Spoločnosť a výchova (stredovek)

Spoločnosť a výchova (stredovek)

• Stredoveká spoločnosť (opis)

Rozklad otrokárskeho zriadenia a nástup feudálnych spoločensko-ekonomických pomerov - priniesli výrazné zmeny v myslení i praxi výchovy. Výchova sa dostala pod rozhodujúci vplyv kresťanstva / vzniklo v 1.storočí n. l. / ako ideológie feudalizmu, najmä v období raného feudalizmu /5.-11.st./. Kresťanstvo zdôrazňovalo právo každého dieťaťa na život tým, že v každom človeku je nesmrteľná duša /zbaviť dieťa života – potrat, trestali ako vraždu/.

Spoločenská nerovnosť spôsobila rozdielnu výchovu detí rozličných spoločenských tried. Triedne rozdiely sa zdôvodňovali vôľou božou.

Sociálna štruktúra bola nasledovná: vládnuca trieda boli feudáli – svetskí,
– cirkevní,
mešťania
podriadená trieda boli poddaní.

• Cirkevná a svetská výchova v stredoveku

Výchova bola zameraná na upevňovanie feudálneho poriadku.

Výchova bola rovnako ako spoločnosť triedna a mala stavovský ráz. /to znamená, že rozlišujeme nielen inú výchovu pre deti vládnucej triedy a deti podriadenej triedy , ale ešte aj v rámci vládnucej triedy mal každý stav svoju špecifickú výchovu/. Na základe toho rozlišujeme v stredoveku 2 typy výchovy: ideál mnícha /vytvorený cirkevnými feudálmi/ ideál stredovekého rytiera /vytvorený svetskými feudálmi/.

Cieľom ideálu mnícha bolo dosiahnuť blažený posmrtný život. Tento sa dosiahne asketickým životom = prácou a vierou v boha. Mnísi žili v kláštoroch, dosahovali vysokú vzdelanosť, avšak odtrhnutú od reálneho života.

Ideál stredovekého rytiera si vytvorila šľachta. Žiadala sa od neho odvaha, čestnosť, úctivosť a pozornosť k dámam. Rytier mal ovládať 7 rytierskych cností: jazda na koni, plávanie, hod kopijou, šerm, lov, šach, skladanie a prednášanie veršov.

Čítať a písať nemuseli vedieť.

Poddaní boli vychovávaní k práci, pokore, poslušnosti, odriekaniu.

V rodinnej výchove sa uplatňoval silný patriarchát a autoritatívnosť, čo viedlo k oslabeniu citových väzieb detí k rodičom.

Výchova malých detí bola silne diferencovaná v jednotlivých spoločenských triedach. Deti vyšších vrstiev dostávali náboženskú a mravnú výchovu. Deti nižších vrstiev pracovnú a náboženskú výchovu.

V období kresťanského školstva /neskorá antika/ dochádza k veľkému rozvoju škôl:

najskôr začali kresťania zriaďovať katechumenické školy – boli určené na prijatie krstu, chodili do nich deti i dospelí a katechetické školy - boli určené na prípravu kňazov.

Od raného stredoveku vznikali ďalšie typy škôl:

• farské - poskytovali základy elementárneho vzdelania pre nižšie vrstvy,
• kláštorné - určené na prípravu budúcich kňazov,
• katedrálne -tiež určené na prípravu kňazov.

Cirkevné školy boli latinské.

Obsah vyučovania tvorilo 7 slobodných umení /umenie = vedenie, zručnosť/.

Delili sa na: trívium /gramatika, rétorika, dialektika/ a kvadrívium /aritmetika, geometria, astronómia, muzika/.

Vo výchove sa kládol dôraz na náboženskú výchovu, ktorá bola nadradená rozumu.

Najdôležitejší predmet bola latinčina. Hlavná vyučovacia metóda bolo mechanické odriekanie textov bez porozumenia.

• Vznik stredovekých univerzít a mestských škôl

V ďalšom období vzrastá potreba vzdelanosti, čo viedlo k vzniku vysokých škôl – univerzít. Prvé univerzity vznikali v nasledovných mestách:

Bologna /Taliansko/ 1156 - preslávila sa štúdiom práva

Oxford /Anglicko/ 1168 - preslávila sa štúdiom prírodných vied

Paríž /Francúzsko/ 1207 - preslávila sa štúdiom teológie

Praha, Univerzita Karlova 1348 – založená Karlom IV.

