identity dieťaťa, rozvíjanie jeho autonómie a rozširovanie a skvalitňovanie jeho kompetencií (spôsobilostí).

Materská škola plní nasledujúce funkcie:

• edukačnú (zameriava sa na celistvý rozvoj osobnosti a zmysluplné učenie sa)
• kultúrnu  (socializačno-adaptačnú, čiže adaptovanie sa na život v spoločnosti a kultúru, ktorú spoločnosť prezentuje)
• kompenzačnú (vyrovnáva rozdiely medzi vplyvmi jednotlivých rodín na edukáciu svojich detí tým, že poskytuje odborný a profesionálny edukačný vplyv)
• preventívnu (edukačný proces podriaďuje vývinovým potrebám dieťaťa, ktoré sú veľmi rozmanité)

Edukáciu v MŠ realizuje učiteľ materskej školy, ktorý musí byť odborne a profesionálne spôsobilý. Musí mať požadované vzdelanie (pedagogické - stredoškolské alebo vysokoškolské).

Učiteľ pri koncipovaní procesu výučby vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. K najpoužívanejšej a doporučovanej literatúre v MŠ patri PVVP, V.Hajdúková – Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre MŠ, Bratislava 2008, Kafomet – vzdelávacie programy aj s hotovými prípravami.

Sú v nich definované edukačné ciele a odporúčané metódy, prostriedky, organizačné formy a pod. do procesu výučby. Tento obsah učiteľ transformuje prostredníctvom plánovania, projektovania. Dieťa v procese výučby tiež využíva rozmanité metódy, prostriedky. Hlavnou formatívnou aktivitou v detstve je hra. Je nevyhnutnou podporou učenia sa a utvárania životných vzťahov dieťaťa.

Z organizačnej stránky sa MŠ člení na triedy. Do triedy sa zaraďujú deti rovnakého veku alebo rozdielneho veku. Základným typom MŠ sú MŠ s celodennou starostlivosťou.

Školský klub detí

ŠKD zabezpečuje pre deti ZŠ nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. ŠKD sa člení na oddelenia.

Vychovávateľstvo sa zameriava na zámernú, uvedomelú a cieľavedomú edukáciu detí a mládeže spravidla od šiestich rokov až po dospelosť.

Základným cieľom je využívať komplex všetkých dôležitých poznatkov, ktoré pedagogika v oblasti edukácie získala. Má modifikovať a transformovať všeobecné poznatky z pedagogiky na celistvý rozvoj osobnosti detí a mládeže v čase mimo výučby, t.j. v ich voľnom čase.

Edukáciu uskutočňuje vychovávateľ, jeho hlavnou činnosťou je organizovanie zmysluplného využitia voľného času detí a mládeže.

Edukačné aktivity usporadúva tak, aby zámerne, vedome a cieľavedome edukačne pôsobil na rôzne stránky rozvoja osobnosti dieťaťa. Dôraz kladie na výchovu, zameriava sa predovšetkým na sociálnu, morálnu, emocionálnu, afektívnu a motivačnú zložku osobnosti jedinca (sociálno-edukačná starostlivosť).

Proces edukácie sa plánuje, programuje, organizuje a vyhodnocuje. Vychovávateľ v procese edukácie využíva rozmanité organizačné formy, metódy, stratégie, edukačné prostriedky.

Proces edukácie musí rešpektovať biorytmus života jedinca (napr. relaxáciu a oddych po výučbe, striedanie typu činností).

Vychovávateľ sa edukáciou podieľa na integrálnom a plnohodnotnom rozvoji osobnosti detí a mládeže.

• Organizačné formy v MŠ a v ŠKD

pojmom organizačná forma výchovy rozumieme určitý poriadok, režim, priestorové, podmienkové a časové usporiadanie činnosti zameranej na realizovanie obsahu výchovy, výchovných cieľov.

