Spoločnosť a výchova (starovek)

Spoločnosť a výchova (starovek)

• Výchova v staroveku

Charakteristika obdobia otrokárskej spoločnosti.

V krajinách starého Východu pokročila triedna diferenciácia tak, že sa už v 4.tisícročí pred naším letopočtom zmenilo prvotnopospolné zriadenie v otrokárske zriadenie. V Babylónii, Asýrii, Perzii a Egypte, vystriedali rodovú a kmeňovú pospolitosť mocné štátne útvary, zriadenia, ktorými si vládnuca trieda na čele s despotickým panovníkom, zabezpečovala moc nad zotročeným ľudom. Okrem vojska, úradníctva a kňazstva sa tu stala i výchova účinným nástrojom triedneho panstva počtom malej vrstvy otrokárov nad otrokmi.

Z praktických potrieb rozvinutého hospodárstva a obchodu vzniklo v 4.tisícročí p. l. písmo.
V krajinách Prednej Ázie – klinové písmo, v Egypte – obrázkové – hieroglifické písmo.
Vynález písma mal pre ľudstvo obrovský význam. Písmo umožňovalo nielen zaznamenávať významné udalosti a rozličné praktické údaje nevyhnutné napr. pre obchod, ale aj uchovávať cenné pracovné skúsenosti a rozličné pozorovania prírodných javov, ktoré boli dôležité pre život vtedajších ľudí. Zapisovaním takýchto poznatkov a ich sústavným usporiadaním vznikli začiatky astronómie, aritmetiky, geometrie, medicíny a iných vied. Znalosť písma a rozličných poznatkov sa obmedzovala iba na kňazskú a príslušníkov panovníckych rodín. Tí udržiavali svoje vedomosti v tajnosti, aby sa odlíšili od zotročeného ľudu ako vládnuca kasta, ktorá nemusí pracovať, pretože najvyššie tajomstvá jej vraj zverili samotní bohovia. Tieto tajomstvá odovzdávali iba uzavretému okruhu osôb, predurčenému na privilegované postavenie v spoločnosti. Na ich vyškolenie vznikali školy pri chrámoch a panovníckych dvoroch. V nich sa mládež vládnucej triedy učila písať, počítať a osvojovala si ostatné vedomosti, ktoré jej zabezpečovali moc nad zotročeným ľudom. Znalosť čítania a písania bola potrebná pre čulý obchod, ktorý sa rozvinul už niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom v krajinách okolo Stredozemného mora, geometria sa používala na rozmeriavanie pozemkov po záplavách a pri stavbách palácov a chrámov, astronómia na určovanie dátumu záplav a na údajné predpovedanie budúcnosti /astrológia/. Táto výchova sa netýkala masy zotročeného ľudu, naopak, kňazi a ich pomocníci sa starali o to, aby poverami udržiavali ľud v temnote. 

 Iba v Egypte, kde okrem hieroglifického písma, určeného len pre „posvätné“ zápisy kňazov, vzniklo pre bežnú potrebu i hieratické písmo, zriaďovali sa školy pisárov, do ktorých mali prístup i deti remeselníkov.

 V krajinách starého Východu sa spája začiatok škôl so vznikom písma a so začiatkom vied. Tieto prvotné školy sú napriek svojej triednej obmedzenosti kolískami kultúry, ktorá sa šírila po Stredomorí a dosiahla najvyšší vrchol v Grécku a v Ríme.

• Systém výchovy v starovekom Grécku. 

Grécko nebolo jednotným štátom. Tvorili ho tzv. mestské štáty V 7.-6.st. pred našim letopočtom z gréckych mestských štátov dosiahli najvýznamnejšie postavenie Sparta v kraji Lakónia a Atény v Attike. Cieľom výchovy bolo vychovať zdravých a silných občanov, schopných zúčastniť sa na riadení štátu, chrániť ho proti nepriateľom a udržiavať v poslušnosti pracujúcich otrokov.
O triednosti výchovy v tomto období svedčí aj význam slova škola – scholé znamená v gréčtine „chvíľa voľna“, otroci nemali voľno, pretože museli pracovať.

Spartská výchova.

Vládnucou vrstvou v Sparte boli potomkovia dobyvateľov, ktorí v 2.tisícročí p.n.l. prenikli na Peloponéz, pôvodné obyvateľstvo – helótov sčasti pobili, sčasti zotročili a ich pozemky si rozdelili medzi sebou. Zotročené obyvateľstvo tvorilo 90 % , boli štátnym majetkom a boli neľudsky vykorisťovaní. Preto boli v Sparte časté vzbury. Vládnuca vrstva si udržiavala svoju moc vojenským násilím. K tomu smerovala aj výchova, ktorá mala tiež vojenský charakter. Keď sa narodil chlapec, prezreli ho štátni úradníci a ak nebol zdravý a silný, pohodili ho dravej zveri.

