Osobnosť v sociálnom prostredí

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (18)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 678 slov
Počet zobrazení: 2 370
Tlačení: 176
Uložení: 174

Osobnosť v sociálnom prostredí

  • Socializácia a sociálne učenie

Socializácia

/z lat. slova socialis =spoločenský/ je proces, v ktorom sa človek prispôsobuje sociálnemu prostrediu, poznáva ho, posudzuje a kooperuje s ním.

Socializácia je proces zaraďovania jednotlivca do spoločnosti.

Je to celoživotný proces, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje sociálne normy, vzorce správania, postoje, hodnoty zvyky, zručnosti, ktoré sú typické a žiaduce pre kultúru, v ktorej žije.

Výchova je hlavným a určujúcim zdrojom socializácie.

Myslíme tým výchovu v najširšom zmysle slova, teda ovplyvňovanie človeka človekom a prostredím, v ktorom žije.
Prostredie rozdeľujeme na:

  • sociálne – ľudia, normy, pravidlá,
  • prírodné – živá a neživá príroda,
  • technické – technika, médiá.

Sociabilita – je schopnosť vytvárať a udržiavať medziľudské vzťahy /napr. či sa človek rád stretáva s inými ľuďmi a spolupracuje s nimi, alebo uprednostňuje samotu/.

Prosociálne správanie – sa vyznačuje skutkami a činmi, ktoré sa robia v prospech iných, bez očakávania akejkoľvek odmeny – materiálnej, morálnej, vecnej a pod.

Prosociálne správanie má blízko k altruizmu. Altruizmus znamená poskytnúť pomoc pri riešení problémov a ťažkostí ľuďom v núdzi. Prejavuje sa charitatívnou činnosťou napr. poskytnutím materiálnych alebo finančných darov chudobným ľuďom, hladujúcim deťom, či ľuďom, ktorých postihla nejaká katastrofa napr. povodeň. Altruista je človek, ktorý nepočíta so žiadnym ziskom.

Opakom prosociálneho správania je egoistické, násilnícke, agresívne a asociálone správanie. Asociálne správanie sa prejavuje porušovaním noriem, zákonov a pravidiel.

Vývoj sociálnych vzťahov

Sociálne vzťahy a ich vytváranie závisí od veku človeka. Inak sa tvoria sociálne vzťahy v detstve, inak v dospelosti. Sociálne vzťahy sa neustále vyvíjajú v priebehu celého života človeka. Poznáme:

Primárnu socializáciu – trvá od narodenia do 6 rokov a odohráva sa v rodine a v MŠ, až do nástupu do ZŠ.

Počas tohto obdobia si dieťa osvojuje:

  • základné kultúrne návyky,
  • materinský jazyk a sociálnu komunikáciu,
  • poznatky o prírode, základy orientácie v čase a priestore,
  • sociálne roly,
  • základy morálky,
  • postupne sa vyvíja sebakontrola a sebaregulácia.

Sekundárna socializácia – prebieha od 6. rokov po dospelosť, do 18-20 rokov života, až po nástup do zamestnania. Významnými medzníkmi pre vývoj sociálnych vzťahov je:

  • nástup do školy,
  • nástup puberty,
  • adolescencia,
  • prechod do zamestnania.

Terciárna socializácia – prebieha do konca života. Sociálne vzťahy sa formujú v rodine, práci, v komunite a širšej spoločnosti. Socializácia je ovplyvnená špecifikami kultúry, v ktorej človek žije. V tomto období môže človek prekonávať rôzne krízy zapríčinené rozpadom rodiny, zmenou či stratou zamestnania, chorobou, zmenou bydliska a pod. Dôležité je, aby sa človek v dospelom veku naučil prekonávať stres, sklamanie, konflikty, za účelom udržania psychickej vyrovnanosti.

  • Druhy sociálneho učenia

Sociálne učenie

Proces socializácie sa uskutočňuje prostredníctvom sociálneho učenia.

Sociálne učenie je osvojovania si noriem, postojov, hodnôt, vzorcov správania prostredníctvom interakcie s inými ľuďmi. Sociálne učenie prebieha celý život t.j. od narodenia do konca života.