Materská škola

Organizačné formy výchovy a vzdelávania tvoria základný spôsob organizácie, ktoré v podmienkach MŠ chápeme ako organizačné formy edukačného procesu. Edukačný proces v MŠ je procesom dynamickým, rešpektujúci spontánne učenie sa dieťaťa a riadené učenie sa dieťaťa. Organizačné formy edukačného procesu napovedajú o tom, ako je tento proces organizovaný v priebehu dňa.
Štátny vzdelávací program ISCED 0 pre predprimárne vzdelávanie odporúča pružné usporiadanie činností v dennom poriadku tak, aby umožňoval reagovať na potreby, záujmy a možnosti detí. Pri jeho zostavovaní je potrebné dbať na to, aby poskytoval priestor na pokojný, bezpečný a zmysluplný, aktívny, tvorivý pobyt dieťaťa v MŠ. Všetky organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné..
Organizačné formy – predstavujú organizovanú činnosť žiakov a učiteľa (vychovávateľa), ktorá prebieha v určitom čase, priestore, podľa plánu.

Denný poriadok MŠ obsahuje organizačné formy dňa :

• Hry a hrové činnosti dieťaťa
• Pohybové a relaxačné cvičenia
• Pobyt vonku
• Odpočinok
• Činnosti zabezpečujúce životosprávu
• Edukačná aktivita

Denný poriadok je súhrn noriem, podľa ktorých sa organizuje život detí v materskej škole. Má rešpektovať vekové a individuálne osobitosti dieťaťa. Denný poriadok vymedzuje striedanie činností, ktoré sa týkajú životosprávy a ďalších činností, ktoré zabezpečujú plynulý, globálny rozvoj dieťaťa.
Dôležitou požiadavkou správnej životosprávy v dennom poriadku je nielen striedanie rôznych druhov činností, aktivít, ale aj to, aby miera zaťaženia určitou činnosťou bola primeraná silám detského organizmu. Výchovné a vzdelávacie požiadavky na dieťa majú byť navodené takou formou, aby vzbudzovali záujem dieťaťa o činnosť, aby úlohy boli síce náročné, ale zrozumiteľné a zvládnuteľné.
Usporiadanie opakujúcich sa denných činností v MŠ má predovšetkým rešpektovať detské potreby, možnosti, záujmy a rozvíjať jedinečnosť dieťaťa s akceptovaním všetkých detí v triede. Dieťa sa postupne prispôsobuje /adaptačný proces/ požiadavkám denného poriadku, zvláda ich a stotožňuje sa s nimi, osamostatňuje sa, učí sa zodpovednosti a sebadisciplíne.
Denný poriadok konkretizuje edukačné prostredie MŠ z hľadiska organizačného a obsahového zabezpečenia interakcie a komunikácie dieťaťa s prostredím v predškolskej edukácii. Denný poriadok sa prispôsobuje podmienkam MŠ. Jeho konkretizácia z hľadiska časového vymedzenia je v kompetencii učiteľov každej MŠ a vychádza z podmienok a lokálneho umiestnenia MŠ.
Každá organizačná forma denného poriadku je zameraná na integrované realizovanie tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a štandardov Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 a školského vzdelávacieho programu.
Každá organizačná forma denného poriadku rešpektuje:

• zásady osobitosti predprimárneho vzdelávania
• metódy predprimárneho vzdelávania

Každá organizačná forma denného poriadku obsahuje:

• činnosti dieťaťa/detí,
• konkrétne edukačné, metodické postupy učiteľa.

Hry a hrové činnosti sú spontánne alebo učiteľkou navodzované hry a hrové aktivity detí. Hra je vyvolávaná a ovplyvňovaná spoločenským prostredím, v ktorom dieťa žije a do ktorého sa hrou začleňuje. V edukácii dieťaťa sa hra uplatňuje ako forma organizácie života, prostriedok a metóda. Hry a hrové činnosti ako organizačná forma by mali napĺňať túžbu dieťaťa predškolského veku po hre. Hra je prirodzenou potrebou dieťaťa, bez ktorej nie je možný jeho zdravý vývin. Hry a hrové činnosti, ak majú deti rozvíjať, by mali byť obsažné a rozmanité. Hry a hrové činnosti sa spravidla zaraďujú niekoľkokrát denne.