Výchovný systém bol nasledovný:

od 7 - 18 rokov sa chlapci pripravovali pod dozorom štátneho dozorcu na vojenskú dráhu. Najviac času sa venovalo, zaobchádzaniu so zbraňou. Hudbe, spevu a tancu sa venovali len na to, aby ich podnecovali k boju. Čítaniu a písaniu sa venovala malá pozornosť. Homérové básne sa učili naspamäť /obsahovali hrdinské vzory/

v 14-15 rokoch sa podrobovali skúške, ktorou preukazovali zdatnosť a odolnosť

od 18-20 rokov absolvovali vojenský výcvik

v 20 rokoch vstupovali do vojska

v 30 rokoch sa stávali plnoprávnymi občanmi.

Cieľom výchovy bola výchova surových, telesne zdatných vojakov, schopných udržať nadvládu nad otrokmi.

Aténska výchova.

V Aténach bolo niekoľko spoločenských vrstiev: rodová pozemková šľachta, peňažná aristokracia /obchod, remeselnícke dielne/, slobodní občania démos /ľud/ a najpočetnejšia vrstva - otroci , ktorí boli na rozdiel od Sparty nie štátnym, ale súkromným majetkom. Rozvinutý, obchod, námorné cesty, vyžadovali zložitejšiu výchovu, ako len telesnú.
Cieľom výchovy bola kalokagathia – krásny fyzicky i duševne. Harmonická výchova sa týkala detí aténskej aristokraciea úplne vylučovala prípravu k fyzickej práci. Vedy a umenie, ktorými sa zaoberali slobodní občania a preto sa nazývali „slobodnými umeniami“.
Výchova v Aténach bola súkromnou vecou každej rodiny.

Výchovný systém bol nasledovný:

do 7 rokov chlapci a dievčatá zostávali v opatere rodiny, kde sa o nich starali pestúnky a zabávali ich rôznymi hrami. Po 7 roku zostávali dievčatá v opatere rodiny a chlapci chodili v sprievode otroka /paidagogos/.Otrok mal chlapca chrániť a dohliadať na jeho učenie a správanie sa.

od 7 – 14 rokov získavali chlapci elementárne vzdelanie na škole gramatistov alebo gitaristov. V škole gramatistov sa žiaci učili čítať, písať, počítať, kresliť a základom gramatiky. V škole gitaristov sa učili hrať na gitaru, lýru, tancovať a spievať, prednášať básne.

od 13 rokov sa začala systematická TV v zápasníckej škole tzv. palaistron.

od 16 rokov mohli chlapci z najbohatších rodín navštevovať gymnasion. Učili sa tu vybraným spôsobom správania, diskutovali o politike, literárnych a filozofických otázkach.

od 18-20 rokov vstupovali do vojska a stali sa vojakmi – efébmi.

v 20 rokoch sa stali plnoprávnymi občanmi.

Všetky školy boli súkromné a platilo sa v nich školné.
Synovia chudobných slobodných občanov sa učili remeslám svojich otcov. Otroci nedostávali žiadne vzdelanie.
Dievčatá sa učili domácim prácam, tancu, hudbe a spevu. Ženy a dievčatá boli vylúčené z verejného života.

• Správanie jednotlivca v sociálnej skupine

Správanie jednotlivca v skupine je určované vplyvom skupiny na myslenie, cítenie, prežívanie a správanie. Vplyv sa uskutočňuje pomocou formovania postojov, presviedčania a vzorov správania.

Sociálna psychológia vedecky skúma ako ľudia myslia, cítia a správajú sa pod vplyvom ostatných členov skupiny.

