Telesne postihnuté dieťa

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 071 slov
Počet zobrazení: 49
Tlačení: 4
Uložení: 4

Telesne postihnuté dieťa

  • Druhy a príčiny telesne postihnutých

Druhy, príčiny telesného postihnutia

Pojem – je to disciplína ŠPP, ktorá skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave.
Predmetom sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.
Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie. Telesné postihnutie môže byť vrodené (na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva) alebo získané (v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.)
Chorý jedinec je jedinec v stave choroby. Chorobu definujeme ako poruchu rovnováhy organizmu a prostredia. V organizme potom vznikajú rôzne anatomické a funkčné zmeny. Choré osoby sa stávajú objektom zdravotníckej starostlivosti a časť z nich aj objektom edukačnej starostlivosti v školách pri zdravotníckych zariadeniach. (deti predškolského veku, deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku)
Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie (zotavovania), alebo má zníženú odolnosť proti chorobám, tendenciu k ich recidivite (návratu, znovu získania), žijú v nevhodnom životnom režime alebo ich stav je ohrozený nesprávnou výživou. Oslabenie organizmu pre chorobu, alebo chybu u detí vyžaduje tiež špeciálnu výchovnú starostlivosť.

Telesné postihnutie:

  1. Vrodené a získané
  2. Telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia alebo bez mozgového poškodenia

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia
Detská mozgová obrna (DMO
)

Najčastejšia príčina telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti. Vyvíja sa v najranejšom vývinovom období dieťaťa.
Príčiny vzniku DMO sú rozmanité, podľa obdobia vzniku rozlišujeme:

  1. Prenatálne (predpôrodné) činitele:
  • vnútorné vplyvy – vnútromaternicové infekcie, nedonosenosť, nedostatok kyslíka v krvi plodu
  • vonkajšie vplyvy – rontgenové žiarenie, nikotín, alkohol, duševná záťaž matky, nedostatok výživnej stravy
  1. Perinatálne (pôrodné) činitele – nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 min. pri abnormálnych pôrodoch – cisárskym rezom, panvovým koncom.
  2. Postnatálne (popôrodné) činitele – rané kojenecké infekcie CNS(centrálneho nervového systému), zápaly tráviaceho, dýchacieho ústrojenstva, úrazy hlavy.

Formy DMO

  1. Spastické (kŕčovité)
  • Diparetická – postihnutie dolných končatín
  • Hemiparetická – postihnutie jednej polovice tela pričom je poškodená najmä horná končatina
  • Kvadruparetická – postihnutie všetkých končatín
  1. Nespastické (chabé)
  • Hypotonická – znížený (oslabený) svalový tonus trupu a končatín
  • Extrapyramídová (mimovôľová) – vyskytuje sa grimasovanie v tvári, mimovoľný pohyb hlavy, trupu a končatín

Pridružené poruchy DMO:

  • poruchy telesného vývinu
  • poruchy intelektu (1/3 je mentálne postihnutá)
  • poruchy zraku, sluchu, reči
  • poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia)
  • apatia, labilita nálad
  • epileptické záchvaty
  • anomálie chrupu a horného podnebia
  • poruchy dýchania
  • obmedzenie sociálnych kontaktov

Vrodené poruchy vývinu
Dysmélie

Dysmélie sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva
pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov – žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.


Druhy dysmélií:
a)amélia – chýba celá končatina
b) fokomélia – tulenia ruka – chýba rameno i predlaktie

Rázštep chrbtice

Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Tu potom dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva.
Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá, náchylná k preležaninám.
Príčina vzniku – dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele – lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov (napr. kyseliny listovej).
K tomuto ochoreniu sa pridružujú:

  • motorické problémy – pod postihnutým miestom dochádza k ochrnutiu
  • ortopedické problémy – skoliózy (zakrivenia chrbtice)
  • vegetatívne problémy – poruchy cítenia (vznik preležanín)


Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku amputácie končatiny. Amputácie – oddelenie časti, či celej končatiny od tela.
Príčiny amputácií:

  • úrazy dopravné, pracovné, v domácnosti
  • zhubné nádory končatín
  • chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin

Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.

Svalové ochorenia – napr. Progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).

Perthesova choroba

Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Telesné postihnutie vzniká i v dôsledku poškodenia CNS v priebehu života.
Príčiny vzniku:

  1. úrazy miechy – sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu).

Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy – čiastočné ochrnutia, plégie – úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
b) úrazy mozgu – otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu

  • Osobitosti edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má:

  1. pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie(z gr. kinézis – pohyb)

Pohybová výchova je zameraná na:

  • rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť)
  • rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza)
  • koordináciu pohybových návykov


Zásady pohybovej výchovy:

  1. zásada vývinu – rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr.nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.)
  2. zásada reflexnosti – pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
  3. zásada rytmizácie – rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek. Význam rytmizácie – zmierňuje sa kŕčovitosť i mimovoľnosť pohybu.
  4. zásada komplexnosti – pri rozvíjaní hybnosti a reči viaczmyslovo pôsobiť na deti prostredníctvom sluchových, zrakových a pohybových podnetov.
  5. zásada kolektívnosti – je dôležité, aby cvičenie reči a hybnosti sa realizovalo v detskom kolektíve (inak sa cíti osamotené, stráca pozornosť, trpezlivosť)
  6. zásada primeranosti a individuálneho prístupu – rešpektovať individuálne schopnosti dieťaťa


Ďalšie dôležité súčasti v záujme všestranného rozvoja dieťaťa s DMO sú:

  1. Rozvoj poznávacích procesov – pociťovanie, vnímania
  2. Rozvoj psychických procesov – pamäť, pozornosť, predstavivosť,myslenie, reč
  3. Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností


Sebaobsluha zahŕňa:

  • Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie)
  • Sebaobsluha pri obliekaní
  • Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre)
  • Manipulačné schopnosti – uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu
    1. Výchova rozvíjania hudobných schopností – Hv má:
      1. zdravotný význam – pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu
      2. výchovný význam – umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť
    2. Rozvoj výtvarných schopností – Vv rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
    3. Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa
      1. posiľňovať pocit istoty
      2. rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu
      3. pestovať lásku a sympatiu k človeku
    4. Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie – akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup. Takáto výchova umožňuje deťom s telesným postihnutím maximálne rozvíjať svoju osobnosť a formovať pozitívne sociálne vzťahy.
  • Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku /6 – 10/

Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“ - .Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené – pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné /plytšie/, mozgové funkcie sa zdokonaľujú – je tu nebezpečie preťaženia a únavy – preto dieťa by malo denne spať10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:

Vnímanie a pociťovanie, ako aj zrenie zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri: určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, určovaní času, storočí ...... Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.

Pozornosť – zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti – dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi /prevláda neúmyselná pozornosť/, avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti. Na konci obdobia prevláda úmyselná pozornosť.

Predstavy a fantázia – týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. – 11.roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby výtvarného umenia atď.

Pamäť – sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.

Myslenie – je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď – tak potom“, napr. keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.

Nonkognitívne oblasti osobnosti - sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.

City a emócie – sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie – strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony. Začínajú sa formovať vyššie city: intelektové, etické, estetické.

Motivačný systém – je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi – navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.

Socializácia –t.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom. utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.

Autoregulácia a hodnotový systém - u detí v MŠV nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov.

Celkovo sa osobnosť dieťaťa MŠV veku výrazne mení a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe. Sebaobraz dieťaťa sa utvára na základe toho, ako dieťa vníma svoje schopnosti, vlastnosti.

Sebahodnotenie môže byť:

primerané dieťa sa podceňuje dieťa sa preceňuje

Poruchy správania

Zaraďujeme do dvoch skupín: 1.závažnejšie a 2. menej závažné, ktoré sa zvládať výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:

  • nedisciplínovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania,
  • záškoláctvo – vyhýbanie sa škole a školským
  • hostilitu-útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.

Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť: v škole – vyrušovanie, šikana, drzé správ. Doma – hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správ. Na verejnosti – drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

  • Dôležitosť citového rozvoja ( najmävyššie city) motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta k sebe samému a k iným ľuďom.

Základné druhy citov:

  1. Nižšie city- (telesné, primárne) sú tie, ktorími prežívame stav nášho organizmu a to nielen vnútornú rovnováhu ale aj jej narušenie. ( príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie)
  2. Vyššie city- sú tie,ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastnujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:
  • Intelektuálne city- človek ich prežíva pri poznávacej činnosti ( získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti)
  • Estetické city- vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb ( krása, škaredé, komické)
  • Etické city- vznikajú v spojitosti z realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, kt. sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi. (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy...)
  • Sociálne city- súvisia so vzťahom človeka k človeku. (cit spolupatričnosti, sympatie, lásky k inému človeku)

Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka.
Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia

Druhy motivácie:

  • vonkajšia, z okolia- od rodičov, učiteľov
  • vnútorná, vnútorný záujem učiť sa
  • zvnútornená( interiorizovaná) je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznaní úzko súvysi sebahodnotenie

  • Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport)

Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané ( sebapodceňovanie, sebapreceňovanie)

  • Váš názor na potrebu poznania a ovládania zásad prvej pomoci v práci učiteľky MŠ a vychovávatľky ŠKD

Môj názor je, že je veľmi potrebné poznať a aj ovládať zásaty prvej pomoci. Pri práci ako učiteľkyMŠ alebo vychovávateľky ŠKD budeme s veľkým kolektívom detí a ak sa niečo stane sme zodpovedné za deti. Preto je potrebné ovládať prvú pomoc aby sme ju vedeli podať čo najlepšie a najrýchlejšie, či už len pri menej vážnych úrazoch alebo aj vážnych úrazoch. Učiteľka alebo vychovávateľka musí reagovať pohotovo. Zásady prvej pomoci je dobré poznať a ovládať nie len pri práci učiteľky v MŠ alebo vychovávateľky ŠKD ale aj v bežnom živote. vej pomoci.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021