Poznáme rôzne formy sociálneho učenia:

  • učenie podmieňovaním – je to učenie formou sociálnej odmeny /pochvala, úsmev, obdiv a pod./ a trestu /pokarhanie, zamračenie, pohrozenie atď/. Jeho základom je vytváranie podmienených reflexov.
  • Adaptácia /prispôsobenie/ - znamená podriadenie sa normám a pravidlám skupiny. Rozlišujeme dve podoby adaptácie: autentickú – jednotlivec prijíma normy skupiny za svoje a riadi sa nimi aj vtedy, ak už nie je členom skupiny. Účelovú – táto je len navonok, lebo jednotlivec sa riadi danými normami len v čase, keď je členom skupiny, ale mimo nej ich nedodržiava.
  • Imitácia /napodobňovanie – znamená napodobňovanie činnosti iného človeka napr. dieťa napodobňuje svojich rodičov, dieťa v MŠ napodobňuje iné deti napr. opakuje neslušné slová. Ide o napodobňovanie vonkajších prejavov v správaní.
  • Identifikácia /stotožnenie sa/ - znamená, že osoba sa stotožňuje so svojím vzorom – je to nekritické preberanie myslenia, cítenia a konania vzoru. Pozor na výber negatívnych vzorov napr. hrdinov z rôznych seriálov. Výchovný pracovník, učiteľ a animátor môže ovplyvniť správny výber vzorov.
  • Priame usmernenie – je to usmernenie konkrétnej činnosti detí napr. pri cvičení, pri hre, pri stolovaní, pri záujmových činnostiach, pri rekreačných činnostiach a pod.
  • Poučenie – dá sa využívať už u detí v predškolskom veku, ale musí byť emocionálne príťažlivé a primerané veku napr. v MŠ môžeme deťom vysvetliť pravidlá hry a zdôrazniť aké majú dôsledky, ak ich nedodržíme, alebo deti poučíme o pravidlách v cestnej premávke a poukáže na dôsledky pri ich nedodržaní.
  • Demonštrácia – je názorná ukážka určitej činnosti napr. ako si uviazať šnúrky na topánke, utierať nos, zapnúť gombík, urobiť masáž srdca, poskytnúť umelé dýchania a pod.

Sociálne učenie sa uskutočňuje najprv vlastnou skúsenosťou – napr. ak sa dieťa popáli na horúcej platni, druhý raz si dá pozor. V neskoršom veku vlastnú skúsenosť nahrádzajú symboly /napr. kresby/, jazyk, slová, zákony.

V sociálnom učení má na správanie ľudí veľký vplyv odmena alebo trest. Odmena slúži na posilnenie správania, trest nám naznačuje, že naše správanie je nevhodné.

  • Význam sociálnych motívov jednotlivca (motív afiliácie, poznania, moci)

Motiváciu z hľadiska sociálnej psychológie rozdeľujeme na:

  • sociálne motívy jednotlivca,
  • motiváciu sociálneho správania jednotlivca v skupine.

Charakteristika sociálnych motívov

Sociálne motívy jednotlivca sú:

  • motív afiliácie – vyhľadávanie druhých ľudí, potreba združovania sa, priateľstva, lásky, pomoci druhým, ale aj potreba niekomu a niekam patriť, potreba pozitívneho vzťahu. Pri neuspokojení sociálnej potreby afiliácie dochádza k frustrácii, napätiu, nespokojnosti, môže vyústiť až do rezignácie, agresie či neurózy. Človek, ktorého prevláda motív afiliácie, si dobré vzťahy a priateľstvo váži viac ako bohatstvo a úspech. Je to altruisticky zameraný človek, ktorého hlavným cieľom života je poskytovať ľuďom dobro, bez toho, aby očakával za to ocenenie.
  • motív poznávania – súvisí s potrebou rozvíjania osobnosti, je jednou zo základných motivačných síl sebarealizujúcich sa ľudí. Potreba poznávania a systematického vzdelávania u mnohých ľudí chýba. Vzdelávanie umožňuje rozvoj osobnosti. Motív poznávania úzko súvisí s potrebou uznania a ocenenia. Potreba poznávania sa rozvíja v učení, získavaní nových poznatkov a využití pri riešení problémov. Človek, u ktorého prevláda motív poznávania je vedecký typ a orientuje sa viac na racionálne hodnoty.
  • motív moci – realizuje sa v potrebe vplyvu na iných ľudí, v potrebe dominovať nad druhými, viesť ich, ovládať či riadiť. Motív moci má dva etické rozmery:
  1. uplatnenie moci v záujme ľudí a cieľov skupiny,
  2. 2. dominantné správanie, ktorého cieľom je ovládať iných, potešenie a prospech z manipulácie s inými ľuďmi. V tomto prípade dochádza k zneužitiu sociálneho vplyvu moci. Človek stráca kritický pohľad na svoje správanie, ľudí okolo seba ponižuje, podceňuje a ovláda ich.