 Pohybové a relaxačné cvičenia obsahujú zdravotné cviky a relaxačné a dychové cvičenia. Realizujú sa každý deň, s dodržiavaním psychohygienických zásad /pred jedlom, zásadne nie po jedle, vo vyvetranej miestnosti, prípadne vonku atď./. Patria k vopred plánovaným aktivitám. Pohybové a relaxačné priaznivo podnecujú nielen telesný, ale aj duševný rozvoj detí. Pravidelným zaraďovaním a dôsledným uskutočňovaním pohybových a relaxačných cvičení sa u detí uspokojuje potreby pohybu. Uspokojovanie potreby pohybu vedie spolu s vyváženou stravou k zdravému psychosomatickému vývinu dieťaťa. V jarných až jesenných mesiacoch je účinné uskutočňovať pohybové a relaxačné cvičenia vonku, na čerstvom vzduchu. Pravidelné telovýchovné aktivity majú aj významný preventívny účinok, napr. nielen ako prevencia pred ochoreniami pohybového aparátu, ale aj ako prevencia pred ochoreniami horných a dolných dýchacích ciest a pod.

 Pobyt vonku obsahuje pohybové aktivity detí, v rámci školského dvora, alebo vychádzky. Môže tu byť zaradená edukačná aktivita, ak je v rámci nej z obsahového hľadiska rôznym spôsobom zastúpené napr. oboznamovanie s prírodou a prírodnými javmi. Je didakticky nefunkčné hovoriť o prírode a prírodných javoch len sprostredkovane, bez priameho pozorovania a spoznávania v triede. V záujme zdravého psychosomatického vývinu dieťaťa sa neodporúča vynechávať pobyt vonku. Realizuje sa každý deň. Výnimkou, kedy sa nemusí uskutočniť, sú nepriaznivé klimatické podmienky, silný nárazový vietor, silný mráz, dážď /nie mrholenie/. V jarných a letných mesiacoch sa pobyt vonku upravuje vzhľadom na intenzitu slnečného žiarenia a zaraďuje sa 2-krát počas dňa, v dopoludňajších i odpoludňajších hodinách. Pobyt vonku by mal byť pre každé dieťa zaujímavý a príťažlivý. Je potrebné uskutočňovať ho nie ako sled riadených výchovno-vzdelávacích činností navodených učiteľom, ale prevažne ako spontánne hry, hrové a iné výchovno-vzdelávacie činnosti bohaté najmä na pohyb. Neodmysliteľnými činnosťami počas pobytu vonku sú tvorivé aktivity s pieskom , pohybové hry s loptou a iné pohybové, športové a hudobno-pohybové hry ako aj kreslenie pastelom na betón atď.

 Odpočinokje úzko spojený s činnosťami zabezpečujúcimi životosprávu. Pretože ho možno chápať širšie je vyňatý z týchto činností. Realizuje sa v závislosti od potrieb detí s minimálnym trvaním 30 minút na lôžku, za predpokladu, že je v miestnosti optimálna teplota, uskutočňovať ho voľne na koberci s ležaním n vankúšikoch /hlavne netrvať na tom, aby každé dieťa zaspalo/. Zvyšnú časť odpočinku potom možno venovať pokojnejším hrám a výchovno-vzdelávacím činnostiam, napr. čítaniu rozprávok, grafomotorickým cvičeniam, občasnému pozeraniu detských, najmä animovaných filmov /tu je dôležité upozorniť, že vzhľadom na nutnú psychohygienu nie je vhodné zaraďovať každodenné pozeranie televízie alebo videa/ atď.

 Činnosti zabezpečujúce životosprávu- desiata, obed, olovrant sa realizujú v pevne stanovenom čase. Odporúča sa dodržať trojhodinový interval medzi podávaním jedla. Čas podávania jedla sa stanovuje podľa podmienok prevádzky MŠ. Stolovaniu je potrebné venovať primeranú pozornosť. Dieťa predškolského veku si na celý ďalší život utvára návyky kultúrneho stolovania.

 Činnosti zabezpečujúce životosprávu- osobná hygiena. Dieťa prichádza do MŠ s rôznou úrovňou osobnej hygieny. Najmä vo vzťahu k deťom mladším ako 3 roky alebo trojročným je žiaduce zachovať veľkú mieru trpezlivosti, pokoja a láskavosti a uplatňovať individuálny prístup. Dôležité je za každý, hoci aj drobný pokrok dieťa pochváliť a za prípadné nedodržanie hygieny /napr. pomočenie a pod./ dieťa netrestať alebo nezvyšovať na neho hlas. Je potrebné vytvoriť návyk umývania rúk pred každým jedlom, po každom použití toalety, po každom znečistení rúk, napr. po výtvarných alebo pracovných činnostiach atď. V MŠ je vhodné vypestovať aj návyk každodenného čistenia zubov.