Formy správania jednotlivca v skupine:

• Vyhovenie – splnenie požiadaviek skupiny, úlohu tu zohráva presviedčanie. Vyhovenie ako spôsob medziľudskej interakcie. (musíme vedieť, prečo chceme vyhovieť). Nesmieme porušovať normy.
• Poslušnosť – správanie, ktoré je výsledkom direktívneho nariadenia prostredníctvom noriem alebo vodcov. Poslušnosť má 2 rozmery:
• Prvý je spôsob vymáhania poslušnosti, napr. u detí je to presvedčovanie alebo disciplína bez analýzy dôsledkov.
• Druhý rozmer je, či obsah poslušnosti zodpovedá normám a etickým požiadavkám (napr. školský poriadok, prečo je potrebné učiť sa) V škole by sa mala vybudovať uvedomelá disciplína založená na správnosti noriem správania a ich zvnútornenie žiakmi.
• Asertivita – presadzovanie svojich práv bez porušenia práv ostatných. Asertivita súvisí s klímou v skupine, so sebavedomím členov...
• Konformita – podrobenie sa jednotlivca normám skupiny, nátlaku skupiny aj v prípade, že vnútorné presvedčenie môže mať osoba iné, ako je skupinové. Je to tendencia konať alebo myslieť rovnako, ako myslia a konajú ostatní členovia skupiny. Konformitu ovplyvňuje veľkosť skupiny, skupinový tlak....
• Agresia, násilie – správanie, ktoré je zamerané na poškodenie iných, je sprevádzané silnými emóciami, hnevom, zlosťou. Agresívne správanie je ovplyvnené: 
• Biologickými faktormi (napr. produkcia testosterónu)
• Sociálnym učením, environmentálnymi faktormi
• Frustráciou, t. j. zablokovaním realizácie potrieb jednotlivca.

Správanie jednotlivca v skupine vychádza z jeho postojov. Postoj je pripravenosť jednotlivca reagovať určitým spôsobom na podnety z prostredia.
Postoj obsahuje zložky:

• Kognitívnu – to sú myšlienky, názory o predmete postoja; sú podmienené a ovplyvnené inteligenciou, poznatkami a skúsenosťou členov skupiny o danom predmete
• Emocionálnu (afektívnu) – sú to city, emócie, prežívanie danej skutočnosti, ku ktorej má člen skupiny (žiak) zaujať svoje stanovisko
• Pripravenosť konať v zhode s kognitívnou a emocionálnou zložkou postoja.

• Význam sociometrie ako metódy, ktorá slúži na meranie vzťahov v sociálnej skupine

Čo je sociometria?
Sociometria je metóda na zisťovanie sociálnych vzťahov medzi členmi skupiny, ako aj na zisťovanie sympatii a antipatii medzi členmi. Využíva sa najmä na meranie zmien v skupine. Napr. urobí sa na začiatku školského roka v triede a o pol roka, údaje sa porovnajú, aby sa zistilo čo sa v triede zmenilo. Zakladateľom sociometrie je J.L.Moreno.

Ako sa robí sociometria?

Napr. v triede dáme žiakom napísať odpoveď na otázku, s ktorým spolužiakom by chceli sedieť v lavici /alebo učiť sa/ a s ktorým by nechceli sedieť /učiť sa/. Žiak napíše na lístok meno, vyhodnotíme a výsledok môžeme zaznačiť v podobe sociometrie, alebo sociometrickej matrice. Sociometria sa môže uskutočniť aj anonymne t.j. žiak sa na lístok nepodpíše – vtedy sú žiaci skôr ochotní napísať aj negatívne voľby /t.j. neobľúbených spolužiakov/.

Druhy vzťahov v skupine

1. Vzájomná voľba.
2. Jednostranná voľba.
3. Jednostranná voľba a jednostranné odmietnutie.
4. Vzájomná ľahostajnosť.
5. Jednostranné odmietnutie.
6. Vzájomné odmietnutie.

Výsledky sociometrie môžeme zaznačiť v podobe:

1. Sociogramu – viď obrázok.
2. Sociometrickej matrice – viď obrázok.

Sociogram

• graficky znázorňuje vzájomné vzťahy v skupine a postavenie jednotlivých členov skupiny alebo triedy.
• Sociogram názornou formou ukáže štruktúru triedy a postavenie žiakov v nej.

Anonymný sociogram

• Spočíva v tom, že nevieme od koho voľby idú, ale vieme znázorniť ku komu smerujú.

Sociometrická matrica

Pomocou sociogramu a sociometrickej matrice zistíme:

1. Obľúbení žiaci v triede – tzv. POZITÍVNA OSOBA.
2. Izolovaní jednotlivci, ktorí volili iných, ale ich nikto nevolil – tzv. IZOLOVANÁ OSOBA.
3. Dvojice – trojice žiakov, ktorí sa volia navzájom – tzv. KLIKY.
4. Neformálni vodcovia.
5. Počet získaných volieb a počet odmietnutí pre jednotlivých žiakov – napr. ODMIETANÁ OSOBA.
6. Počet vzájomných volieb a počet vzájomných odmietnutí.