Význam sociálnych motívov

Všetky sociálne motívy majú svoj význam. Vyplývajú z potrieb, záujmov, hodnôt a cieľov jednotlivca. Pre každého človeka má význam iný motív– u jedného prevažuje motív afiliácie, u iného motív poznania a u ďalšieho motív moci. Môžu sa vyskytovať všetky tri motívy, ale každý má pre daného človeka iný význam. Pre osoby, u ktorých prevažuje motív afiliáce, má najväčší význam združovanie sa, vytváranie priateľstiev, pomoc druhým..., čomu dávajú prednosť pred všetkým ostatným. Pre osoby s prevažujúcim motívom poznania má najväčší význam vzdelávanie, sebarozvoj, sebazdokonaľovanie... Pre osoby s prevažujúcim motívom moci má veľký význam dominancia nad ostatnými riadenie iných. Niektorí svoju moc využívajú správne, a to v záujme iných ľudí. Niektorí však túžia po moci len z vlastných záujmov, pre vlastný prospech, čím zneužíva svoju moc.

+ ktorý motív, má najväčší význam pre teba a prečo???

  • Požiadavky na osobnosť pedagóga

Osobnosť pedagóga

Pedagóg /učiteľ, vychovávateľ/ má najvýznamnejšie postavenie medzi výchovnými činiteľmi od obdobia, kedy dieťa vstupuje do inštitucionálnej výchovy.

Povolanie pedagóga kladie na jeho osobnosť veľké profesionálne a osobnostné nároky. Pedagóg neprezentuje totiž len seba samého , ale svojou profesiou zosobňuje danú kultúru, danú spoločnosť.

Stáva sa reprezentantom kultúry a edukačným subjektom ponúka:

- určitý rozsah základných poznatkov jednotlivých sociokultúrnych subsystémov - odborné poznatky potrebné pre výkon profesie a všeobecný kultúrny prehľad,

- vlastný hodnotový systém, bezúhonné konanie - pedagóg svojim správaním a konaním prezentuje to, čo spoločnosť, kultúra, od mladej generácie v procese socializácie očakáva a požaduje,

- vlastnú tvorivú aktivitu- pedagóg prezentuje vlastné spôsoby myslenia, nápady, túžbu po hľadaní.

Týmto spôsobom pomáha pedagóg sprostredkúvať v procese edukácie kultúrne a ľudské hodnoty, čiže zabezpečuje transmisiu kultúry.

Pedagóg sa stáva pre dieťa/žiaka identifikačným vzorom, ktorý mu pomáha pochopiť danú kultúru, jej požiadavky, realizovať procesy socializácie a napokon včleňovať sa - adaptovať sa na sociálne prostredie, ktoré ho obklopuje.

Požiadavky na vzdelanie učiteľov a vychovávateľov.

Výkon každej profesie vyžaduje určitý stupeň všeobecného a odborného poznania a určitý stupeň rozvoja osobnosti. Táto úroveň sa vyjadruje dosiahnutým stupňom vzdelania.

V súčasnosti je u nás na výkon profesie učiteľa MŠ postačujúce stredoškolské vzdelanie, na výkon profesie vychovávateľa je potrebné vysokoškolské vzdelanie /okrem pôsobenia v niektorých druhoch školských zariadení, napr. školský klub detí, kde je zatiaľ požadované stredoškolské vzdelanie.

Na to, aby mohol pedagóg realizovať edukáciu, potrebuje získať nasledovné kľúčové kompetencie /spôsobilosti/:

1.Poznatkové /kognitívne/ kompetencie

zahŕňajú komplexný systém pedagogického poznania, odborných vedomosti z iných vied najmä psychológie, biológie, sčasti medicíny atď./, poznatkov o edukácii, čím sa u pedagóga vytvára ucelený systém vlastného pedagogického myslenia.

2.Organizačno-profesné kompetencie

pedagóg musí vedieť realizovať edukáciu v konkrétnych podmienkach konkrétnej školy pri pôsobení na konkrétne subjekty.