 Edukačná aktivita -je organizačná forma riadeného učenia, ktorá sa uskutočňuje za aktívnej spoločnej účasti detí a učiteľa. Edukačná aktivita ako prierezová organizačná forma predprimárneho vzdelávania je prítomná v každej organizačnej forme.
Edukačná aktivita sa realizuje v priebehu dňa:

• v skupine detí /počet detí v skupine určuje učiteľ podľa vlastného uváženia

alebo podľa pravidiel plánovanej edukačnej hry a činnosti/

• frontálne, so všetkými prítomnými deťmi súčasne
• individuálne.

 Všetky uvedené organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. Nie je didakticky účinné, ak sa preceňuje a pozornosť učiteľa sústreďuje len na jednu z nich, to znamená na organizačnú formu predprimárneho vzdelávania - edukačnú aktivitu. Denný poriadok neznamená len správne časové rozloženie, ale zahŕňa aj požiadavky na obsah týchto činností a to z hľadiska osobnej hygieny dieťaťa, hygieny mentálnej a hygieny prostredia.

Organizačné formy ŠKD

V školskom klube sa uskutočňujú činnosti, ktoré človeka zaujímajú, bavia a prinášajú uspokojenie a uvoľnenie. Do určitej miery však ide o usmerňované činnosti vychovávateľom, vedúcim krúžku v tom zmysle, aby činnosti plnili aj výchovnú funkciu.

Obsah výchovy mimo vyučovanie tvoria:

Odpočinkové, rekreačné, záujmové, spoločensky prospešné, samoobslužné, výchovno – vzdelávacie činnosti a príprava na vyučovanie.

Odpočinkové činnosti – sú psychicky a fyzicky nenáročné, slúžia na odstránenie únavy. Zaraďujú sa najčastejšie na popoludnie alebo v priebehu dňa. Môžu mať podobu odpočinku na lôžku, pokojný pohyb ale najčastejšie sú záujmové aktivity (ručné práce, čítanie, hudobné, výtvarné činnosti a pod.)

Záujmová činnosť – ide o spoločenskovedné, prírodovedné, kultúrne, umelecké, pracovno–technické, telovýchovné, športové a esteticko–výchovné záujmové činnosti. Súčasťou záujmovej činnosti môžu byť aj vzdelávacie činnosti, napríklad učenie sa cudzieho jazyka alebo zdokonaľovanie sa v práci na počítači. Princípom však je dobrovoľnosť, osobný záujem účastníkov na týchto aktivitách. Vzdelávacie, kultúrne, sociálne záujmové činnosti sú dôležitou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučovania. Uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov, uspokojovanie potrieb a rozvoj špecifických schopností, to sú úlohy, ktoré sa podieľajú na utváraní životného štýlu a hodnotovej orientácií.

Rekreačná činnosť – má charakter výdatnej pohybovej aktivity, ktorú vykonávame so žiakmi podľa možností na čerstvom vzduchu, prípadne v telocvični. Obsahujú pohybovo náročnejšie aktivity – telovýchovné, turistické, športové alebo aktivity manuálnej práce. V priebehu dňa sa striedajú rušné rekreačné činnosti s pokojnejšími. Vhodné sú pohybové hry v prírode, na ihrisku, hry a zábavy.

Samoobslužné činnosti – ide o vedenie detí k samostatnosti v starostlivosti o vlastnú osobu a osobný majetok. Podstata spočíva v pestovaní návykov osobnej hygieny, účelného a vkusného obliekania, návykov starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia a návykov v styku s ľuďmi.

Verejnoprospešné činnosti – deti vedieme k dobrovoľnej práci v prospech jednotlivcov alebo sociálnych skupín (napr. Pomoc starším, slabším, chorým osobám, pri ochrane životného prostredia).