Mala 4 fakulty: artistickú /filozofická/ - bola najslávnejšia, dekanom na nej bol Jan Hus, neskorší rektor univerzity, právnickú, teologickú, lekársku.

Na Slovensku bola prvou univerzitou Academia Istropolitana v Bratislave, založená Matejom Korvínom v rokoch 1465 . 1490.

Vzdelanie univerzít bolo budované na scholastike /scholé – škola/, čo bola stredoveká filozofia, ktorá rozumovo odôvodňovala kresťanstvo. Najvyššou vedou bola teológia – filozofia bola jej „slúžka“. V 9. - 13. storočí nadväzovala scholastika na platonizmus, v 14. - 15. storočí na Aristotelovo učenie.

Na čele univerzity stál rektor, na čele fakulty dekan. Najnižšie štúdium – bakalárske, trvalo 2 roky. Na artistickej fakulte sa po4 rokoch stávali majstrami, na vyšších fakultách – doktormi.

Vznik a rozvoj mestských škôl

Po mestských univerzitách v Taliansku vznikajú v európskych mestách aj nižšie školy s praktickým vzdelávacím obsahom, ktoré spôsobili oslabenie autonómie cirkevného školstva. Najskôr to boli školy na výchovu remeselníckeho a obchodného dorastu. Neskôr sa chceli mešťania vyrovnať s vládnucou svetskou a cirkevnou aristokraciou spoločensky i kultúrne. Nechceli byť však závislí od cirkevných latinských škôl / i tak ich bolo málo /, preto zakladali svoje nižšie a vyššie latinské školy. Prvé takéto školy vznikli v Miláne, Florencii už zač.12. Storočia, za nimi v Nemecku, v mestách Hamburg, Lipsko a ďalších. Najskôr sa tu učili čítať, písať, počítať, zemepis a dejepis len chlapci, vzápätí aj dievčatá.

Okrem týchto legálnych mestských škôl nižšieho stupňa / cirkev proti nim márne brojila / sa množili aj jednoúčelové, súkromné a pokútne školy, napr. pisárske, počtárske a pod.

Najmä v Prahe bolo veľa tzv. detinských a pokútnych škôl – učilo sa tu čítať a počítať v rodnom jazyku.

Vo verejných mestských školách sa učilo okrem predmetov trívia aj náboženstvo a základy latinskej gramatiky. Tieto školy boli 2. a 3. triedne. Vo vyšších 5-ročných latinských školách sa učili predmety kvadrívia, aby sa na ne mohlo nadväzovať na artistickej fakulte. Tieto školy sa nazývali partikulárne.

Mestské školy sa spočiatku nevymanili celkom z pod vplyvu cirkvi / nemali dosť vlastných učiteľov – učili tu kňazi a klerici /. Časom ich však mestá celkom ovládli, keď získali patronátne práva.

Mestské školy mali v ranom stredoveku ešte veľa nedostatkov, no i tak pomohli urýchliť vývoj školstva a vzdelanosti a pripravili pôdu pre jeho ďalší rozvoj v nasledujúcom renesančnom období.

• Fázy a druhy pamäti

Každá skúsenosť u človeka zanecháva viac alebo menej trvalé a pevné stopy v mozgovej kôre. Táto vlastnosť našej psychiky sa nazýva pamäť.

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka.

Vďaka pamäti človek získava individuálnu skúsenosť a pamäť nám umožňuje nielen zapamätať, podržať, ale aj vybaviť si isté zážitky, informácie, či skúsenosti.

Fázy pamäti:

1.  Zapamätanie t.j. vštepenie do pamäti - znamená vytvorenie stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre vplyvom vonkajších a vnútorných podnetov. Stopy sa môžu u človeka utvoriť už jedno rázovým pôsobením podnetov, avšak opakované pôsobenie podnetov zvyšuje účinnosť zapamätania.
2. Pamätanie t.j. podržanie v pamäti - predstavuje čas od zapamätania po vybavenie. Pre túto etapu je príznačný proces zabúdania. Podstata zabúdania spočíva v tom, že sa mení povaha zapamätaného a to v : - kvalite /presnosť vybavenia je menšia/, v štruktúre /jednotlivé zložky sa preskupujú a niektoré vypadávajú/, v zmene istoty /je menšia istota v presnosti vybavenia/ a pohotovosti /čím sme viac zabudli, tým je pohotovosť vybavenia menšia/. Zabúdaním sa stopy utvorené počas zapamätania zmenšujú – t.j. atrofujú. Zabúdanie však má aj kladný aj záporný význam. Kladný spočíva v tom, že zabúdame na nepríjemné, tragické udalosti, ktoré sme prežili. Záporný význam má vtedy, ak zabúdame potrebné vedomosti, zručnosti, návyky – dôležité pre život.
3. Vybavovanie - ide o aktivizáciu minulej skúsenosti, čo vedie k uvedomeniu si, že prítomné prežívanie nie je v našom vedomí nové, že sme to už raz prežili.