Tie kompetencie môžeme členiť:

a/ Kompetencie plánovať, projektovať a programovať proces edukácie. Pedagóg si musí vedieť premyslene pripraviť dlhodobé, strednodobé a krátkodobé ciele v určitých časovo ohraničených projektoch a plánoch.

b/ Kompetencie organizovať proces edukácie. Pedagóg musí mať schopnosť usporiadať proces učenia sa dieťaťa/žiaka tak, aby bol efektívny a zmysluplný.

c/ Diagnostické kompetencie: Pedagóg musí vedieť získať aktuálnu vývinovú úroveň každého dieťaťa/žiaka vo všetkých zložkách jeho osobnosti. Počas celého procesu edukácie pedagóg neustále hodnotí pokrok a rozvoj dieťaťa/žiaka., čím si sleduje a overuje aj úspešnosť vlastného edukačného pôsobenia.

d/ Kompetencie dokumentovať edukáciu. Pedagóg archivuje všetky pedagogické dokumenty, ktoré dokladujú výkon jeho profesie.

e/ Kompetencie manažovať triedu ako sociálnu skupinu. Pedagóg musí mať také schopnosti, aby vedel vytvoriť pozitívnu triednu klímu a atmosféru. Počas edukácie musí vedieť vytvoriť pokojné, bezpečné edukačné sociálne prostredie.

  1. Subjektívno-hodnotiace kompetencie

pedagóg musí mať schopnosti zhodnotiť sám seba. Orientuje sa pritom na hodnotenie kvality vlastného výkonu profesie, na hodnotenie efektivity realizácie edukácie, na základe čoho následne koná.

  1. Komunikačné kompetencie

pedagóg musí mať schopnosť komunikovať s deťmi tak, aby porozumeli významom jednotlivých komunikačných odkazov. Vlastným príkladom a prirodzenými a prirodzenými spôsobmi podporuje detské komunikačné schopnosti.

  1. Kooperatívne kompetencie

pedagóg počas edukačného procesu nadväzuje na pôsobenie iných edukačných činiteľov. Musí byť schopný nadviazať na ich prácu tak, aby bol edukačný proces súvislý a komplexný.

  1. Kompetencie /spolu/uskutočňovať pedagogický výskum a spolupodieľať sa tak na rozvoji pedagogiky ako vedy.

pedagóg sa pri edukácii okrem iného zameriava i na zisťovanie a overovanie, napr. nových metód výučby, nových technológií, čím realizuje pedagogický výskum. používa adekvátne vedecké metódy pedagogického výskumu, vlastné zistenia objektívne vyhodnocuje, čím spätne pôsobí na rozvoj pedagogiky ako vedy.

Pedagóg po ukončení príslušného vzdelávacieho procesu musí byť profesionálne kompetentný, špeciálne kvalifikovaný, uvedomujúci si vlastnú profesionálnu a profesijnú zodpovednosť a musí mať vytvorené vlastné pedagogické myslenie.

Roly pedagóga a špecifiká jeho edukačnej práce.

Výkon profesie pedagóga je veľmi náročný a vyžaduje nielen poznať jednotlivé časti edukácie, ale neustále zabezpečovať ich vzájomnú rovnováhu. Pedagóg sa musí pri realizovaní edukácie zamýšľať nad:

- osobnosťou dieťaťa, jeho aktuálnou vývinovou úrovňou,

- obsahmi, ktoré si má dieťa/žiak osvojiť,

-prostredím, v ktorom sa edukácia realizuje.

Pedagóg pritom vykonáva množstvo činností, ktoré možno komplexne zhrnúť pod pojem roly pedagóga. Sú to tieto roly:

  1. Rola podporovateľa detského vývinu a rozvoja - musí poznať aktuálnu vývinovú úroveň a možnosti rozvoja každého dieťaťa.
  1. Rola poradcu - sprievodcu dieťaťa/žiaka pri poznávaní sveta

pedagóg si uvedomuje, že dieťa/žiak je nositeľom určitej úrovne poznania. Berie do úvahy, že nie pre dieťa/žiaka jediným nositeľom poznania. Vie, že zdrojom detského poznania je samo dieťa vlastnou aktivitou. Preto rešpektuje detské názory a detské predstavy o svete. Podporuje deti tak, aby sa z nich stali aktívni učiaci sa.