Príprava na vyučovanie - súvisí s plnením školských povinností podľa veku detí. Príprava na vyučovanie sa môže rozšíriť o praktickú aplikáciu vedomostí, a aj na ich rozširovanie a prehlbovanie. Miera a časový rozsah prípravy žiakov na vyučovanie sú určené špecifickými pedagogickými možnosťami a podmienkami inštitúcií. Úlohou prípravy na vyučovanie je precvičovať, opakovať, prehlbovať a upevňovať poznatky z vyučovania, získané zručnosti a návyky rozširovať, aplikovať v praxi. Prípravu na vyučovanie možno realizovať spontánne alebo ako organizovanú činnosť, ale tiež pomocou didaktických hier, kvízmi, súťažami, samoštúdiom, čítaním, sledovaním vzdelávacích programov v televízií, na počítačoch (internet), počúvaním rozhlasu. Príprava na vyučovanie plní výchovné a vzdelávacie ciele. Vzdelávacie: vypracovanie písomných prác, realizovanie domácich úloh, prehlbovanie poznatkov získaných v škole, ich overovanie v konkrétnych činnostiach – vychádzka, výlet, exkurzia. Výchovné: pestovanie záujmu o sebavzdelávanie, pestovanie návyku pravidelného a systematického plnenia školských povinností, rozširovanie záujmu o špecifické oblasti, vyhľadávanie nových podnetov na tvorbu vzdelávacích záujmov, uspokojenie intelektových, poznávacích potrieb.

• Základné právne normy odboru
  
  

Základnou právnou normou pre všetky školy a školské zariadenia je Zákon č.245/2008 Z. .z.

o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Materská škola

• 28

 2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí.

4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve

prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa. Výšku príspevku určí riaditeľ školy.

5) Výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou určí zriaďovateľ

všeobecne záväzným nariadením.

9) Deti, ktoré majú v nasledujúcom roku plniť povinnú školskú dochádzku, sa obvykle zaraďujúdo samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nie je možné zaradiť deti výlučne z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Samostatné triedy sa môžu vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk.

10) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je:

1. a) 20 v triede pre troj- až štvorročné deti,
2. b) 21 v triede pre štvor- až päťročné deti,
3. c) 22 v triede pre päť- až šesťročné deti,
4. d) 21 v triede pre troj- až šesťročné deti.

11) Ak sa do triedy zaradí dieťa mladšie ako tri roky, zníži sa najvyšší počet detí o jedno dieťa.

12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ nazáklade odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

13) Výkonom práv začleneného dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

nemôžu byť obmedzené práva ostatných detí, ktoré sú účastníkom výchovy a vzdelávania.

14) V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

17) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie,

saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

Zákon č.245 /2008 Z. z . o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ určuje právne normy aj pre sústavu školských zariadení, ktorú tvoria:

1. a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
2. b) špeciálne výchovné zariadenia,
3. c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
4. d) školské účelové zariadenia

Školský klub detí

• 14

1) Školský klub detí zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie ich záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin.

2) Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom ich počet v oddelení je spravidla zhodný s počtom žiakov v príslušnej triede podľa § 29 ods. 5 najviac však 25; počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského zariadenia alebo riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.

4) Riaditeľ školského klubu detí alebo riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 3, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.

5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.

6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom.

7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí zriadeného obcou prispieva zákonný zástupca žiaka.

• Zásady duševnej hygieny v MŠ a v ŠKD

Psychohygiena je vedný odbor, ktorý skúma podmienky nevyhnutné na zabezpečenie duševného zdravia, psychickej pohody, výkonnosti a zlepšenie duševnej činnosti.