Stupne vybavovania:

• znovupoznanie – vzniká pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov napr. začneme čítať knihu a po prečítaní pár strán zistíme, že sme ju už čítali,
• spomínanie – minulé zážitky sa nám vybavujú do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov napr. pomocné otázky učiteľa nám pomôžu vybaviť si učivo.
• reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje báseň, namaľovaný obraz, pieseň.

Základné druhy pamäti:

1. úmyselná  /zámerná/ - s cieľom niečo si zapamätať, t.j. zapojím vôľu – napr. naučím sa báseň.
2. neúmyselná /mimovoľná/ - vzniká bez zámeru niečo si zapamätať napr. čítam článok v časopise a dokážem ho zreprodukovať bez toho, aby som sa ho chcela naučiť.
3. Mechanická pamäť –dosahuje sa najmä opakovaním, chýba jej hlbšia logická súvislosť – tzv. bifľovanie, učenie bez porozumenia, ak vypadne slovo človek nevie pokračovať v texte.
4.  Logická pamäť - pri logickej pamäti ide o učenie s pochopením zmyslu, čo si vyžaduje vyššiu myšlienkovú aktivitu človeka.
5. Krátkodobá pamäť - vyznačuje sa zapamätaním si na veľmi krátky čas napr. telefónne číslo - po vytočení ho zabudneme.
6. Dlhodobá pamäť - javy a zážitky si pamätáme od niekoľkých dní až po dlhé roky.

Podľa typu analyzátorov sa pamäť delí na: zrakovú, sluchovú, čuchovú, hmatovú, pohybovú a zmiešanú.

Typy pamäti:

• názorný typ – ľudia s týmto typom si ľahšie zapamätajú a vybavujú názorné podnety – napr. rôzne ukážky,
• slovno-logický typ - ľudia si ľahšie pamätajú a vybavujú verbálny materiál- pojmy, súdy, úsudky, myšlienky,
• emocionálny typ - ľudia si ľahšie pamätajú a vybavujú citovo zafarbené zážitky,
• pohybový typ - ľudia si ľahšie pamätajú a vybavujú pohyby napr. tanečné, športové.

Medzi ľuďmi však existujú individuálne rozdiely v kvalite pamäti. Tieto rozdiely voláme aj vlastnosti pamäti. Medzi vlastnosti patrí:

• rýchlosť a pohotovosť zapamätať a vybaviť si,
• trvanlivosť – ako dlho si pamätáme,
• rozsah a presnosť – aké množstvo si pamätáme, ako aj presnosť vybavenia.

Vlastnosti pamäti vo veľkej miere závisia od veku, čo je podmienené meniacou sa plastickosťou nervovej sústavy- preto je rozdiel v pamäti medzi mladými a starými ľuďmi.

• Mechanická a logická pamäť v predškolskom a školskom veku a v období dospievania

Predškolský vek (3-6 rokov). Pamäť je na začiatku obdobia neúmyselná, dieťa si pamätá len to čo na neho silno zapôsobilo a s čím sa často stretáva. napr. mená blízkych, názvy hračiek... . Pamäť je mechanická, až ku koncu obdobia sa začína budovať slovno-logická pamäť. Postupne sa zdokonaľuje rozsah pamäti. Pamäť v predškolskom veku je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa. Dieťa si zapamätá veci najmä podľa farby, veľkosti, polohy. Pamätá si dobre to, čo si praje, toho, kto mu urobil dobre, to z čoho má strach...
Mladší školský vek (6-10 rokov). Pamäť sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.
Dospievanie /puberta/ (10-15 rokov). Pamäť sa mení kvalitatívne, začína prevládať logická pamäť, pubescent odmieta bifľovanie, chce sa učiť s porozumením.