  1. Rola partnera, priateľa a dôverníka

pedagóg je pre dieťa partnerom vo všetkých činnostiach. Interakcia medzi pedagógom a dieťaťom/žiakom je vyvážená. Počas edukačného pôsobenia spolupracuje s deťmi/žiakmi a akceptuje každé dieťa s jeho individuálnymi osobitosťami. Vytvára pozitívnu klímu a atmosféru, v ktorej sa každý cíti potrebný, akceptovaný inými. Vytvára dôverné prostredie, v ktorom sa môže každý na pedagóga s dôverou obrátiť.

  1. Rola adekvátneho sociálneho vzoru a manažéra

pedagóg sa stáva prirodzeným vodcom - manažérom danej sociálnej skupiny. Pedagóg sa s deťmi/žiakmi delí o moc a zodpovednosť, podporuje u každého jedinca osobnú zodpovednosť a sebakontrolu. Pedagóg ako sociálny vzor musí vo vlastnom konaní prezentovať vzájomnú úctu, rešpektovanie druhého, ako aj hodnôt, noriem a pravidiel danej kultúry. Sociálne stratégie, ktoré pedagóg v rámci sociálnej interakcie realizuje, sú zdrojom napodobňovania a identifikácie. Sú tiež zdrojom detských sociálnych skúseností, ktoré výrazne ovplyvnia rozvoj ich osobnosti a procesy socializácie.

  1. Rola objektívneho diagnostika a hodnotiteľa

pedagóg počas procesu edukácie neustále diagnostikuje u detí/žiakov aktuálnu vývinovú úroveň. V rámci toho realizuje rôzne diagnostické činnosti, využíva platné a spoľahlivé diagnostické metódy a prostriedky. Diagnostické údaje analyzuje a hodnotí tak, aby nepoškodil práva a potreby žiadneho dieťaťa.

Sebavzdelávanie a ďalšie vzdelávanie pedagóga.

Rozvoj spoločnosti a vedy neustále prináša nové odborné poznatky, ktoré musí pedagóg poznať a aplikovať vo svojej edukačnej práci . Preto sa musí sústavne zdokonaľovať a vzdelávať. Pedagóg je povinný celoživotne sa vzdelávať tak, aby vykonával pedagogickej povolanie v súlade s jeho poslaním.

Proces obnovovania a skvalitňovania pedagogického myslenia sa uskutočňuje po ukončení požadovaného vzdelania na výkon danej profesie.

Pedagóg si môže vlastnú úroveň pedagogického vzdelania rozvíjať prostredníctvom:

- vzdelávacích aktivít organizovaných inými edukačnými inštitúciami / napr. metodicko-pedagogickým centrom/,

- vzdelávacích aktivít organizovaných príslušným odborom školstva okresného úradu a

riaditeľstvom školy,

- samoštúdia,

- výmeny edukačných skúseností v komunite pedagógov,

- získavania praktických pedagogických skúseností.

Formy a spôsoby sebavzdelávania môžu byť rozmanité.

Sebavzdelávanie ovplyvňuje kariérny postup pedagóga a ďalšie možnosti ohodnotenia výkonu jeho povolania.

Syndróm " vyhorenia" pedagóga.

Pedagogická profesia je náročná na psychickú a fyzickú zdatnosť jedinca. Nároky spoločnosti a požiadavky na výkon profesie často vedú k preťažovaniu, stresu či k úplnému vyčerpaniu.

Pri vykonávaní profesie pedagóga rôzne faktory vyvolávajú stres, ktorý je istým druhom reakcie na vonkajšiu a vnútornú záťaž učiteľa, vychovávateľa. Permanentný stres spôsobuje vyčerpanie.

Stres vyčerpanie v práci pedagóga najčastejšie spôsobujú nasledovné faktory:

- rýchle zmeny vzdelávacích projektov,

- nevhodné pracovné podmienky,

- zlé vyhliadky na zlepšenie postavenia v práci,

- zlé vyhliadky na zlepšenie finančného ohodnotenia za výkon profesie,

- časový tlak,

- konflikty s kolegami,

- nedostatočné spoločenské ocenenie práce učiteľa,

- vyrušujúci žiaci/deti počas procesu edukácie,

- žiaci/deti/rodičia s negatívnymi postojmi k škole, učeniu, pedagógovi ako osobe.

Stres a vyčerpanie sa v práci pedagóga prejavujú takto:

- znižujú kvalitu výkonu pedagóga,

- znižujú jeho uspokojenie z práce,

- znižujú jeho motiváciu do práce,

- zhoršujú jeho vzťahy k deťom/žiakom v triede,

- zhoršujú jeho vzťahy v komunite pedagógov.