 Zásady psychohygieny v MŠ

• predkladať deťom činnosti primerané veku, ktoré by ich nepreťažovali z telesnej, ani duševnej stránky,
• rovnomerne stimulovať rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho kognitívnu, citovú, motivačnú, autoregulačnú stránku a tvorivosť,
• striedať činnosti s odpočinkom; predchádzať únave a vyčerpaniu, nude a pasivite,
• dbať o bezpečnosť detí pri hrách a ostatných činnostiach,
• naučiť deti starať sa o osobnú hygienu;
• dbať na správnu výživu, pitný režim, bezpečné prostredie v MŠ a na ihrisku,
• vytvárať pozitívnu klímu v triede, kde by sa dieťa cítilo bezpečne, spokojne a malo priestor na sebarealizáciu,
• zámerne a cieľavedome realizovať činnosti, ktoré sú užitočné pre rozvoj dieťaťa,
• presne stanoviť a dodržiavať režim dňa,
• poskytnúť dieťaťu možnosť odreagovať sa od napätia,
• umožniť dieťaťu vyjadriť svoje problémy, naučiť ho porozumieť vlastným zážitkom a hľadať primerané riešenie problémov,
• individualizovať výchovné činnosti,
• minimalizovať stresové situácie, konflikty, frustráciu a záťaž,
• podporovať spontánne prejavy reči, stimulovať dieťa k vyjadreniu svojich emócií, citov a myšlienok,
• učiť deti kontrolovať a ovládať svoje správanie, slušne sa správať,
• naučiť deti dodržiavať zásady a normy správania, dodržiavať režim dňa,
• vyhýbať sa neustálemu upozorňovaniu na chyby, vysmievaniu sa deťom, nereagovaniu na otázky, nevšímanie si dieťaťa, lebo to odoberá dieťaťu chuť prejavovať sa,
• nepoužívať telesné tresty a tresty, ktoré znevažujú osobnosť dieťaťa,
• podporovať samostatnosť dieťaťa, jeho vlastné rozhodovanie, posudzovanie vecí, jeho tvorivosť,
• pri dodržiavaní zásad psychohygieny spolupracovať s rodičmi dieťaťa, aby sa na dieťa pôsobilo systematicky a jednotne; rodinná výchova sa môže výchovou v MŠ doplniť, ale nie nahradiť.

Psychiohygiena v školskom klube detí

• Po skončení vyučovania privíta žiakov vychovávateľka, prediskutuje s nimi plán činností a akceptuje ich požiadavky. Je dobre hneď na začiatku zistiť ako sa žiaci cítia, či nie sú unavení, chorí a pod. Cieľom tejto etapy je preladiť žiakov z dopoludňajšieho vyučovania na iné činnosti a prostredie. Zvlášť dôležitý je začiatok šk. roka a príchod nových žiakov do ŠKD. Vychovávateľka sleduje adaptačný proces jednotlivých žiakov a uľahčila im ho.
• Odpočinkovo - rekreačné činnosti sú nevyhnutnou súčasťou režimu dňa v ŠKD (pomáhajú odstraňovať únavu z vyučovania a kompenzujú jednostranné zaťaženie). Vyučovanie vyvoláva u žiakov psychickú a fyzickú únavu. Fyzická únava – nerovnomerné zaťaženie svalových skupín pri dlhom sedení, pri mladších deťoch námaha svalov pri písaní. Psychická únava – zámerné sústreďovanie pozornosti, rozmýšľanie, pracovné tempo, obavy z negatívneho hodnotenia, sociálne vzťahy v triede a citové rozpoloženie. Medzi odpočinkové činnosti môžeme zaradiť oddych na koberci, relaxačné cvičenia, počúvanie hudby, čítanie kníh atď.
• Záujmové činnosti tvoria hlavnú zložku, Dôležité je aby sa deti naučili medzi sebou otvorene komunikovať, vyjadrovať svoje city, pocity, nálady, myšlienky. Naučili sa spolupracovať, tolerovať názory iných, vzájomne si pomáhať, riešiť konflikty. Rozvíjať sebaovládanie, sebadisciplínu, vytrvalosť detí, dávať pozor aby nevznikala závislosť (PC). Pri esteticko - výchovných činnostiach sa uplatňujú zásady rozvíjania tvorivosti, empatie, citlivosti ku kráse a vkusu.
• Príprava na vyučovanie – v spolupráci s učiteľom môže vychovávateľ zistiť, či má žiak problémy, z akého vyučovacieho predmetu zaostáva a individuálne mu pomôcť hľadať efektívny spôsob učenia, vysvetliť mu učebnú látku alebo ho preskúšať. Príprava na vyučovanie v ŠKD sa líši od školského vyučovania, využívajú sa didaktické hry, čítanie, sledovanie televízie, práca na PC, precvičovanie, opakovanie atď. Pri tejto hravej forme učenia môžu žiaci zistiť či dostatočne pochopili učivo a môžu ho uplatniť v rozličných súvislostiach. Súčasťou prípravy na vyučovanie je utváranie návykov pravidelného a systematického plnenia školských povinností a starostlivosti a školské pomôcky.

• Význam hygieny prostredia a výživy v školách a v školských zariadeniach

Hygiena potravín

S potravinami sa do tráviacej sústavy môžu dostať aj choroboplodné mikroorganizmy, parazity a škodlivé látky, ktoré môžu zapríčiniť rôzne ochorenia. Hygiena potravín predstavuje komplex opatrení pri výrobe a manipulácii s potravinami a ich uvádzaní do obehu, ktoré sa neustále monitorujú a kontrolujú.