Výsledky získané sociometriou sa nesmú zneužiť, ale majú slúžiť na zlepšenie vzťahov v skupine.

• Význam a formy otužovania v MŠ a ŠKD

Otužovanie - privykanie na náhle zmeny teploty bez ohrozenia zdravia

Jedným zo spôsobov, ako môžete chrániť dieťa pred prechladnutím a nákazami v jesennom a zimnom období, v ktorom sa väčšinou zdržiavajú vo vykúrených miestnostiach so suchým vzduchom, je aj otužovanie.

Cieľom otužovania je zvyšovanie pohotovosti krvných ciev rýchlo a pružne reagovať na pôsobenie chladu a vedie k lepšej ochrane pred infekciami z „prechladnutia“.

K prostriedkom otužovaní patria napríklad:

• častý pobyt vonkuza každého počasia
• súčasný spôsob života uzatvára deti v interiéry = CHYBA!!!
• väčšina činnosti sa dá robiť aj vonku a nielen pohybových (napr. v záhrade sa dá kresliť, učiť sa básničku, spievať...)
• vonku chodíme za každého počasia, okrem silného vetra (aj prechádzka v daždi má svoje čaro a pre deti je zábavná - pre nás už menej, keď sú mokré a špinavé?!)

• ranné sprchy
• najlepšie je začať vlažnou vodou a postupne ju ochladzovať
• robíme to zásadne ráno
• so sprchovaním v studenej vode môžu začať už trojročné deti
• dieťaťu do 2 rokov sa vyslovene neodporúča otužovanie studenou sprchou
• pri sprchovaní je dôležité byť stále v pohybe, nestáť na jednom mieste - sedavý kúpeľ v studenej vode sa neodporúča
• pod sprchou sa snažíme o dobrú náladu a duševnú pohodu, aby sme posilnili aj pevnú vôľu
• keď dieťa dosprchujeme, utrieme ho suchým uterákom
• hlavu zásadne nemáčame, dávame pozor, aby sa nezamokrili vlasy
• po dokonalom utretí robíme zahrievacie cviky a až potom sa podávame raňajky
• ak sme v časovej tiesni, ranné sprchovanie radšej vynecháme, sprchovať sa v zhone nie je dobré na psychiku

• plávanie
• jedna z najvhodnejších pohybových aktivít
• začať môžeme už od 4 mesiacov
• výučbu zverme radšej do rúk odborníkov, aby sme nesprávnym postupom nevyvolali v deťoch odpor ku vode

• časté vetraniea spánok pri otvorenom okne
• spávanie pod ľahkou prikrývkou
• správny biorytmus - dieťa má chodiť spať vždy v rovnakom čase
• až do jesene môže spávať pri otvorenom okne
• teplota na spánok asi 18°
• pitný režim
• pitný režim sa stáva samozrejmosťou v letnom období, ale často sa naň zabúda v jesennom a zimnom období
• Vstupnou bránou pre vírusy a baktérie, spôsobujúce typické jesenné a zimné ochorenia sú sliznice horných dýchacích ciest. Aby lepšie odolávali náporu choroboplodných zárodkov, musia byť dostatočne vlhké.
• vo vykúrenom suchom vzduchu sa sliznice rýchlejšie vysušujú, preto dieťa potrebuje piť tekutiny aj keď nepociťuje smäd

• pre zdravé deti je výborným spôsobom otužovania návšteva sauny
• pobyt v saune pomáha z nášho tela vyplavovať škodlivé látky
• prekrví dýchacie cesty
• otvára póry na pokožke, ktorú súčasne prekrvuje a prečisťuje
• posilňuje srdce a cievy, zlepšuje krvný obeh
• na posilnenie imunity sa odporúča pravidelné saunovanie raz týždenne
• sauna deťom skvalitňuje spánok, zlepšuje náladu a pohodu
• vhodný vek na saunovanie je individuálny, minimálny vek na dieťaťa je pol roka, ale optimálne sú 2 až 3 roky veku (vtedy už dieťa vie udržať moč a stolicu a nebude v saune sedieť v pocikanej alebo pokakanej plienke)
• pri saunovaní malé dieťaťa platí zásada, že krátko a intenzívne
• So saunovaním treba začať veľmi pomaly, najmä čo sa týka dĺžku pobytu. Najprv stačí len 2 –3 minúty a postupne, aj podľa toho či sa to dieťaťu páči, tento interval predlžovať.