Ak pedagóg nevenuje pozornosť týmto prejavom, môže dôjsť k jeho totálnemu vyčerpaniu.

Hovoríme o syndróme "vyhorenia" pedagóga, ktorý možno charakterizovať ako vyčerpanie fyzických a psychických síl, stratu záujmu o prácu a o kvalitný výkon profesie zo strany pedagóga.

Syndróm " vyhorenia" sa spravidla prejavuje v jednotlivých oblastiach osobnosti rozmanite.

Pedagóg počas vykonávania profesie musí počítať s výraznou záťažou. Preto si musí vytvoriť vlastné stratégie predchádzania stresu, vyčerpania či vzniku syndrómu "vyhorenia".

Každý pedagóg by sa mal neustále rozvíjať a súčasne regenerovať vlastné sily prostredníctvom rôznych aktivít.,

Spolupráca pedagóga s inými odborníkmi.

Edukačný proces je veľmi zložitý a vytvára množstvo problémov, pri riešení ktorých musí pedagóg spolupracovať s inými odborníkmi.

Pedagóg má určité kompetencie a profesionalitu a v súlade s tým spolupracuje s:

- detským lekárom,

- psychológom,

- špeciálnym pedagógom,

- logopédom,

- metodikom,

- inšpektorom,

- sociálnym pracovníkom,

- učiteľom základnej školy,

- vedeckým pracovníkom.

Formy a ciele spolupráce s jednotlivými odborníkmi sú rôzne.

  • Profesijná etika pedagóga

Etický kódex pedagóga

V demokratickej spoločnosti majú etické kódexi silnú tradíciu. Aj keď nejde o zákonné normy, profesijné komunity sa nimi riadia. Etický kódex pedagóga však doteraz u nás chýba.

Inšpiráciu pre tvorbu etického kódexu učiteľov môžeme hľadať v zahraničí, kde sú podobné dokumenty bežné. Príkladom môže byť Code of Ethics. Nebolo by však šťastím, keby išlo len o zvyčajný preklad zahraničných materiálov. Máme tisíce prekladov zo zahraničia, ale nikto ich nepozná a nevychádzajú z našej domácej tradície. Najlepšia forma by bola verejná diskusia, ktorá by prijatiu tohto významného dokumentu mala predchádzať.

Čo by mal obsahovať Etický kódex pedagóga? Zmienený americký etický kódex učiteľa obsahuje nasledovné ustanovenia:

  1. Pedagogickí pracovníci rozvíjajú intelektuálny, telesný, emocionálny, sociálny a spoločenský potenciál každého študenta.
  2. Pedagogickí pracovníci vytvárajú, podporujú a zachovávajú vhodné prostriedky k výuke.
  3. Pedagogickí pracovníci sa ďalej vzdelávajú a rozvíjajú svoje schopnosti.
  4. Pedagogickí pracovníci spolupracujú s kolegami a ďalšími profesionálmi v záujme vzdelávania

študentov.

  1. Pedagogickí pracovníci spolupracujú s rodičmi a miestnou komunitou, budujú dôveru k nim a

rešpektujú právo na súkromie.

  1. Pedagogickí pracovníci rozvíjajú intelektuálnu a etickú stránku študentovej osobnosti.
  2. Pedagogickí pracovníci nesmú zneužívať svoje postavenie voči študentom.
  3. Pedagogickí pracovníci sa hlásia k ideálom demokracie a v tomto duchu pôsobia na výchovu

študentov.

  1. Pedagogickí pracovníci pristupujú k svojmu povolaniu ako k poslaniu.

10.Pedagogickí pracovníci sú morálne bezúhonní a sú si vedomí skutočnosti, že ich konanie

je vzorom pre študentov.

  1. Pedagogickí pracovníci neuprednostňujú žiadneho študenta, sú spravodliví a aplikujú

rovnaký prístup ku všetkým študentom.

 Význam profesijnej etiky.

Tie spoločenské komunity, ktoré majú prijatý kódex, napr. novinári – postupujú pri závažnom porušení svojho etického kódexu vylúčením zo svojho radu a človek sa nemôže svojmu povolaniu naďalej venovať.

Ak by niečo podobné platilo aj v učiteľskej profesii, určite by sa tým uchránila česť učiteľského stavu ako celku a zvýšila by sa prestíž pedagóga v očiach verejnosti.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.049 s.
Zavrieť reklamu