Všetky priestory, kde sa pracuje s potravinami, musia byť čisté, bez hmyzu a hlodavcov. Treba ich pravidelne dezinfikovať a neustále čistiť. Veľké nároky sa kladú aj na pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku s potravinami.

Požiadavky na pracovníkov:

• dobrý zdravotný stav
• používanie pracovného odevu a ochranných prostriedkov ( rukavice, pokrývka hlavy)

• osobná hygiena
• odstránenie drobných predmetov, ktoré sa môžu dostať do potravín (prsteň, hodinky)
• zákaz jedenia, pitia, fajčenia v priestoroch, kde sa manipuluje s potravinami
• vzdelanie a výcvik, vedomosti o pravidlách práce s potravinami, zdravotný preukaz

Zásady zostavovania jedálneho lístka v MŠ

• strava by mala byť zmiešaná, t.j. obsahovať všetky živiny
• denná dávka by mala pokryť energetický výdaj
• na rozdiel od dospelého, detský organizmus musí mať zabezpečený vyšší príjem bielkovín, vápnika a vitamínov
• obmedzuje sa príjem tukov a cukrov (sladkosti, sladké nápoje), kyslé a korenené jedlá
• denná dávka živín by mala byť rozdelená na 4 – 5 dávok
• je dôležité dodržiavať časový režim stravovania
•  dodržiavanie správneho spôsobu stolovania umožňuje deťom osvojovať si správne návyky v tejto oblasti
• o jedálnom lístku sú rodičia informovaní

Hygiena prostredia

Hygiena prostredia v školách rieši konkrétne požiadavky na budovu: počet wc, teplotu v miestnosti, vzdialenosť od komunikácie, veľkosť miestností, nábytku, osvetlenie, prevádzkový poriadok, ...

Pre prostredie materskej školy, výber zariadenia, nábytku, textílií platia bezpečnostné

a hygienické normy. Prostredie materskej školy má byť útulné, príjemné a harmonické. Deti mu spoločne s učiteľom vtláčajú osobitý pôvab (každá trieda je jedinečná), starajú sa o poriadok a jeho estetickú úpravu. 

Materiálne prostredie je základom vnútorného prostredia. Dôraz na materiálne

vybavenie nesmie zatieniť samotné dieťa.

HRAČKY

K štandardnému a nezastupiteľnému vybaveniu materských škôl patria hračky.

Ich výberu, kvalite a veku primeranosti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

NÁBYTOK

Základným nábytkom pre deti sú stoly a stoličky. Parametre ich rozmerov sa menia

v závislosti od rastu dieťaťa. Stolíky musia byť umiestnené vo svetlej časti miestnosti

so správnym dopadom svetla.

Rozmiestnenie nábytku musí rešpektovať potrebu detí mať dostatok priestoru na hry,

pohybové a relaxačné cvičenia a odpočinok. Nábytok triedy má rešpektovať

antropometrické požiadavky (jeho výška, veľkosť má zodpovedať veľkosti detí, má

predchádzať unaviteľnosti detí, atď.). Zariadenie má byť čo najjednoduchšie, prispôsobené

počtu detí, má byť vyhotovené z prírodných materiálov, voskované alebo morené

ekologickými prípravkami, aby neškodilo zdraviu detí, má byť bezpečné a má rozvíjať

estetické cítenie detí.

Ležadlá musia byť pružné, dostatočne pevné a stabilné, dobre tepelne izolované, ľahko

prenosné a skladateľné.

AREÁL

Areál materskej školy tvoria ihriská, záhrada, spevnené plochy a príp. aj hospodárska

časť dvora. Zariadenie ihriska sú: preliezačky, hojdačky, pieskovisko, bazén, dopravné

ihrisko a pod. Oplotenie záhrady je nevyhnutné z bezpečnostných a hygienických

dôvodov.

Zariadenie, ktoré je v záhrade stabilne nainštalované, musí byť pevné a odolné voči

mechanickým zásahom a poveternostným vplyvom. (ISCED 0)

Podrobne:

V Y H L Á Š K A č 527

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

zo 16. augusta 2007

o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež